Nikdy ti neodpustím

11. Večera

Isabell

V kuchyni to už rozvoniavalo za thaiským kari s ananásom. Opiekla som k tomu rezance a čakala kým všetko vychladne. Cez reproduktor mi hrala Lady Gaga a jej Poker face.
Akonáhle prišla moja sloha, vrieskala som na celú kuchyňu.

🎶I won't tell you that I love youuuu
Kiss or hug youuuuu
'Cause I'm bluffin' with my muffin...🎶

,,Muffin?"
Skoro ma vystrelo. Najprv od preľaknutia potom od hanby. Očervenela som aj za ušami a neodvážila som sa k Lucasovi otočiť. Len som tam tak stála, rukami drtila kuchynskú dosku a dúfala, že sa zem roztvorí a pohltí ma.

Nič také sa však nestalo.

Škoda.

,,Kluďne pokračuj, nenechaj sa rušiť."  Lucas sa smial na plné hrdlo. Pretočila som očami a ignorovala jeho rýpanie. Hudbu som vypla cez mobil.
,,Si hladný? Urobila som toho dosť."
,,Umieram od hladu."
Prečo som mala pocit, že on nehovorí o jedle?
Nakoniec som sa prinútila k nemu otočiť. Len čo som tak urobila, všimla som si na jeho líci červenú podliatinu.
,,Myslela som, že na hokeji nosíte helmu aby ste nedostali pukom." Na silu som sa usmiala.
,,Nemám to z tréningu."
Tak nejako som vedela, že to nie je z tréningu, ale dúfala som, lebo potom to mohol urobiť len jeden človek.
Kútiky pier sa mi vrátili do pôvodného stavu a oči mi zvhli. Na jeho čiernej mikine sa v odraze svetla niečo lesklo. Podišla som bližšie a vystrela som ruku k jeho rukávu na mikine. Prstami som prešla po skle. Zahľadela som sa do Lucasovych hnedých očí. Čakala som, že utrúsi nejakú vtipnú poznámku, no nestalo sa tak. Opäť som sa vrátila ku sklu a pomaly ho vytiahla. Na moje prekvapenie sklo nebolo prichytené len do mikiny, ale aj do Lucasovho ramena. Lucas sa trhol a rozpačito na mňa pozeral. V dlani som držala sklo, ktoré od polovice bolo sfarbené jeho krvou.
,,To nič nie je Isabell."
,,Daj si dole mikinu."
,,Nejdeš na to nejako zhurta ?" Venoval mi okúzľujúci úsmev.
,,Krvácaš ty trkvas. Nechaj ma sa ti na to aspoň  pozrieť, keďže mi niečo hovorí, že to má čo dočinenia so mnou."
,,Už sa k tomu schyľovalo dlho, neber si to za vinu."
,,Nemôžeš za mňa bojovať moje bitky." Odložila som sklo na pult a chytila lem jeho mikiny. Pomaly som mu ju posúvala vyššie a naše oči sa stretli. Keby som mala na sebe nejaké spodné prádlo dozaista by už bolo prevlhnuté.
Naše oči stratili kontakt, keď som mu cez hlavu stiahla mikinu. Položila som ju na pult k sklu a chytila jeho ruku. Po ramene mu stekal pramienok krvi.
,,Nevyzerá to byť hlboké, ale treba to vyčistiť. Kde máte lekárničku ?"
,,V poslednej skrinke vo vrchnej poličke linky."
Prešla som k skrinke a otvorila ju. Natiahla som sa rukou po poličke, ale nedokázala som dočiahnúť na lekárničku.
Za sekundu som za sebou pocítila Lucasovu hruď. Natiahol sa so zdravou rukou po lekárničke a telom sa oprel o môj chrbát. Tak nepatrný dotyk v mojom tele vyvolal mrazenie. Okamžite mi na rukách naskočila husia koža. Na malý moment sme tak zostali stať, potom potiahol lekárničku a odstúpil odo mňa. Náhle stratenie kontaktu ma ešte viac rozrušilo. Napočítala soˇ do päť , aby sa moje telo a hlavne mozog stihol prebrať a otočila sa k nemu.
,,Sadni si na stoličku." Lucas poslúchol a uvelebil sa na barovej stoličke.
Zatiaľ som sa zamestnala otváraním lekárničky a vybrala som z nej dezinfekciu a leukoplast.
,,Môžem?" Stále ma úpenlivo sledoval.
,,Samozrejme pani doktorka." Chabo som sa usmiala a po tvári sa mi opäť rozniesol ruženec.
Len čo som sa dotkla jeho pokožky, prsty na rukách sa mi začali triasť.
Tampónom som mu začala čistiť ranu a periférne som videla ako ma neustále sleduje.
Zalepila som mu malú ranku.
,,Hotovo." Zašepkala som, ale nemala som odhodlanie na neho pozrieť. Nech to bolo ako chce, nedokázala som zakryť tú príťažlivosť, ktorá ma k nemu ťahala.
Potrebovala som sa vzdialiť, kým nepoviem, alebo neurobim nejakú hlúposť.
Kým som tak stihla urobiť, jeho prsty mi podchytili bradu a otočili moju tvar jeho smerom.
Naše tváre boli len pár centimetrov od seba a ja som mohla vidieť malú pehu pri jeho nose.
,,Ďakujem ti." Usmial sa na mňa no jeho tvár bola vážna.
Na chvíľku som videla ako sa približuje k mojej tvári, no napokon ho vyrušil jeho zvoniaci telefón a odtiahol sa.
Odstúpila som od neho a prešla ku kuchynskej linke. Kým Lucas telefonoval pripravila som taniere a prestrela stôl.
Myslím, že volal s bratom, ale nechcela som veľmi odposlúchať. Kým dotelefonoval stihla som prestrieť stôl a sadnúť si k jedlu. Lucas sa potom ku mne pridal a spoločne sme sa v tichosti najedli.

Lucas potom naplnil umývačku riadu.
,,Mal by si si dať ľad na to líce. Ráno to bude vyzerať ešte horšie." Skonštatovala som.
,,Dobre."  Vyzeral byť mysľou úplne inde, tak som sa vydala na odchod do mojej izby.
,,Mala by si nosiť dlhšie pyžamo." Ozval sa Lucas, keď som vychádzala z kuchyni.
Otočila som sa smerom k nemu a našla ho sa opierať o linku a uprene ma sledoval.
,,Nevedela som, že tu máte nejaký drescode."
,,Nemáme, ale asi ho budeme musieť založiť."
Zrakom mi prešiel po hrudníku a zastal pri mojich krátkych pyžamových nohaviciach.
,,Oči mám trošku vyššie." Pokarhala som ho.
Skôr než stihol niečo podotknúť odkráčala som so smiechom do izby a už som z nej celý večer nevyšla. Počula som ho v kúpeľni ako sa sprchoval a došlo mi, že nezamkol moje dvere. Jediné, čo mi chýbalo aby som otvorila dvere a nakukla do vnútra bola moja odvaha.

Srať na to. Potichu som prešla ku dverám a keď som si overila, že sa stále sprchuje, pomaličky som stlačila kľučku a do malej medzierky som strčila hlavu. Naozaj dospelé, Isabell. Do nosa mi najprv udrela vôňa jeho sprchového gélu. Zacítila som príjemnú citrónovú vôňu a pižmo. Zástena v sprchovaním kúte bola zahnlený parou a ja som videla len obrysy jeho svalnatého tela. Ktovie čo by spravil, keby som mu vošla do sprchy. Predstavila som si ako si ma so svojimi mocnými rukami tlačí k svojmu telu a následne otočí tvárou ku kachličkám. Ako do mňa vniká zo zadu pritom mi tisne prsník. V rozkroku mi začalo pulzovať, že som si ani neuvedomila, že sprcha prestala tiecť. Z mojich erotických predstáv ma vyrušilo otváranie dverí a ja som rýchlo zatvorila dvere. Utekala som do postele a schmatla prvú knihu, ktorá sa mi dostala do rúk.
Dúfala som, že ma nepočul avšak zrejme som sa mýlila. Pootvorili sa moje dvere a Lucas sa oprel o rám dverí. Na svojom dokonale vyrysovanom tele mal len obmotali biely uterák. Vlasy mal mokré a strapaté. Po hrudníku mu ešte tiekli kvapôčky vody. Slintala som nad ním ako nadržaná pubertiačka.
,,Oči mám vyššie." Zdvihol jedno obočie a šibalsky sa na mňa usmial.
Slová sa mi zadrhli v krku. Keď som ostala ticho, Lucas sa víťazoslavné zasmial.
,,Čo tu robíš Lucas?"
,,Prišiel som sa ti ukázať, aby si ma nemusela špehovať." Z jeho hlasu sršalo pobavenie. Bolo jasné, že si túto situáciu užíva. Naopak ja som sa celá červenala a hanbila.
,,Neviem o čom to hovoríš Lucas." Prinútila som sa usmiať.
Lucas len pokrutil hlavou a neprestával sa smiať. Po chvíľke sa otočil na odchod a naposledy sa ku mne ešte otočil.
,,Isabell?"
,,Hm?" Prečo je ešte stále tu?
,,Tú knihu držíš naopak."
Pohľadom som preletela po knihe, ktorú som držala, samozrejme opačne. Zatvorila som oči a v duchu si nafackovala.

Lucas zatvoril stále smejúc sa dvere a ja som sa konečne mohla poriadne nadýchnuť.
Naše spolubývanie sa mi vymykalo z rúk.

Do neskorej noci som ešte čítala knihu, aby som zahnala myšlienky na Lucasove nahé telo.

Nad ránom som sa opäť prebrala na rovnaký sen. Spotené vlasy sa mi lepili na čelo a dych mi oťažel. Sadla som si v posteli a čakala, kým ten pocit opadne.

Dvere sa opäť otvorili a do izby vošiel bez slova Lucas.
,,Prepáč, ak som ťa zobudila." Zašepkala som mu. Nič mi na to neodpovedal, len nadvihol prikrývku a ľahol si vedľa mňa. Pritiahol si ma k sebe a ja som už druhú noc zaspávala v jeho náruči. Snívalo sa mi o našom prvom stretnutí a ja som tak nejako zistila, že sa mi vryl hlbšie pod kožu ako som si bola ochotná priznať a nebolo to len kvôli jeho peknej tvári, či svalnatom tele. Bolo to najmä kvôli tým každodenným  malým gestám, ktoré mi pomáhali každé ráno vstávať s úsmevom na tvári. Chcela som mať takého človeka ako je on v živote a preto som potrebovala zabudnúť na tú príťažlivosť, ktorá ma k nemu ťahala. Vedela som, že akonáhle sa k tomu pridajú city je to v prdeli.