Nikdy ti neodpustím

33. Svadba III.

Marcus

Vystrel som ruku k nej a čakal. Nebol som si vôbec istý, čo tu vlastne robím a či moju ruku príjme. Bez toho aby som sa nad tým najprv zamyslel nechal som za stolom sedieť moju partnerku a vydal sa za tancujúcou Isabell. Nemohol som tvrdiť, že mi učaroval jej dokonalý tanec, lebo to od neho malo na míle ďaleko. Jej pohyby boli strhané, neisté a videl som ako perami počíta kroky.
Čo ma k nej však priviedlo bola Lucasova dlaň na jej odhalenom chrbte.
Žiarlivosť.
Celý týždeň sme sa spolu psychicky hrali, na preskáčku zapichovali do seba slovné drápy, ktoré zanechávali jazvy na našom vnútri. Boli sme tvrdohlaví ale vedel som, že ona nikdy neustúpi. Prečo by to aj robila, keď na každom kroku som ju dehonestoval, podrýpaval a bral jej sebaúctu. Vždy ma ale prekvapilo ako všetky tie hnusné slová, čo som jej adresoval vzala s gráciou a sebavedomo zapichla do mňa svoje drápiky.
S každým jedným jej odfrknutím sa mi sebakontrola naštrbovala a erekcie stúpala. Nepotreboval som ju. Chcel som ju. Chcel som ju vlastniť, chcel som jej ukázať, že to čo jej môžem dať ja, nikto iný nemôže.

Pozrela najprv na moju ruku a potom mne do oči. Zdvihnutým obočím sa ma pýtala, čo to vyvádzam. Lucas mi nevenoval o nič krajší pohľad, ale na neho som totálne sral.
Periférne som videl ako všetci od našeho stola nás sledujú a zrejme si to všimla aj Isabell, lebo sa prekliato milo usmiala na Lucasa a stisla mu ruku.
Vykĺzla mu z náručia a jej malú ruku vložila do tej mojej. Lucas urobil krok späť a premerial si ma. Bol som od neho o niečo nižší, ale to mi neprekážalo, nemal som z neho strach.
Nadvihol som jedno obočie a presunul sa pred Isabell. Druhú dlaň som jej položil na odhalený chrbát a cítil som ako ju pri našom dotyku striaslo. Moje telo však na tom bolo rovnako a to mi miatlo usúdok. Isabell opatrne položila svoju ruku na moje rameno. Urobil som prvý krok a ona sa zapotácala na opätkoch.
,,Uvoľni sa. Vyzeráš ako keby si mala v chrbte metlu."
Prebodla ma tým jej pohľadom a v penise mi šklblo.
,,Snažím sa. Nie som dobrý tanečník." Zavrčala.
,,Nehovor."
Zatvárila sa kyslo a mne sa kútiky pier zdvihli do úsmevu. Nedokázal som to ovládať.
Posunul som ruku o trochu nižšie a pevnejšie ju zovrel v náruči.
,,Všetci na nás pozerajú." Hlas sa jej mierne triasol.
,,Tak sa uistíme, že sa majú na čo." S tými slovami som ju od seba odstrčil a potom k sebe zakrútil tak, že sa zostala chrbtom opierať o moju hruď. Hrudník sa jej hýbal rýchlosťou americkej streli a ja som pritisol ústa k jej uchu.
,,Priťahujem ťa."
Isabell sa nadýchla z ostra a potom sa opäť pretočila a stála mi zoči voči.
,,Klameš sám sebe."
Pritiahol som si ju za dlaň a prstami krúžil po jej hánkoch.
,,Túto hru vieme hrať dvaja." Vyriekla a opäť sme sa hýbali do rytmu nejakého otrasného slaďáku.
,,To si dobre uvedomujem."
Zapriadol som jej do ucha a otočil ju na mieste.
Šokovane na mňa pozerala a ja som sa opäť usmial ako idiot. Táto ženská ma na mňa zlý vplyv.
,,Ide ti to." Sucho skonštatovala.
,,Lepšie ako tebe, to áno." Rozosmiala sa. Úprimne. A bol som stratený.
,,Bol som kráľom maturitného ročníka, musel som sa to naučiť a neurobiť si hanbu." Pokračoval som v konverzácii.
,,Vidím, že si sa chytil opäť šance sa vyťahovať." Drzo mi odfrkla a môj prihlúply úsmev si nedal pokoja. Nezmizol. Po celý ten čas.
,,Prečo so mnou tancuješ?" Ozvala sa po chvíľkovej odmlke.
,,Lebo môžem."
,,Tvoja partnerka ťa prepichuje pohľadom."
Opäť zamierila pohľadom k nášmu stolu.
,,Chyba. Prepichuje teba." Stlačil som ju ešte viac ku mne a zahmírila bokmi, čo bolo nebezpečne pretože sa rovno dotýkala môjho penisu. Zavrčal som jej do ucha a z jej úst unikol tichý ston.
,,Chcem ťa." Na malý moment som prestal jasne uvažovať a odhalil som všetko. Tie slová zo mňa vyleteli skôr ako som ich stihol prehltnúť a nedať im šancu predrať sa na povrch. Stuhol som. Čakal som na jej reakciu. Sledoval som zmätok v jej modrých očiach a túžbu. Nedokázala ju zakryť akokoľvek sa snažila. Aj na seminároch som to dokázal v jej očiach vidieť hoci nikdy so mnou dobrovoľne nenadviazala očný kontakt. Vždy som ju k tomu musel vyprovokovať. Bolo odo mňa podlé pred ňou pozvať Mishel, ale moja frustrácia  sa vydrala na povrch a musel som zaútočiť. Buď to, alebo prevrhnúť stôl medzi nami a zobrať si ju pred všetkými v triede. Štvalo ma, že ide s Lucasom nech bol akokoľvek ich vzťah medzi nimi nevinný. Chcel som jej dať pocítiť, čo som cítil ja, keď som to zistil.
,,Ešte pred istým časom si ma chcel zničiť Marcus, ak si dobre spomínam."
Zaklipkala mihalnicami.
Obtočil som si jej nohu okolo ruky a prehol ju v chrbte. Zaklonila krk a ja som si pritlačil jej hole stehno k môjmu.
Rázne som ju zdvihol a narazila do mojej hrude.
,,Časy sa menia." Zavrčal som jej do ucha a jej obranné múry sa pomaly rútili. Aspoň som si to myslel.
,,Tak popros." Dravo sa na mňa usmiala a vyzerala kurevsky zvodne.
Opáčil som jej pohľad. Mlčal som. Nebudem prosiť o niečo, čo chce rovnako ako ja. Pieseň dohrala a ona urobila krok vzad.
,,Premrhal si svoju šancu a ďalšiu už mať nebudeš." S tými slovami sa otočila na odchod.
,,To ešte uvidíme." Povedal som to skôr pre seba ako pre ňu, ale vedel som , že ma počula nakoľko jej vzdialujúca postava sa na malú chvíľku vystrela.
Sledoval som ako odchádza, ale prekvapivo nie k stolu. Pomaly sa predierala ľuďmi na parkete až kým nevyšla na terasu v altánku a nestratila sa mi z dohľadu.