Nikdy ti neodpustím

10. Lucas.

Lucas

Zobudil som sa nad ránom a v ruke mi bolestivo mravčilo. Ruku som mal skrehnutú od toho ako mi na nej spala Isabell. Blond vlasy mala strapaté a zakrývali jej pol tváre. Vyzerala ako padlý anjel so žiarivými modrými očami. Nečudujem sa, že si na ňu Jax robil taký zálusk, ale aby sa uchýlil k násiliu to ma nasralo. Nebola jeho majetkom. Keď som videl na jej krku odtlačok jeho ruky, mal som sto chutí si ho nájsť a vymlátiť z neho dušu. To, že sa to ešte nestalo neznamená, že to nespravím. Sral ma.

Od toho incidentu sa náš vzťah zmenil. Hrabalo mu. Nechápal som ako za ním stále Sophie mohla doliezať. Bola ako jeho verné šteniatko už predtým, ale myslel som si, že sú tiež len dobrými kamarátmi. Nie nadarmo sa hovorí, že láska zaslepuje ľudí. Bolo to tak aj s Isabell? Že prehľadala jeho chovanie, do kým sa to nevyhrotilo k násiliu?

Zaujímala ma čoraz viac. Chcel som vedieť prečo ma nočné mory, chcel som ju utešiť, potreboval som ju chrániť. Ale nemal by som. Síce ženy nebijem, ale nemaznám sa s nimi. Mám to rád tvrdo a nemiešam k tomu city. Človeku sa stačí raz popáliť a jeho myslenie sa rázom zmení.  A ona bola presne ten typ, ktorý potreboval mať pri sebe chlapa, s ktorým bude riešiť obyčajne veci a viesť obyčajný, normálny život.

Nechal som ju tu bývať, aby bola v bezpečí ale nebudem klamať, vidina že naseriem Jaxa bola príliš lákavá na to aby som odmietol.

Vytiahol som si ruku z pod jej hlavy a vyliezol som z postele. Isabell sa pomrvila, otočila sa mi chrbtom a spala ďalej. Tričko sa jej vyhrnulo a ukázalo kraťasy, ktoré jej obťahovali guľatý zadok. Sánka sa mi napla. Musím si vrznúť.

Vrátil som sa späť do svojej izby. Mobil mi ukázal, že je šesť hodín ráno. Znovu íst spať sa už neoplatilo. Zbehol som do sprchy a obliekol som sa. Dnes ráno som mal tréning a úplne som sa zabudol opýtať Isabell ako ma školu. Keď stále nevyliezla z izby a čas ma už tlačil napísal som jej správu, že sa dnes vrátim neskoro nech na mna nečaká a keby niečo nech zavolá.

Večer sa konala párty u Marcusa a ja som sa už potreboval odviazať. Predpokladal som, že Isabell zostane doma, alebo bude v práci.

Tréning prešiel rýchlo, naopak prednášky sa ťahali celú vecnosť. Rolloval som instagram a prstom zastavil na novej fotky Susan. Krátke, čierne vlasy s hustou ofinou jej padali do očí. Výstrih na blúzke ukazoval parádne déčka, ktoré som už tak dobre poznal. Napísal som jej či sa večer na Marcusovej párty vidíme. Odpísala so minuty, že tam bude. Problém s vrznutím vyriešený.

Predpokladal som, že tam nájdem aj Jaxa a Sophie a nemýlil som sa. Len čo som vošiel do rozsiahlej chodby, kde ma privítalo množstvo ľudí už mierne podgurážených, zo zadu som počul Sophiein škrekľavý hlas. Bože, akú som ja mal na ňu averziu.
Prešiel som obývačkou kde hralo hlasné techno a pohľadom som vyhľadal Marcusa. Stál opretý o kuchynský oblúk a nalieval si teqiulu. Mierne ho už na nohách tackalo.
Vykročil som k nemu.
,,Nemáš už dosť ?" Spýtal som sa ho. Otočil sa ku mne s pohárikom v ruke.
,,Dáš si aj ty?" Vedel dobre, že sa vyhýbam alkoholu, ale nikdy si túto otázku neodpustil.
,,Čo myslíš ?" Drzo som mu odfrkol.
Marcus sa len zaškeril a pretočil do seba pohárik.
,,A čo ťa sem privádza ?" Otočil sa a zahodil kelímok.
,,Ani neviem." Zaklamal som. Dobre som vedel prečo som prišiel. Ráno som sa zobudil so stoporeným penisom a nemohol som sa oňho postarať.
,,Počul som, že máš novú spolubývajúcu."
Neveril som vlastným ušiam. Ako je kurva možné, že sa to už roznieslo.
,,Od koho?" Odpovedal som vyrovnane. Nedal som na seba poznať rozhorčenie.
,,Nejaká kamoška Sophie ju videla večer k tebe kráčať. Takže keď to vie ona, Jax za pár minút to bude vedieť tiež. Ak to už ovšem nevie. A v tom prípade."
Nenechal som ho dokončiť.
,,V tom prípade čo? Už spolu nechodia. Môže si robiť čo chce."
,,Jax si to zjavne nemyslí." Pozrel na mňa ustarostene.
,,Prečo sa s ním vôbec ešte zahadzuješ Marcus?"
,,Vie si užívať život." Zasmial sa.
,,Tým myslíš, že sa každý druhý večer opíja a keď aj sa neopije tak škrtí svoje frajerky?" Jeho tvár stratila farbu. Takže to nevedel?
,,Isabell?" Oprel sa rukami o pult.
Prikývol som.
,,To je zmrd."
,,Kto je zmrd? Zaštebotal za mnou ten otravný ženský hlas. Sophie. Prečo sa vždy zjaví kde ju nikto nevolal?
,,Nemala by si počúvať cudzie rozhovory." Ani som sa k nej neotočil.
,,Vždy príjemne náladeny ako vidím." Utrúsila a prešla pred nás. Krátke biele šaty na ramienka nenechávali priestor na fantáziu. Všetky jej krivky boli predložené ako na tanieri.
,,Len na teba." Ozrejmil som jej a venoval jej silený úsmev.