Nikdy ti neodpustím

38. Raj.

Venujem všetkým vám, ktoré čítate príbeh Isabell a stále nemáte dosť. Zbožňujem vás. 😊🥰

Isabell

Skočili sme do toho po hlave a ja som nebola nikdy šťastnejšia.

Marcus ku mne chodil každý večer, bral ma z práce, chodili sme spolu na semináre. Zo začiatku ma Mishel prepaľovala pohľadom a Marcusa ignorovala, ale po čase sa to zlepšilo a našla si nejakého iného obetného baránka, po ktorom vyštartovala. Marcus mi pomáhal so školou s učením na semestrálne skúšky. Vďaka nemu som ich zvládla s prehľadom. Stále bol rovnako drzý a panovačný, ale taký bol aj náš vzťah. Provokovali sme sa navzájom a udobrovali sa v posteli. Ani neviem ako a prešli dva mesiace. Vianoce som strávila s Marcusovou rodinou. Mama si zmyslela, že chce tráviť Vianoce v teple a mne tak nejako zabudla pozvať pozvánku. Bolo mi ľúto, že neuvidím sestru, stále som si pamätala na slová Matthewa zo svadby a chcela som dať nás vzťah do poriadku. Marcusova mama bola výnimočná žena. Nebola len panička v domácnosti, ale mala vlastnú marketingovú firmu. Bola všetkým čo som chcela byť aj ja. Úspešná, nezávislá žena, ktorá však nezabúdala na svoju rodinu. A k tomu všetkému bola neuveriteľne krásna. Marcus zdedil po nej blonďavé vlasy aj oči. Úplne ako cez kopirák.
Pozvali ma k svojmu stolu a boli priateľskí. Pýtali sa ma na školu, na prácu a na rodinu, o ktorej som toho ale veľa nenarozprávala.
Jax mi stále písal a volal, ale po tom čo si Marcusa počkal a jednu mu z fleku vrazil som sa rozhodla ho úplne vytesnať. V jeden deň ma čakal pred školou a náš rozhovor neskončil najkrajšie. Stále si išiel svoje, odmietal ma počúvať a vôbec si nedal povedať.
Deň po štedrej večeri sme všetci sadli do auta a presunuli sa do ich zrubu, ktorý bol vyššie položený a tak tam bolo omnoho viacej snehu.
Potom ako sme sa vybalili som sa okamžite obliekla do teplejšieho oblečenia s cieľom ísť von.
,,Kam sa chystáš?"  Marcus vyšiel zo sprchy a jeho telo len v uteráku obklopovala para. Brucho mal napnuté čo zvýrazňovalo jeho sixpack. Strapaté vlasy mu ako vždy stáli na všetky svetové strany.
,,Von. Pozri sa ako krásne sneží." Ukázala som na okno, za ktorým padali chumáče snehu.
,,Nechceš radšej zostať v teple a krútiť sa podo mnou? Zdvihol obočie a zaškeril sa.
Prišla som k nemu a ukazováčky som zahákla do lemu uteráku.
,,Akokoľvek to je lákavé, musím odmietnuť." Drzo som sa usmiala a pobozkala ho do kútika pier. Urobila som krok dozadu a otočila sa, keď ma schytil za pás a stiahol na svoj hrudník. Perami mi prešiel po uchu a následne ma doň uhryzol.
,,Si si istá?" Pritlačil sa so svojim údom k môjmu chrbtu.
Rukou mi zašiel pod nohavice a mne vyšiel tichý ston z úst. Musela som sa čo najskôr odtiahnuť, lebo sa von určite nedostanem.
,,Odchádzam. Kľudne svoju maličkosť pošli na kute. Nič nebude." Zasmiala som sa a odtiahla.
,,S tým, že si ma odmietla sa ešte dá žiť, ale že si na môj penis použila slovo, ktorého základ je malý, to už nás uráža." A ukázal na svoj vypuklý úd pod uterákom.
So smiechom som pokrútila hlavou a natiahla sa po mikine.
,,Pýcha predchádza pád, môj drahý." Pretiahla som mikinu  cez hlavu.
,,Ten tvoj drahý sa za minútu oblečie a za druhú minútu už budeš vyváľaná v snehu."
Sledovala som ako so smiechom prechádza k šatníku a hádže na seba oblečenie.
,,To je prísľub?" Doberala som si ho.
,,To je konštatovanie Isabell." Už mal na sebe aj tepláky a naťahoval sa po mikine.

Len čo sme vyšli pred dom Marcus ma schytil a prehodil si ma cez plece.
,,Nie, prosím nie. Ten sneh budem mať všade."
Smiala som sa na plné hrdlo.
,,To prosím si nechaj do postele." Utrúsil a so smiechom ma capol po zadku.
O sekundu na to som už ležala v snehu a vrieskala, preklínala ho a smiala sa dokopy. Sneh mi vošiel za bundu, mikinu aj termo tričko.
Marcus sa na do mnou len smial.
Náročky som sa skúsila zdvihnúť a následne som predstierala, že sa neviem pozbierať.
Zdvihla som ruku.
,,Pomôžeš mi prosím, ten sneh sa mi dostal na kríže?"
Chvíľku hľadel na moju ruku, ale nakoniec ju chytil. Zaprela som sa najviac ako som vedela a to že na to nebol pripravený mi pomohlo ho stiahnuť ku mne. Rýchlo sa zaprel rukami aby na mňa nespadol celou váhou.
Následne chytil do rúk za hrsť snehu a skôr ako som stihla vôbec nejako zareagovať mi skončil za golierom.
,,Ty rozmaznaný spratek." Zazerala som naňho a rýchlo som si vyhadzovala sneh z pod oblečenia.
,,Vravel som ti, že si si mala vybrať radšej posteľ." Škeril sa na mňa a ja som schytila do rúk sneh, aby som mu ten úškrn zmila z tváre.
Dobrých pätnásť minút sme sa hašterili v snehu a do domu sme sa vrátili celí premrznutí.

Marcus napustil horúcu vaňu a pomohol mi z oblečenia.

,,Toto ma nikdy neomrzí." Ďalej ma vyzliekal a v očiach mu iskrilo.
,,Píšem si."

Ležali sme vo vani. Marcus bol za mnou a prstami mi prechádzal po holej koži. Oči som mala zatvorené a nechala sa unášať teplom a jeho pravidelným dýchaním a dvíhaním hrude.

,,Nečakal som, že to bude tak príjemné." Ozval sa Marcus za mnou a pobozkal ma na spánok.
,,Čo také?" Pohla som hlavou aby som naňho videla.
,,Monogámnosť." Škeril sa na mňa a ja som mu frkla vodu do tváre.
,,Kto by to bol povedal, že sám pán Marcus Coper bude raz vyznávať sex s jednou osobou." Uštipačne som si ho doberala.
,,Nikto." Smial sa a hladkal ma ďalej po pokožke.
Drzo som si odfrkla a ignorovala som ho.

Prstami mi začal prechádzať po vlasoch.
,,Keď sa vrátime, budem musieť odísť na tri dni na sústredenie." Začal Marcus. Vedela som o tom, hovoril mi o tom aj Lucas, ale vtedy sa to zdalo tak vzdialené.
,,To už je teraz?" Zaúpela som. Tieto posledné dva mesiace sme boli stále spolu a ja som tak nejako nechcela byť bez neho. Už som na to nebola zvyknutá.
,,Hmm." Hral sa mi s vlasmi.
,,To zbehne." Snažila som sa to brať optimisticky.

Teraz som stála u mojich vchodových dverách a lúčila sa s Marcusom.

Rozlúčili sme sa. Marcus odišiel stihnúť autobus a ja som utekala do školy.

Pred školou som opäť raz narazila na Jaxa.
,,Prečo to robíš?" Ani som pri ňom nezastavila a ponáhľala som sa do triedy. Vedela som, že pôjde za mnou tak či onak.
Zastavila ma jeho ruka na zápästí.
,,Môžeme sa porozprávať?"
,,Nemáme sa o čom. Koľkokrát to mám ešte zopakovať, aby si ma už konečne aj počúval?"
,,Isabell." Zavrčal moje meno a ja som konečne zdvihla hlavu, aby som sa naňho pozrela. Na tvári mal niekoľkodňové čierne strnisko a tmavé zelené zorničky mal rozšírené.
,,Čo je to s tebou Jax?" Vyzeral napätý a nervózny.
,,Nič. Prečo sa takto chováš Izy? Načo sa ťaháš s Marcusom? Nikdy to nebude také aké to bolo medzi nami."
Krista.
,,Presne tak. A to je to najlepšie na tom."
Stisol mi zápästie a ja som si až teraz všimla, že ma stále drží.
,,Pustí ma Jax."
Chvíľu váhal, ale napoko ma pustil.
,,Maj sa Jax. Už neplytvaj so svojim ani mojim časom."
Otočila som sa a ponáhľala sa do školy.

Další deň sme si s Marcusom volali, ale o Jaxovi som mu radšej nepovedala. Jednak by bol zbytočne nahnevaný a na druhu stranu vedela som si s ním poradiť.

Najväčšia chyba v mojom živote.
Podcenila som Jaxa.
A mala som za to zaplatiť najvyššou cenou.