Nikdy ti neodpustím

31. Svadba I.

Isabell

Stála som pred zrkadlom a nespoznávala osobu, na ktorú som v ňom pozerala. Saténové, ružové šaty boli na dotyk príliš jemné a vytvárali na mne druhú kožu. Výstrih na chrbte mi končil tesne na spodnej časti chrbáta. Po kľúčnych kostiach sa mi ťahali tenučké ružové ramienka, ktoré držali nazberkanú látku na poprsí. Látka šiat mi obopínala moje trochu širšie boky, ale vôbec to nevyzeralo vulgárne skôr sexy. Už nikdy som nehodľala tie šaty zo seba vyzliecť. Vlasy som si vyžehlila a zopla do vysokého copu. Pár pramienkov v predu som nechala lemovať tvár. Uši mi zdobili strieborné guličky, nič veľkého aby to už s týmito výraznými šatami nebolo príliš. Vkĺzla som do strieborných sandáloch, ktoré som už mala sto rokov, ale boli aspoň vychodené čiže to bola záruka, že nebudem po pol hodine behať bosá. Do malej striebornej kabelky na tenkej retiazke som si vložila mobil, púdrenku a nude rúž. Zvolila som ľahký makeup, žiadne tiene či výrazný rúž. Chvíľku som rozmýšľala a potom tam strčila balíček cigariet. Na mihalnice som si doobeda nalepila pár trś, ktoré opticky predĺžili moje mihalnice a pridali im na objeme. Prešla som si po viečku čiernou linkou a vytvorila tak úplne tenučkú linku.
Bola som so sebou absolútne spokojná a nedočkavo som čakala kým príde pre mňa Lucas.

O pár minút mi zavybroval mobil. Písal Lucas, že za päť minút je u mňa. Vonku sa slnko predieralo cez mračná, ale stále už bolo chladnejšie a ja som až teraz zistila, že nemám žiadne sako na vrch. Vyhádzala som celú skriňu, ale nič slušné som nenašla. Zvonček zazvonil a ja som stále nemala žiadnu alternatívu. Čert to vezmi. Nakoniec som schytila rifľovú bundu a pretiahla som ju cez šaty. Nebola to až taká hrôza ako som si prv myslela. Zbehla som schody a rozrazila dvere. O bok auta sa opieral Lucas predpokladám, že v namieru úšitom tmavomodrom obleku s ružovým motýlikom čo mi nadvihlo kútiky úst. Hnedé vlasy ma začesané do zadu a bočné vlasy zatrihnúte úplne na krátko. Oblek mu obopínal každý jeden sval a vyzeral neskutočne dobre. Len čo ma zbadal jeho úsmev zamrzol. Len na malú chvíľočku a potom sa opäť usmial. Pomaly som sa na opätkoch k nemu vybrala.
,,Ahoj." Pozdravila som ho a zastala pred ním.
,,Vyzeráš úžasne." Líca sa mi určite zafarbili z rozpakov, lebo sa rozosmial.
,,Mala by si sa naučiť prijímať komplimenty."
Otvoril mi dvere na strane spolujazdca a vystrel ruku. Opatrne som ho za ňu chytila a pomohol mi nastúpiť. Prešiel okolo auta a zapadol na strane spolujazdca.
Stlačením jedného gombíka naštartoval a zaradil sa do premávky.
,,Pekný motýlik." Doberala som si ho.
,,Laura sa určite poteší, že ho schvaľuješ" Žmurkol na mňa.
Sledovala som cestu a dúfala, že pekné jesenné počasie dnes vydrží.
,,Mal by som ťa varovať, na svadbe bude aj Marcus." Lucas čakal a jedným očkom sledoval moju reakciu.
,,Milé, že máš starosti, ale už to dávno viem. Pred pár dňami pozval moju spolužiačku zo semináru pred nami." Môj tón bol trochu zahorklý a Lucas si to určite všimol.
,,Budeš v pohode. Proste si ho nevšímaj a neurob mu svojou reakciou radosť."
,,Rozkaz šefe." Zasalutovala som, ale úplne som nevedela či to zvládnem. Privádzal ma do šialenstva, len čo sa ku mne priblížil. Moje telo už len na jeho vôňu reagovalo.
,,Som rada, že sme priatelia." Úprimne som mu povedala, lebo to naozaj aj tak bolo.  Stal sa mojou súčasťou a mojim oporným múrom v zlých časoch.

Lucas sa len usmial, ale videla som ako by chcel ešte niečo povedať, ale rozmyslel si to.
,,Tak poďme na to." Zastavil vedľa obrovského bieleho kostolu, pri ktorom sa už zbiehali ľudia. Vystúpili sme z auta a okamžite k nám nakráčal John. Skôr sa mi však zdalo, že uteká.
,,Ahoj Isabell." Prihovoril sa najprv ku mne, ako by mi dávala na javo, že ma eviduje a potom sa obrátil k bratovi.
,,Meškáš, všetci sú už na svojich miestach len hlavný svedok mešká." Z jeho tónu však nebol cítiť hnev skôr nervozita. Lucas len pretočil pohľadom, nastavil mi rameno, ktorého som sa okamžite chytila. Jednak pretože to bolo milé gesto a druhé z čiste sebeckých dôvodov, aby som udržala lepšiu stabilitu na opatkoch, na ktoré moje nohy vôbec neboli navyknuté.
,,Tak nezdržuj a poď." Odfkol mu so smiechom Lucas a vykročili sme po vydlaždenom chodníku do kostola.
Vnútro kostola bolo ladené do odtieňov starej ružovej a sivej. Naozaj to mala všetko Laura do malého detailu premyslené. Každý rad lavičiek mal na kraji ružové kvety obalené v sivej dekorácií, ktorá odtieňom úplne ľadila s oblekom ženícha. Tie ružové kvety zas pripomínali farbu mojich šiat. Nič krajšie som nikdy nevidela. Každý detail mi vyrážal dych.
V laviciach už boli usadení hostia, väčšinu vlastne skoro nikoho som nepoznala. Kráčali sme po červenom koberci k predným radom, keď som zbadala sýte červene šaty, ktoré mala na sebe Mishel. Klamala by som keby som povedala, že jej to nesvedčí, ale na môj vkus to bolo až moc extravagantné a červene. Tmavé vlasy mala zauzlené v drdola na boku hlavy a červený odtieň ružu zvýražnoval ako vždy jej plné pery. Pohľadom som prešla vedľa nej a okamžite sa môj pohľad stretol s Marcusovim. Keby mohli, jeho sivé oči mi do hlavy prepália dieru. Ostro rezanú sánku mal napätú a vyzeralo to ako by vôbec nedýchal. Vlasy mal ako vždy strapaté, ale tým sexy spôsobom. Čierny oblek s čiernou kravatou mu dodával neskutočnú eleganciu a vyzeral ako by si len odskočil na svadbu z natáčania nejakej bondovky. Prechádzali sme okolo nich a Lucas k nemu kýval hlavou. Marcus urobil to isté ale ďalej mu nevenoval žiadnu pozornosť. Stále sa vracal ku mne ale už mu na tvári svietil jeho priblblý sexy úsmev. Odvrátila som zrak, keď som zaregistrovala, že si ma Mishel všimla. Jej úsmev jej okamžite spadol z tváre a naopak mne sa kútiku úst zdvihli do širokého úsmevu. Tam máš, určite tvoj deň nebude lepší ako ten môj.

Pokračovali sme uličkou až do predu, kde sedeli rodičia Johna a Lucasa. Pred nimi na kraji stali tri dievčatá v podobných šatách ako tie moje. Jedna z nich bola tá, čo s nami vtedy bola v bare a druhá bola dobre známa Sophie. Všetky sme mali na sebe šaty rovnakej farby a látky len ich strihy sa menili. Sophie mala šaty s hlbokým výstrihom v predu a ta druhá tuším sa volala Mia mala šaty, ktoré sa jej ťahali len k jednému plecu.

Zastavili sme sa u ich rodičov.
,,Mami, otec toto je Isabell." Usmiala som sa na nich.
,,Veľmi ma teší."
,,Aj mňa, konečne si ku menu môžem priradiť aj tvár." Milým hlasom sa mi prihovorila ich matka. Na svoj vek vyzerala úžasne. Už viem po kom to ich synovia majú.
,,Mami, musíme ísť, všetci musia byť na svojich miestach o chvíľu je tu Laura." Vyrušil nás Johnov hlas a všetci sme sa na jeho nervozite zasmiali.
,,Tak poď. Postav sa prosím k dievčatám." Ťahal ma Lucas so smiechom v tvári.
Lucas sa postavil k bratovi a mne nezostávalo nič iné ako prejsť k Sophie.
Tá si ma už stihla premeriať, ale jej pohľad bol iný, neprítomný a mierne nervózny.
,,Tak si to zrejme stihla." Skonštatovala nevrlým hlasom.
,,Aj ja ťa rada vidím." Odfrkla som jej a postavila som sa vedla nej.
,,Počula som o tvojich hrátkach s Lucasom." Na drzovku sa mi posmievala.
,,Bolo to poučné." Nedala som na seba poznať, že ma jej slová vyviedli z rovnováhy, ale zrejme jej neušiel môj výraz tvare, ktorý bol prekvapený, že o tom vedela.
,,Susan je kamoška a veľmi sa jej nepáčilo, že si ju špehovala pri sexe." To už som nedokázala skryť moje prekvapenie, že to vedela. Alebo moju hanbu. V tomto momente som si nebola istá.
Skôr než som stihla nájsť správne slová znova otvorila ústa.
,,Ale jedno mi povedz, ako je možné, že si si podmanila každého chlapa? Najprv Jax, potom Lucas a teraz ako tak vidím Marcusa, nie som si istá s kým to ťaháš. Možno s obidvoma? Nebolo by to prvýkrát čo by sa naši chlapci podelili." Sophie sa usmievala od ucha k uchu, vedomá si svojou nadriadenosťou a vedomým, že sa mi dostala pod kožu. Avšak aj ja viem hrať túto jej hru.
,,Vidím závisť v tvoje tvári ?" Zdvihla som obočie.
,,Ja som ich už mala. Ale kľudne ďalej zbieraj použité veci." Aj keď sa snažila zachovať ľahostajnú tvár, videla som že ju to nenecháva chladnou.
,,Mala si ich a všetci ťa odkopli nie je tak?" Zasmiala som sa a jej tvár stuhla. Prebodávala ma pohľadom, ale skôr ako stihla reagovať, ozvala sa svadobná hudba a všetci sme sa stočili k vstupným dverám, kde pomaly kráčala Laura v maslovobielych šatách so sukňou tak širokou, že sa ledva zmestila do uličky. Bola prekrásna. Kráčala sebavedomo s úsmevom na perách. Vrchná časť šiat bola korzetová a sukňa bola nariasená a hodvábna. Preletela som pohľadom na Johna, ktorý ani nedýchal. Vpíjal sa do nej a jeho láska v očiach bola viditeľná aj na kilometre. Srdce sa mi zalialo šťastím. Našli sa a milovali sa.