Nikdy ti neodpustím

6. Pravda, alebo lož?

Isabell

Navigovala som Lucasa k bytovke, až pokým nezaparkoval na parkovisku.
Otočila som sa k nemu.
Zrejme som vyzerala v rozpakoch lebo sa usmial.
,,Nemusím ísť hore, Isabell. Žiaden tlak."
,,Mám pár otázok." Vyletelo zo mňa skôr ako som sa stihla zastaviť.
,,To som si aj myslel." Otočil sa smerom ku mne.
,,Keď sme sa stretli v tom bare, povedal si, že si už o mne počul."
,,To nie je otázka Isabell."
,,Vieš kam tým mierim." Zazrela som naňho.
,,Musíš sa vyjadrovať jasnejšie, keď chceš niečo vedieť."
Zabijem ho.
,,Odkiaľ si o mne počul?"
,,Brat sa stále kamoší s Jaxom. Počul som ho o tebe hovoriť. "
,,V posilňovni si vedel kto som."
,,Znova to nebola otázka." Prešiel si rukou po diere v nohaviciach.
,,Bolo to konštatovanie." Odvetila som mu.
,,Tak bolo správne."
,,Čo sa medzi vami s Jaxom stalo ?"
,,Celkom by mi chutili tie palacinky." Pozeral sa na mňa a čakal na moju reakciu.
,,Žiaden tlak, že?" Zasmiala som sa a založila si vypadnutý vlas z drdola za ucho. Uprene sledoval môj pohyb ruky.
,,Dobrú noc bloncko."
Takže ani od neho nedostanem odpoveď. Muselo to byt drsné, keď sa teraz neznesú v jednej miestnosti a zároveň niečo vážne, keď o tom ani jeden z nich nechce hovoriť. Nechcela som naňho tlačiť.
Vystúpila som z auta a naposledy som sa mu zahľadela do tváre. Ostre rezaná sánka mu pridávala na vizáži drsňáka avšak plné pery a jamky na oboch lícach mu ponechávali chlapčenskú nevinnosť.
Oprela som sa jednou rukou o dvere.
,,Aj tebe svalovec." Usmial sa a ja som zabuchla dvere na aute.
Kráčala som po chodníku ku vchodovým dverám a pri ich zatváraní som sa posledný krát pozrela jeho smerom. Stále tam čakal.

Nedeľu som mala opäť voľnú, tak sme sa dohodli s Alex, že pôjdeme pozrieť do obchodov. Nemala som veľa peňazí na rozhadzovanie, ale urgentne mi trebalo zopár nových tričiek a džínsov.

Prešli sme zopár obchodov a ja som si nekúpila nič, okrem jedného bieleho trička.
Zastavili sme sa v kaviarni v nákupnom centre.
,,Čo ty a Jax? Kríza zažehnaná?" Odpila si z kapučína.
,,Keď myslíš tým zažehnaním, že som ho načapala ako sa mu vešia Sophie okolo krku a jazykom mu čistí mandle, tak áno. Kríza zažehnaná, ukončená." Pridala som si cukor do kávy a pomaly som si šálku priložila k ústam.
,,To ma mrzí." Pozerala na mňa a videla som ako hľadá nejakú reakciu. Neponúkla som jej žiadnu. Sama som ešte nevedela ako sa cítim. Ako sa mám popasovať s jeho zradou. Nemohla som ani len tvrdit, že parohy, ktoré mi nasadil mi zrazili ego už len z toho dôvodu, že som ho mala také nízké, že hlbšie už ani padnúť nemohlo.
,,Si v poriadku?"
Prikývla som a odchlipla si z kávy.
,,Ale koho to tu máme."
Prevrátila som oči nad známym hlasom a Alex sa viditeľne vystrela.
Marcus si otočil stoličku opierkou k stole a obkročmo si sadol.
,,Aj tebe ahoj Marcus. Prišiel si nám pokaziť deň?" Milo som mu zaštebotala.
,,Nezoznámiš ma so svojou kamarátkou ?"
Pretočila som očami a predstavila ich.
Chvíľku viedli konverzáciu a obaja spolu nenapadne flirtovali . Žalúdok sa mi otočil trikrát.
,,Ako sa má tvoja kamoška z minulej párty?"
,,Musíš byť konkrétnejšia, že ktorá Isabellka."
Chuť mu zakrútiť krkom vzrástla do nebies.
,,Nemal by si byť niekde inde Marcus ?"
,,Čakám tvojho drahého." Vysmial sa mi a mne narástla v hrdle guča. Nechcela som Jaxa vidieť.
,,Tak by si mal ísť. My sme už tiež na odchode."
,,Ale pŕ, nepovedal som ktorého."
Stále sa usmieval od ucha k uchu a stále som mu chcela zatočiť krkom.
,,Dámy." Ozval sa za mnou Lucasov hlas.
Zazrela som na Marcusa, ktorý sa stále priblblo usmieval.
Kto sem ešte dnes zavíta?
Lucas si odsunul stoličku a aspoň on si sadol ako človek. Objednali si kávu a ja som pohľadom terorizovala tú svoju.
Všetci traja spolu viedli konverzáciu, ale ja som ich vôbec nevnímala.
,,Že Izy?"
Započula som svoje meno, ale absolútne som nepočula otázku.
,,Hm, áno?"
Lucas sa zasmial.
,,Ako vidím, vôbec si nás nepočúvala, ale som rád, že si súhlasila."
,,S čím som súhlasila?" Podozrivo som sa na všetkých pozerala. Alex sa smiala a Marcus nás pevným pohľadom pozoroval a zatínal sánku.
,,Večer ťa vyzdvihnem a pôjdeme si zacvičiť. Poslednú dobu to fľákaš."
,,Nevedela som, že si sa stal mojim osobným trénerom."
,,Niekto ťa musí udržať vo forme."
Podvedome som stiahla brucho a odsunula tanierik s koláčom.
Lucas len pokrutil hlavou a zasmial sa. Dopil kávu a zaplatil účet za všetkých.
,,Rád som vás videl, ale už musíme na tréning."
,,Aký tréning?" Zdvihla som obočie.
,,Hokejový. Hráme spolu za univerzitný tím." Vložil sa do toho Marcus.
To som nevedela. Ako je možné, že nič neviem? Socializácia Isabell. Tá je v tvojom živote mizerná.
,,Tak večer?" Ozval sa Lucas na odchode.
,,Človeče nechaj to tak." Pokrutil tou blonďatou hlavou Marcus.
,,Nestaraj sa." Zazrel naňho Lucas.
,,Uvidíme čo sa s tým dá robiť."
Keď odišli stále mi vŕtal v hlave ich rozhovor. Lucas s Jaxom sa nemusia a pritom sa obaja kamarátia s tým blbcom Marcusom. Jax a Lucasov brat sú tiež priatelia.  Čo sa do pekla stalo medzi nimi dvoma ?