Nikdy ti neodpustím

8. Každá minca má dve strany.

Isabell

Lucas zastal pred honosným dvojpodlažným domov viktorianského štýlu.
,,Tu bývaš sám?" Pri pohľade na dom som zabudla zavrieť sánku.
Zdvihol obočie a presunul sa ku kufru auta aby mi pomohol s batožinou. Zbalila som si dve tašky, v ktorej jednej z nich boli len knihy do školy.
,,Väčšinou času áno." 
Len vstupná chodba bola väčšia ako môj prenajatý byt.
,,Chodia tu nejaké autobusové linky ku kampusu?"
Lucasov dom bol ďalej od školy aj od baru, v ktorom som robila. Zajtra som už ráno musela do školy a potom do práce.
Zdvihol obočie.
,,Môžeš chodiť so mnou do školy."
Niesol moje tašky po dlhej chodbe smerom ku schodisku. Na stenách boli zavesené rodinné portréty. Zastala som pri nich a zapozerala sa. Predpokladám, že z každého roku tu mali portrét.
Tí zbohatlíci a ich zvyky. Priblížila som sa bližšie aby som videla všetky maličkosti. Lucas sa s bratom podobali, ale pokým on bol hnedooký a jeho štica bola hnedá, jeho brat mal skôr špinavý blond a zelenohnedé oči. Preskúmala som ich rodičov. Lucas bol skôr na matku a brat na otca, ale zdieľali spoločnú ostro rezanú sánku a oválnu tvár.
,,Ideš, alebo budeš ďalej slintať nado mnou?"
,,Ako vieš, že nie nad tvojim bratom?" Drzo som sa usmiala naňho a pokračovala v ceste uličkou.
Lucas ukázal na jedne biele dvere.
,,Tu mám izbu ja a táto," ukázal na dvere vedľa, ,,bude tvoja."
Chytil kľučku a otvoril dvere na mojej dočasnej izbe.
,,Máš tu všetko, len kúpeľná je spoločná, takže ti odporúčam zamykať dvere, ak nechceš aby som ťa vyrušil pri kúpaní." Mrkol na mňa a ja som cítila červeň v lícach.
,,Iná izba so samostatnou kúpeľnou by nebola?"
,,Darovanému koňovi na zuby nepozeraj drahá Isabell."
Mal pravdu,  vôbec mi nemusel pomáhať. Izba bola krásna, drevený biely stolík, honosná posteľ s drevenými rámami a saténovým povlečením.
Podišiel ku stolu a na hárok papiera niečo napísal.
,,Tu máš heslo na wifi. Keby si čokoľvek potrebovala kľudne povedz."
V hlave som mala milión otázok. Stále som si myslela, že to čo mi povedal Jax nie je všetko, ale pre tento krát som to nechala tak.
,,Zajtra musím ísť ráno na deviatu do školy, kedy ty začínaš?"
,,Až o jedenástej ale zaveziem ťa."
,,Takto predsa nemôžeme fungovať. Nechcem ťa oberať o čas a aj o priestor. Ja si to s Jaxom vyriešim."
,,Bol to môj nápad tak nerob paniku. Máš vodičák?"
,,Myslíš ten kus plastu, čo mi leží v peňaženke už dva roky a vôbec som ho nevyužila ? Tak áno mám.
Zasmial sa a pokrutil hlavou.
,,V garáži je staršie auto, ktoré nik nepoužíva zatiaľ môžeš jazdiť na tom."
Skôr než som stihla namietať, že je blázon, otvoril znova ústa.
,,Samozrejme pred tým si to zopakujeme. Nepustím ťa na cesty, s tým že budem každú chvíľku dúfať, že si nikoho nezabila."
Žalúdok sa mi trikrát prevrátil.
,,Nemyslím, že je to dobrý nápad."
Skôr než mi stihol odpovedať mu zazvonil telefón. Pozrel na displej a zamračil sa.
,,Brat. Z nadchádzajúcej svadby mu začína hrabať."
Zdvihol a ja som sa odobrala k taške a začala vyberať. Posledná vec, ktorú som chcela aby si myslel, že jo odpočúvam.
Vyložila som si notebook na stôl a zapla ho.
Keď dovolal podišiel k stolíku.
,,Musím ísť za ním. Zvládneš to tu? Dole sa niekde motá aj naša domáca Marta. Vie o tebe."
,,Tak dobre." Stále som z tohto nápadu nebola nadšená, predsa som ho poznala pár dní, ale aká je asi pravdepodobnosť, že narazím na dvoch psychopatov v jednom meste?

Keď Lucas odišiel uložila som si veci na poličku. Bolo už dosť hodín, ale to ma nezastavilo aby som sa vydala na prieskum. Vyšla som z izby a zišla schodiskom do predsiene. Prešla som cez veľký oblúk do jedálne. Všetko v nej bolo noblesné. Dlhý stôl, ktorý by usadil kľudne aj dvanásť ľudí a krb, nad ktorým bol další rodinný portrét. Asi z Vianoc, súdila som podľa ich oblečenia.
Zrazu som počula hluk z ďalšej, vedľajšej miestnosti. Skôr ako sa sa stihla dať na útek, vyšla z dverí postaršia dáma, ktorá mala na sebe čierne nohavice a ružovú blúzku. Vrásky zakryla jemným makeupom a vlasy stiahla do dokonalého drdola.
,,Och, dobrý deň slečna. Nepočula som vás prísť."
Usmiala som sa na ňu a predpokladala, že je to spomínaná Marta.
,,Dobrý deň. Ja som Isabell, veľmi ma teší. Podala som jej ruku a ona ju so svojou malou rúčkou pevne chytila.
,,Marta. Lucas spomínal, že prídete, ale nejako asi zabudol podotknúť aká ste krásna."
Začervenanie na seba nedalo doho čakať. Rozpačito som sa usmiala a stiahla ruku.
,,Chystala som sa už domov, ale dáte si niečo?"
,,Nie ďakujem madam. Už som večerala." Aké klamstvo ale nechcela som aby si robila starosti.
,,Tak si potom neskôr dajte hocičo načo máte chuť, tam je kuchyňa."
Ukázala za seba na miestnosť, z ktorej pred chvílkou vyšla.
,,A nevolaj ma madam, stačí Marta."
Prikývla som.
,,Tak vám prajem pekný večer." Žmurkla mojim smerom.
,,Zajtra prídem až neskôr. Želáte si niečo na obed?"
,,Nie, ďakujem. Po škole hneď pracujem tak sa najem v jedálni."
Chvíľku si ma prezerala a potom prikývla. Marta sa pobrala ku dverám a ja som sa opäť nadýchla až keď som počula buchnúť dvere.
Rozhliadla som sa po dobe. Na prízemí bola okrem kuchyne a jedálne, veľká obývačka, knihovňa a podľa všetkého herňa. Niektoré dvere boli zamknuté. Na poschodí boli ešte okrem našich dvoje dvere, ale tie som nechala na pokoji, súdiac že sú to určite spálne. Vrátila som sa do izby a podišla k balkónovým dverám. Pootvorila som ich a pustila do vnútra ešte stále teplý jesenný vzduch. Zbehla som si do izby pre dlhú mikinu a vrátila sa na balkón. V rohu bolo hojdacie kreslo, ktoré na mňa volalo aby som si doňho sadla. Zadok som položila na nadychaný vankúš a zaborila sa hlbšie do kresla.
V tme sa odrážala voda z bazéna a ovocné stromy lemovali celú dĺžku záhrady.
Rozmýšľala som nad tým, aké by bolo asi narodiť sa tu. Neriešiť z čoho zaplatím nájom, alebo kde je aký výpredaj či akcia.
Z vrecka mikiny som vytiahla telefón a odomkla som ho. Volal mi Jax. Nemala som v úmysle mu volať späť.
Otvorila som instagram a na vrchnej lište mi svietila jeho fotka, ktorá ukazovala že pridal nejaký príbeh. Nech som sa snažila akokoľvek, nedokázala som môj mozog presvedčiť o tom, že to nepotrebujem vidieť.
Roztvorila som jeho fotku. Bol v nejakom dome, kde sa konala párty. Tak je vo opäť vo svojom živle. Kamera sa hýbala a ukazovala ľudí, ktorých som ako inak nepoznala. Posledný záber bol na dve baby, ktoré sedeli na mužových stehnách a bozkávali sa pred ním. Prešla sekunda a kamera ukázala tvár muža. Zasraný Marcus. Vypla som mobil a z vrecka som vytiahla krabičku cigariet s zapaľovač.
Jesenný vánok ma šteklil na tvári, keď som si zapálila. Sledovala som hýbať sa listy na stromoch a uvažovala nad nesmrteľnostou chrústa.
,,Nemáš dvakrát najvoňavejší zlozvyk."
Trhliny som hlavou a srdce mi skoro vyletelo z hrude.
,,Preboha, toto už nikdy nerob. Skoro som infarkt dostala."
Chytila som sa za srdce a rozdýchavala možné zlyhanie srdca.
Lucas si sadol vedľa mňa na stoličku a rukou sa natiahol po mojej, v ktorej som držala cigaretu. Sledovala som ako si potiahol a vyfúkol dym. Keď z jeho pier prestali vychádzať obláčiky dymu, zhasol cigaretu do kvetináča.
,,Ako ti je?" Pozrel mojim smerom. Čo som mala povedať? Že mám strach? Že ho nechcem obťažovať ?
,,Prečo si si do domu pustil dievča, ktoré poznáš pár dni?"
,,Moja stará mama vždy hovorila, že v núdzi spoznáš priateľa." Zahliadeľ sa do tmy a pravou rukou si pošuchal bradu.
,,Nikto si nezaslúži, aby sa k ním druhí ľudia chovali zle. " Otočil sa ku mne a šibalsky sa usmial.
,,A keď tým ešte naseriem Jaxa, je to len plus."
,,Povieš mi čo sa stalo?" Skúsila som.
,,Jax mi povedal svoju verziu, ale myslím, že ma nejaké medzere."
,,Neprekvapilo by ma to. Čo ti povedal?
,,V skratke, že Simon bol opitý, načapal Jaxa so Sophie a pochytili sa so Sophie a keď bránil Sophie tak sa postrkali, že nakoniec prepadol zábradlím."
,,Zaujímavé." Lucasovi sa zatínala sánka a pohľad mal neprítomný.
,,Viac mi ktomu nepovieš ?"  Dotierala som.
,,So Sophie sme boli spolu krátko, ale mal som ju rád. Jax vedel, že mi na nej záleží, ale vždy bol taký, že si potreboval niečo dokazovať. Sprv som to prehliadal, ale tú noc mi to otvorilo oči. Prišiel som až neskôr keď sa hádali všetci traja. Simon, keď ma zbadal, samozrejme, že mi to hneď povedal. Bol som nahnevaný a začali sme sa všetci hádať. Udrel som Jaxa. Chvíľu sme sa naťahovali a Sophie sa nás snažila oddeliť. Postavila sa predo mňa a plakala. Už to so mnou nič nerobilo. Bolo mi z nich zle, tak som sa otočil a dal na odchod, počul som ako Sophie vrieska po  Simonovi. Otočil som sa práve vtedy, keď Simon preletel cez zábradlie. Jax mal nepríčetný výraz a ruky držal v päsť. Viem, že to nebola nehoda, ale Sophie vypovedala, že to bola len nešťastná nehoda, ktorú aj tak uzatvorili.  Som prekvapený, že ti vôbec povedal, že ho sotil, keďže v záznamoch stalo, že sa opitý potkol."

,,Ty si nevypovedal?" Snažila som sa to všetko pochopiť. Jax sa vykreslil ako neviniatko, ktoré chránilo ženu a pritom to vôbec tak nemuselo byť.
,,Nepotrebovali moju vypoveď, keďže som vlastne nič okrem pádu nevidel. Potom sme sa prestali baviť, ale bol som naňho stále nahnevaný. Tak nejako som sa vyspal s jeho sesternicou na jednej párty a on to bral tak, že sa mu cez ňu snažím pomstiť a potom sme spolu nevedeli stráviť v jednej miestnosti ani minútu."
Zdvihla som obočie a zahliadela sa na neho.
,,A spravil si to kvôli nemu?"
Zasmial sa.
,,To, že bola jeho sesternica bol len bonus."