Isabell
Stále s chvejúcimi rukami som sa pridržiavala zábradlia v rohu terasy. Cítila som všetko. Jeho vôňu, jeho zrýchlený tep, keď sa nahol ku mne a medzi nami nezostal ani maličký kúsoček priestoru. Na chvíľku som sa pristihla ako mu sledujem pery. Bol to najotravnejší a najprotivnejší chlap akého som kedy spoznala, ale aj tak sa moje telo pred ním za každým podlomilo a len silou vôle sa držalo v jednom celku.
,,Zaujímavý zvrat udalostí." Vecne konštatoval hlas za mnou a oprel sa o zábradlie. Hlas patril pánovi neznámemu, ktorý prišiel v doprovode so Sophie.
Otočila som k nemu hlavu. Čierne vlasy mu padali do tváre.
,,Matthew. Podal mi jednu ruku, ktorú som stisla v mojej dlani.
,,Isabell." Na chvíľku som sa odmlčala.
,,Odkiaľ si sa tu zobral Matthew?"
On sa len usmial, vložil jednu ruku do vrecka nohavíc a vytiahol z nich balíček cigariet a mne sa zbiehali sliny.
,,Tak rôzne." Pohľadom videl, kde moje oči zablúdili a podal mi škatuľku. S vďakom som si jednu vytiahla. Pridržal mi zapaľovač, aby som si mohla vychutnať požierač pľúc. Vyfúkla som dym, hľadela pred seba a čakala kedy to rozvinie a či vôbec.
,,Som nevlastný brat Sophie." Vysvetlil mi a potiahol si z cigarety.
,,Chudák." Vecne som skonštatovala.
Sucho sa zasmial. Vyzeral dobre, ale podobu so Sophie som nevidela. Čierne vlasy mu padali na plecia, keby nebol z tak bohatej rodiny, ktorá si určite potrpela na vzdelaní a špičkovej práci, tipovala by som ho na rockera. Musel ma pristihnúť ako na neho pozerám, lebo si ma tiež prezrel.
,,Podobu hľadáš márne. Máme spoločného otca a vďakabohu ani jeden z nás nezdedil jeho gény."
,,Chápem. My to so sestrou máme podobne a to máme spoločných rodičov." Už len jedného, ale to som si nechala pre seba.
,,V čom ste odlišné?" Zaujímal sa.
,,Vo všetkom. Vzhľade, povahách, záujmoch a presvedčení." Vždy mi bolo ľúto, že je tomu tak, ale ani to som mu nepovedala. Nemala som v pláne si rozlievať srdiečko aj keď mi tvár zosmutnela, čo si okamžite všimol.
,,Nikdy nie je neskoro nájsť spoločnú reč a záujmy." Odvetil mi a opäť si ma prehliadol.
,,Nie vždy je to tak ľahké a hlavne keď si rodinným vyvrhelom."
,,Niekedy je ich nezáujem lepší ako keď ťa stavajú na piedestál. Ich očakávania, predstavy a plánovanie tvojej budúcnosti je niekedy únavne."
,,Takže si rodinný favorit."
,,Som niekto kto musí prevziať rodinný bussines a zabudnúť na vlastné sny."
,,Tak to ma mrzí." A fakt. Zrejme bolo lepšie byť niekto od koho nikto nič nečaká ako niekto kto musí držať hubu a krok. Teraz ma trošku zamrzelo, že som sa na to nikdy nepozrela aj so sestrinej strany.
,,Mrzí ťa, že som bohatý a úspešný mladý chlap, ktorý ma všetko čo chce a raz bude dedič silného ropného monopolu?" Zdvihol obočie a čakal na moju reakciu.
,,Nemáš všetko."
,,A čo také mi chýba Isabell?"
,,Sloboda."
V očiach mu zaiskrilo a pobavene sa zasmial.
,,Si bystrá mladá dáma. Klobúk dole. Nie každá žena disponuje krásou aj rozumom." Pozorovala som ho ako si zástrčil tmavý vlas za ucho a pokračoval.
,,Možno sa predsa len aj ja postavím do tvojho fanúšikovského zoskupenia."
Zagúľala som očami. Nebol vôbec škaredý, bol mužný a dominantný, ale dominantných mužov som už mala v živote až až.
,,Nemáš veľké mienenie o ženách Matthew. Nemal by si zabúdať, že za každým úspešným mužom stojí žena. Teda pri mužoch čo svoje impérium vybudovali, nie zdedili."
Pri mojej poznámke mu úsmev z tváre zmizol, ale potom sa opäť dravo usmial.
,,Au, feministka vycerila zúbky."
Sladko som sa naňho usmiala a potiahla si z cigarety.
,,Takže ty a Jax?" Opýtal sa z ničoho nič.
,,Minulosť. O to sa postarala tvoja sestrička."
,,Nevlastná."
,,Ale aj tak."
,,Takže ty a Lucas?" Znova skúšal.
,,Kamaráti." Odsekla som mu.
,,Takže predsa to bude ten parchant Marcus."
Pozrela som sa do jeho medených očí, zadusila ohorok o popolník, mykla plecom a vykročila na odchod. Nezastavila som sa ani keď sa mu rozlial na tvári vševediaci úsmev, ktorý som mu mala sto chutí z tváre zmyť mojou dlaňou.Svadobná hostina sa rozbehla, zatancovala som si s Johnom a Laurou, zasmiala som sa s Miou a vypila tonu šampánskeho.
Lucasa som videla nebezpečne blízko pri nejakej brunetke a usmiala som sa, len pre seba. Mal by konečne otvoriť svoje srdce.
YOU ARE READING
Nikdy ti neodpustím
RomanceVieš ako sa hovorí, že po každej búrke vždy vyjde slnko? Je to hovadina. Niekedy po búrke príde ešte väčšia, temnejšia a horšia. Ochromí tvoje zmysly, rozmaže tvoj úsudok a ty sa topíš až sa nakoniec dotkneš dna. A ak ťa to úplne nezmelie a neznič...