Love From Ice - stylinson |book one| ✔

4. Kamarát Noah

Modrooký chlapec sa zmätene posadil a poobzeral sa. Oči sa mu zastavili na hodinách, ktoré mal na nočnom stolíku vedľa postele. Zelené číslice ukazovali pol štvrtej ráno. Očividne si jeho mozog zmyslel, že mal dostatok spánku.

"Ni?" zvolal, pretože mal otvorené dvere a vedel, že ich bude mať otvorené aj blondie kamarát vo vedľajšej izbe. 
Chvíľu čakal, až sa napokon ozval jeho ospalý hlas. "Louis William Tomlinson, ak ti práve nehorí pod zadkom, zomrieš."
Louis pregúľal očami nad jeho dramatickosťou, vstal z postele a smeroval k nemu do izby. Nepáčilo sa mu, že bol stále v čiernych džínach a tričku. Nepamätal si, že by sa dostal od hokejstov do svojej izby. To ho niečim nadopovali, či čo?
"Nini, ako som sa dostal do izby?" spýtal sa, keď sa posadil vedľa Nialla, na jeho posteľ. Všimol si blondieho obnažený chrbát a strapaté vlasy, ktoré trčali spod bielej periny. 
Zrazu sa naňho pozreli aj modré oči, keď vytiahol svoju tvár z vankúšov. Pozeral sa naňho na Louisov vkus až pridlho. Má niečo na tvári?
"Nemôžem ti to povedať," zašepkal ticho Niall a ponoril tvár späť do vakúša. Louis vytreštil oči a pozeral sa na svojho kamaráta. 
"Čo mi nemôžeš povedať?"
"Keď ti to nemôžem povedať, tak ti to nepoviem, Lou-Lou," ozval sa blondieho tlmený hlas.
"Poser sa."
"Až ráno. Teraz sa mi nechce vstať z postele."
"Neznášam ťa," zavrčal a vrátil sa späť do izby, pričom počul Niallov smiech. Blondie vedel, že to brunet nemyslí vážne. Často si hovorili, že sa nemajú radi, no potom si zas dlho hovorili, ako sa ľúbia.

O ôsmej Louis vstal z postele, aj keď od rozhovoru s Niallom nespal. Za pol hodinu ho čakal tréning s hokejstami. Netešil sa. Vlastne, nikdy sa na tréningy ako také netešil. Hokejsti boli len bonus k nechuti ísť trénovať. 
Ak sa dnes stretne jeho zadok z ľadom, pretože ho nejaký hokejsta zvalí, podpáli celú halu a bude mu jedno, že ju bude musieť zaplatiť alebo pôjde do väzenia. 
Okay, nebolo mu to až tak veľmi jedno, ale akože mu to bolo úplne u riti.
"Vstaň z tej postele, Niall! Máš tréning!" kričal brunet z kuchyne, pretože blondie sa ešte neobjavil. Ani po jeho slovách sa neuráčil prísť do kuchyne na raňajky, ktoré Louis pripravil. 
"Ty lenivá kopa írs-" zastavil sa uprostred svojho úražlivého prednesu, keď vošiel do Niallovej izby a mladší chlapec tam nebol. Neporiadok a rozhádzaná posteľ samozrejme upriamila Louisovu pozornosť. Keby mal viac času, upratal by aspoň posteľ, no už musel odísť.
Schmatol mobil a napísal cestou k víťahu Niallovi správu.
Pre: Niall
Kde si ty smrad?

Strčil si svoj čierny iPhone do zadného vrecka džínov a stlačil tlačidlo na privolanie víťahu. Vtedy mu zavibroval mobil.

Od: Niall
Ráno prišli po mňa Harry a Zee, tak som šiel s nimi na raňajky. Teraz už mám tréning... A toho smrada si neskôr vyriešime 3:) Xx

Aha, takže Zee.  Samozrejme aj ten jeho kučeravý kamarát. Čo raz viac ich nemal rád a Louis sa snažil byť veľmi milý človek, no v prípade hokejstov to nešlo. Najradšej by im tie ich trápne korčule hodil do tváre, arogantnej tváre. 

Cestou do haly sa zastavil v malej kaviarni, ktorú si všimol deň pred tým a s bielym kelímkom, v ktorom mal karamaleové mocha. Miloval kávu a ani jedno ráno si bez nej nevedel predstaviť.

Keď vošiel do haly, cestou k šatni stretol Zayna, ktorý tak trochu počaroval Niallovi. Chcel okolo neho prejisť bez toho, že by ho pozdravil, ale Louis nebol typ človeka, ktorý by šiel okolo človeka, ktorého pozná a tváril by sa, že ho nepozná.
"Ahoj, princezná," pousmial sa Zayn. Louis nestihol ani zareagovať a čiernovlasý chlapec zmizol v ich prepotenej a smradľavej šatni. Louis si už dávnejšie povedal, že by nikdy nevošiel do tak nechutnej miestnosti. Podľa jeho merítka bola šatňa hokejstov najnechutnejšie miesto na zemi. Keby tam vošiel, zomrel by. Nie doslova, samozrjeme. 

"Louis, konečne, prišiel ti kamarát," povedal tréner, keď vyšiel brunet na ľad vo svojích legínach a beanie na hlave. 
Zamračil sa na trénera, keď po rozkorčuľovaní prišiel k mantinelu.
"Kamarát? "
"Áno," usmial sa. "Noah. Noah Georgie."
Louis vytreštil oči a na tvári sa mu objavil obrovský úsmev. Už sa chcel spýtať, kde je, keď sa zrazu objavil na ľade a korčuľoval rovno k nim. 
"Boo!"
"Noah!"
Louis rozpäžil ruky a Noah sa mu vrhol do náruče, opatrne, aby ho nezvalil na tvrdý ľad. 
"Vzali ťa nakoniec na olympijádu?" spýtal sa prekvapene Louis, keď sa odtiahli od seba na dĺžku rúk.
Noah pokrútil hlavou so smutným úsmevom. "Nie. Prišiel som ťa pozrieť, pretože je nejaká súťaž za týždeň v Detroite."
"Aj tak, ideš na súťaž, to je skvelé!" usmial sa Louis a snažil sa vykúzliť úsmev aj na tvári svojho kamaráta.
"Uhm," zamumlal, "no som tu preto, že budem s tebou trénovať, kým mi nezačne súťaž. Takže ma budeš trpieť týždeň," nasadil diabolský úsmev.
Brunet sa rozosmial. "Ah, som tak smutný."
"No ták, páni, rozkorčuľovať sa. Klebetiť môžte aj po tréningu," zvolal tréner, keď sa na klzisko dostavili aj hokejsti. Hokejový tréner stál vedľa Louisovho trénera a na niečom sa veľmi bavili. Louisovi sa to ani trochu nepáčilo, to kamarátsvo medzi dvoma trénermi. Čo ak sa stane aj z jeho trénera tak netrpezlivý a hnevlivý človek? Brunet dúfal, že sa to nestane.

"Ale, Boo, čo to malo byť? Tá noha pri brzdení? Zúbky majú byť trochu naklonené na ľavú stranu, presne takto," hrešil ho Noah a predviedol mu dokonalú otočku so zabrzdením, o ktorom hovoril.
"Urobil som presne to isté!" kričal Louis so smiechom.
"Nie, neurobil. Videl som ťa! Tak ľahkovážne zaobchádzanie, Boo! Si na olympijáde! Trochu snahy, do toho ty lenivá šunka!"
"Aká som ti ja lenivá šunka?"
"Anglická."
"Debil," zašomral so smiechom a rozkorčuľoval sa, aby predviedol rovnakú otočku ako jeho hnedovlasý kamarát s rovnakým zabrzdením. 
Po dokončení a zabrzdení zdvihol ruky nad seba, akoby práve dokončil svoju choreografiu v deň súťaže. Videl tie davy divákov, ktorý mu tlieskali po podarenom korčuľovaní, dokonalej technike a ladnosti, ktorou bol Louis známi. Dokonca videl aj malé dievčatko, ktoré mu donieslo kvety, ako to bolo vždy, keď skončil. 
Už sa nevedel dočkať.
Zrazu okolo neho prešiel nejaký hokejsta a trochu doňho strčil ramenom, čo donútilo Louisa zapotácať sa a neskôr spadnúť na kolená a ruky. Bolestne zavrčal, keď pocítil bolesť na kolenách. 
Prikorčuľovali k nemu dva páry korčúľ. Rovnaké ako mal on a rovnaké, ako nosia tí idioti na druhej polovici ľadu.
"Boo, si v poriadku?" spýtal sa Noah. Louis pohľad od zeme a zaklonil hlavu, aby sa mohol pozrieť na dve postavi stojace nad ním. Noah a Harry. 
Kučeravec strieľal na bránku, keď jeho spoluhráčovi ušiel puk a musel ísť na druhú stranu ihriska, aby mohol hrať ďalej. Neriešil to, no keď počul od svojich spoluhráčov tichý smiech, či bolestné zvuky, otočil sa, aby sa aj on pozrel, čo sa stalo. Finn sa zatiaľ vrátil s pukom, zatiaľ čo Louis kľačal na ľade s bolestivým výrazom. 
Kučeravec ani nevedel prečo, no rozkorčuľoval sa smerom k menšiemu brunetovi. No v rovnakom čase sa pri Louisovi objavil aj iný chlapec. Sivé tepláky mal zahrnuté do čiernych krasokorčuliarsých korčúľ, hrudník mal zakrytý čiernou mikinou adidas a na hlave mal čiernu beanie, spod ktorej mu trčali hnedé rovné vlasy. Všimol si aj modré oči tak veľmi podobné Louisovým. Boli azda bratia? -zamýšľal sa Harry, no hneď to zamietol. V tvári sa vôbec nepodobali. 
Harry mal chuť tomu chlapcovi vraziť, keď ho oslovil Boo. Čo to má znamenať? Volá sa Louis. LOUIS! Mal chuť mu kričať do tváre jeho meno, ale neurobil to. Bol by za blázna. 

"Som!" zakričal nahnevane brunet. Práve dopadol na ľad a Noah sa ho pýta, či je v poriadku. Jasné, že nie je! Kolená ho bolia tak veľmi, naposledy zažil takú bolesť, keď mal 14 a dopadol presne ako teraz. Vtedy mal také bolesti, že musel užívať lieky a chodil so sáčkami s ľadom na kolenách. 

Harry si pomyslel, že ešte raz povie niečo ten fagan vedľa neho a udrie ho. Robil mu neskutočné nervy. Nie len tým, že rozčuľoval Louisa, ale aj tým, ako sa správal. Myslel si azda, že je Louis jeho priateľ, či čo? Dobre že ho tu nepretiahol!
Keď sa natiahol, že Louisovi pomôže z ľadu, skoro vybuchol v návale hnevu, keď sa v rovnakej dobe k brunetovi sklonil aj ten chalan. 
Akoby si ho až teraz ten chalan všimol. Zahľadel sa Harrymu do očí a tie svoje prižmúril. Obaja sa prebodávali pohľadmi. 
"Pomôžte mi, sakra, postaviť sa!" zvreskol brunet zo zeme po niekoľkých minútach čakania, kým sa tí dvaja nad ním na seba vynadívajú.
Harry mal rýchlejší postrech a sklonil sa k Louisovi, chytil ho za ruky a pomohol mu postaviť sa. Keď sa Louis narovnal, pozrel sa Harrymu do očí. Obaja si hľadeli do očí a ignorovali zmätené pohľady hokejstov a nahnevaný pohľad Noaha. 
"Ďakujem," zašepkal Louis, pustil Harryho ruky, ktoré ešte stále držal a otočil sa k Noahovi. "Poď, Noah, pokračujeme," otočil sa obom chlapcom chrbtom a korčuľoval s trhanými pohybmi ku kraju ľadového ihriska. 
"Nechaj ho napokoji. Boo sa musí venovať olympijáde. Nepokazí svoje kvality kvôli nevychovanému hokejstovi," zavrčal Noah na Harryho. 
Harry si zdvihol rukavice, ktoré hodil pred tým na zem, spolu s hokejkou. Prižmúril na toho chalana oči a  podišiel k nemu bližšie. Tešilo ho zistenie, že bol o dosť vyšší. "Nech sa Boo," dal dôraz na Louisovu prezývku," rozhodne sám, koho uprednostní. Či teba, ktorý mu dá len tréning a drinu, pretože ti záleží na jeho úspechu, alebo mne, ktorý mu dá zábavu a odviazanie," žmurkol a odišiel k svojim zmäteným spoluhráčom, ktorí sa na celú sytuáciu pozerali. 

Harrymu sa páčilo zistenie, že má nového nepriateľa. Aspoň nebude olympijáda len o tréningoch, zápasoch a provokovaní princezny. Teraz to bude o rivalite. O tom, kto je lepší. 
A Harry s istotou vedel, že Louis dá prednosť zábave a odviazaniu, než tréningom. Bol si istý, že vyhrá. 

*1641 slov
Ďakujem za votes, komentáre a aj za to, že ste si pridali tento príbeh do knižnice ;) Cením si to :)