Love From Ice - stylinson |book one| ✔

20. Zas a znova

Prešlo pol roka. 

Mnoho dní, ktoré trávil Louis návštevami lekárov alebo len tak chodil na zimný štadión, pozerať sa na malé deti, ktoré trénovali krasokorčuľovanie ako kedysi on. Teraz nemohol. Ani len o tom snívať nemohol, pretože korčule bolo niečo, čo preňho bolo doslova ako kríž pre diabla. Mal to zakázané a zdiaľky sa im snažil vyhýbať. No nedarilo sa. 

Veľakrát ho Jay videla sedieť na kraji postele s čiernymi korčuľami na nohách, s pohľadom upreným do zeme. Najradšej by mu pomohla, rozosmiala ho, bohužiaľ nevedela ako.

Jeho kedysi dobrá nálada a optimizmus zmizli s nádorom. Vyparil sa ako jeho radosť zo života. Už viac nebol chorý, aj keď sa to mohlo hocikedy vrátiť, no aj tak si neužíval život tak, ako pred tým. Ale ako by mohol? Toľko vecí na práci, no polovica zakázaná kvôli jeho zdravotnému stavu. 

"Nezájdeme dnes do mesta? Na kávu alebo na pizzu?" ozval sa Niallov hlas v Louisovom laptope. Ten si triedil knihy, ktoré si obľúbil. Nikdy si nemyslel, že bude čítať, a teraz nemohol bez malých písmenok na tenkých stránkach žiť.

"Neviem," povedal Louis smerom k laptopu položenom na posteli. Telefonoval s Niallom cez skype a keďže nemal čo robiť, rozhodol sa usporiadať si knihy. Prečítané, ktoré ho už nelákali k opakovanému čítaniu položil na kraj s rozhodnutím poslať ich do knižnice. Nialla síce nevidel, pretože mal laptop natočený k čelu postele, no bol rád, že ho aspoň počuje. Pracoval na nejakej práci do školy, pretože sa rozhodol popri športu aj doštudovať vysokú, ktorú nedokončil.

"To nie je odpoveď, Lou. Pôjdeš," povedal odhodlane Niall.

"Fajn, ale pozývaš," povedal s miernym náznakom úsmevu brunet a odložil späť na poličku trilógiu o 50 odtieňoch. Tie neplánoval dať knižnici, veľmi sa mu páčili, a nie len kvôli ich erotickému nádychu. 

Niall si povzdychol, no Louis vedel, že sa usmieva, pretože po dlhej dobe pôjdu zase von. "Ešteže zarábam ťažké peniaze, Lewis."

"Prestať, Horan!" zvolal Louis a rozosmial sa. 

Niall sa usmial do obrazovky, aj keď podrookého bruneta nevidel. Bol rád za jeho smiech, ktorý bolo počuť len zriedka.

Louis si odpil z hrnčeka na ktorom boli modré sovy na bielom podklade a spokojne zahmkal, keď zacítil jahodovú príchuť na jazyku. 

Vzal zo zeme ďaľšiu knihu a bez váhania ju hodil na hromadu, ktorá mala ísť do knižnice. Knihu o hviezdách, ktoré sú na vine nechcel ani počuť. Pripomínala mu jeho deprimované obdobie, z ktorého sa mu podarilo len tak-tak utiecť. Nechcel sa zas a znova po večeroch utápať v slzách kvôli tomu, že ho niekto pred pol rokom odkopol z neznámeho dôvodu.

"Okay, idem poslať svoju esej profesorovi. Ozvem sa ti a dohodneme sa, kedy pôjdeme von," Niall žmurkol, čo Louis nemohol vidieť, pretože ukladal na poličku skvelé knihy ako je Eon a Eona.

"Ok, buddy," zašomral Louis a počul zvuk vypínajúceho hovoru. Povzdychol si a posadil sa na postel. Všimol si, že volali spolu cez tri hodiny, no vôbec mu to tak neprišlo. Akoby sa rozprávali tri minúty a to len kvôli tomu, že chceli ísť von. Už si ani nespomínal, o čom sa počas tých troch hodín rozprávali.

Pozrel sa na kôpku pár kníh, ktoré už nikdy neupútajú Louisovu pozornosť a zahryzol si do vnútornej strany líca, pretože videl modrú obálku s obláčikmi. Nechcel ju už nikdy vidieť a ani čítať. Pripomínala mu niečo, čo už zažiť nechcel nikdy vo svojom nudnom živote.

O pár minút, keď mal Louis pretriedené knihy do poslednej, sa z postele ozval jeho mobil s obalom čiernych vtákov, z ktorých bol vytvorený nápis Be Free. Ani nevedel, prečo zaň utratil peniaze, keď sa mu vôbec nepáčil a už vôbec nerozumel prečo ho nosil na svojom bielom iPhone.