Love From Ice - stylinson |book one| ✔

22. Stan

[A/N] SUPRISEEE :3 

Skončila som v škole o tri hodiny skôr :3 tak som sa rozhodla niečo napísať, pretože som sa tešila na túto kapitolu úúplne najviááááác. 

V nasledujúcej kapitole si poriešime Zialla :) Takže kto je za to, aby sa Ziall vrátili k sebe? A kto zas chce, aby Zayn ostal s blondie dievčaťom a Niall si niekoho našiel? Možno Noaha? Hm? Tak dajte vedieť v komentároch ;)

With Love,

Puppy.

Bolo úplne jasné, že Harry šiel dlhšou cestou k domu, ktorého adresu mu Louis po dlhom presviedčaní nakoniec povedal. Jednoducho chcel byť s modrookým chlapcom čo najdlhšie. Dokonca zabudol aj na svoju priateľku, ktorá ho čakala v hoteli pár ulíc od kaviarne.

"Nie je ti zle?" spýtal sa Harry, keď si Louis oprel hlavu o sklo dverí a zatvoril svoje oči.

"Trochu. Bolí ma len hlava."

"Len hlava? Louis, bol si operovaný a..."

Louis sa sarkasticky zasmial. "Nerozprávaj tu o niečom, o čom nič nevieš, pretože si tam nebol."

Harry pevne zovrel vo svojich rukách volant, až mu obeleli hánky prstov. Chcel niečo rozbiť, aby sa upokojil, no najskôr musel doviesť Louisa čo najskôr domov. Keby sa mu prihoršilo, bol by na vine a to by už neuniesol. Stačilo, že si dával za vinu to, že nebol pri Louisovi, keď to najviac potreboval.

"Áno?" ozval sa Louisov tichý hlas. Harry sa pozrel na malý okamih na stranu spolujazdca a všimol si mobil v brunetovej ruke. "Odviezol ma domov. Upokoj sa, nič sa mi nestalo, len ma zabolela hlava. Prídí, máš predsa moju čokoádu," povedal s úškrnom Louis a vrátil sa do polohy, kedy si opieral hlavu o sklo.

"Kto ti volal?" 

Louis si povzdychol a zatvoril oči. "Nemusí ťa to vôbec zaujímať, ale bol to Niall."

"Veľmi sa o teba bojí, huh?" 

"Aspoň niekto," zašomral Louis s vedomím, že to kučeravý vodič nebude počuť. Harry to však počul a vôbec ho to nepotešilo. Zastavil na červenej a pozrel sa na bruneta.

"Ty si myslíš, že som sa o teba celý ten čas nebál? Všetko čo som o tebe vedel, som sa dozvedal z medií a to som ani nevedel, či je pravda. Mnoho nocí som nespal, len som sa pozeral do steny a rozmýšľal, čo s tebou je. Zožierala ma tá nevedomosť. Nedvíhal si mi telefonáty, neodpisoval si mi na správy a dokonca ma ignoroval aj Niall. Bál som sa o teba a už sa nikdy neopováž ani len naznačiť, že som sa o teba nebál."

Louis sa na neho skúmavo pozeral a rozmýšľal, či mu má veriť. Naučil sa predsa, že veriť sa nedá každému, ako si to vždy myslel. No vytušil, a niečo mu hovorilo, že Harry neklame. No aj tak sa Louis nesnažil byť čo i len trochu milý. Vytrpel si viac, ako kučeravec.

"Ha, zatiaľ čo ty si ležal v posteli a údajne si sa pozeral bezdušne do steny a vedľa teba ležala žena, ja som bol na nemocničnom lôžku, nemohol som sa hýbať a jedol som len tekutiny. Tak a teraz mi povedz, kto to mal ťažšie?" Pomaly, ale iste začal Louis kričať a do očí sa mu tlačili slzy hnevu. Nechcel sa s Harrym hádať, chcel len, aby ho Harry odviezol domov a nechal ho napokoji. Doteraz mu bolo bez neho lepšie ako teraz, keď ho po takom dlhom čase znova uvidel.

Auto sa znova pohlo, keď na semafóre naskočila zelená farba a Harry šliapol na plynový pedál. "Hovoril som ti niečo o tom, že ja som to mal ťažšie ako ty? Nie. Louis, ja ti verím, že si to mal ťažké, no ja som to tiež nemal ako prechádzku ružovou záhradou. Zožieral ma strach, že zomrieš, čo by som nepre-"