Love From Ice - stylinson |book one| ✔

30. Nechcel ísť domov [Koniec]

Ticho.

To počul Niall, keď sedel na kraji postele s rukami vedľa tela a pozeral sa pred seba. Každý maliar by si teraz sadol a namaľoval krásnu nehybnú postavu so slzami kotúľajúcimi sa po jej bledej tvári. Lenže ani ten najlepší a najtalentovanejší maliar by nedokázal zachytiť tú bolesť v jeho modrých očiach. 

Asi pred pol hodinou počul niekoho, ako klope na dvere oproti tým jeho, čo znamenalo, že niekto išiel krátko po ňom do Zaynovej izby. Nemal chuť sa pozrieť, o koho ide, pretože to vedel. 

A mal pravdu.

Pretože asi o desať minút počul krik, nadávky a buchnutie dverí. Následne už počul len klopanie podpätkov, ako dievča kráčalo nahnevane chodbou k výťahu.

No a po pár minútach sa ozvalo klopanie na Niallove dvere apartmánu. Vedel, že je to Zayn. Rovnako tak aj vedel, že sa rozišiel s Perrie. Aspoň tak si to myslel. Nikto by si predsa tak nenadával, keby sa stále mali rovnako radi.

Lenže Niall sedel nehybne na posteli a snažil sa tváriť, že už odišiel z hotela. 

Keď klopanie ustálo, Niall stále sedel na posteli a plakal. Nerozumel sám sebe. Najskôr ho nechcel a potom chcel. No išlo o dôveru, preto bol tak neistý. Nechcel vbhenúť do náruče niekomu, kto ho odkopol cez správu. A ešte tak hrozne.

A teraz, keď si myslel, že je už všetko za ním, vstal z postele s odhodlaním už nikdy sa s čiernovlasým chlapcom nestretnúť. 

Niall si vzal svoj kufor, pričom vytiahol z neho rúčku a potiahol ho k dverám, kde si obliekol čiernu športovú bundu. Svoje blond vlasy si skryl pod čiernu beanie a potom kartou zamkol svoj apartmán. 

~

Cesta v taxíku bola tichá a muž za volantom to rešpektoval. Nič sa Nialla nepýtal, pretože videl, že je aj tak mysľou niekde inde. Stačilo mu, že mu povedal, že sa chce dostať čo najrýchlejšie na letisko. Nechal si ticho pustené rádio a sledoval cestu a občas sa pozrel aj do spätného zrkadla, kontrolujúc blonďavého pasažiera.

Keď sa viac ako po hodine a pól kvôli hustej premávke New Yorku dostali k letisku, Niall podal mužovi bez jediného slova štyridsať dolárovku bez toho, že by chcel vydávok. Muž so zamračením sledoval blondieho a v tichosti mu poprial veľa šťastia.

Zatiaľ čo Niall sedel na nepohodlnnej stoličke v hangáre letiska, Zayn stál na recepcii hotela a kričal na muža za pultom, nech mu povie, kedy odišiel Niall Horan.

"Je mi ľúto, pane, ale to vám ne-"

"Je mi jedno, čo mi nemôžete povedať! Je to pre mňa, kurva, dôležité!"

Muž si trochu povolil kravatu, pretože sa mu dýchalo o niečo ťažšie, keď sa čiernovlasý muž naťahoval ponad pult s nahnevaným pohľadom. 

"Pane, ja-"

"Nechcite, aby som niečo urobil," zašomral Zayn a buchol päsťou po pulte, až zacinkal oznamovač novích hostí.

"Odišiel pred pár minútami, prišiel po neho taxík a pán Horan si bral aj všetku batožinu," povedal ráchlo muž v obleku a úľavne si vydýchol, keď sa Zaynova postava vzdialila od pultu a vybehla z hotela. Všimol si cez presklenú časť hotela, ako dvíha ruku a o pár sekúnd pri ňom stojí žltý taxík. So zvukom šmýkajúcich gúm sa žltý taxík vytratil zpred hotela.

"Vetci cestujúci prihlásený na let 125 AI z New Yorku do Londýna sa dostavte prosím k nástupným dverám číslo 47," vyhlásil robotický ženský hlas.