Love From Ice - stylinson |book one| ✔

5. Moje miesto

Ticho.
To nastalo, keď sa utíšil potlesk a Louis stál uprostred ľadu. Na pás sekúnd zatvoril oči, aby si vychutnal tú atmosféru okolo. Tak dlho sa pripravoval na tento okamih a konečne je tu. 
Vedel, že niekde v hľadisku sedí Niall, Noah, Zayn a Harry. Prišli za ním do šatne, aby mu popriali veľa šťastia, no Harry bol celý čas ticho, až keď odchádzal zo šatne, keď všetci odišli, stisol mu rameno a ľahko sa obtrel perami o jeho líce. Hneď na to sa vytratil a Louis ostal sedieť na stoličke ako obarený.
Nechcel však teraz na to myslieť, pred sebou mal veľkú životnú príležitosť a nesmel zabudnúť na nič, čo sa za ten čas stihol naučiť.
Spustila sa jednoduchá, klasická hudba a Louis mávol rukou, aby sa rozpohyboval do otočky, ktorú potom premenil na piruetu a pristál na jednej nohe, pričom sa otočil s rukami nad hlavou. 
V hlave si premietal choreografiu, ktorú tak neúnavne trénoval.
Predstavoval si tie pyšné pohľady, ktoré uvidí, keď skončí.
Hudba naberala grády a Louis preto korčuľoval rýchlejšie, kroky mal ostrejšie a výskoky presnejšie. Nemohol si dovoliť urobiť ani jednu malú chybu. 
Ani si neuvedomil, kedy prešlo päť minút povinnej choreografie a už stál s rukami nad hlavou, nohou preloženou cez druhú nohu a s úsmevom na perách. Ignoroval prudko sa dvíhajúcu hruď, keď lapal po dychu, dokonca ignoroval aj vlasy, ktoré boli síce pevne zalakované, ale pod náporom vzduchu sa dostali na brunetovo čelo, kde sa snažili dostať do jeho očí. 
Presne, ako sníval, prišlo za ním dievča a podalo mu kvety. Vždy, keď zavrel oči pred spaním, predstavoval si to. A konečne sa mu to splnilo. 
"Ďakujem," usmial sa na modrooké dievča s dlhými hnedými vlasmi a prial od nej kyticu kvetov. Aj dievča sa naňho usmialo a korčuľovalo späť k mantinelom, pričom za ňou viala sukňa bielych šiat. 
Louis sa ešte raz uklonil a rozkorčuľoval sa rovnakým smerom ako dievča pred ním. Skočil na pevný materiál a pozrel sa na tabuľku, kde by malo svietiť jeho hodnotenie. 
Keďže išiel šiesty a po ňom ich ide ďaľších tridsať, poradie ešte nebolo dôležité, no aj tak sa potešil, keď sa objavil na druhej priečke. Nechcel sa ešte predčasne radovať, je tu ešte mnoho vynikajúcich krasokorčuliarov a preto nechcel potom pocítiť sklamanie.
"Lou!" 
Otočil sa za hlasom a rovno sa zrazil s Niallovým hrudníkom, pretože ho blonďavý Ír pohltil do objatia. 
"Bol si tak neuveriteľne skvelý! Všetci okolo nás, aj my, pozerali na teba s otvorenými ústami!"
Brunet sa zasmial a vyprostil sa z medvedieho objatia. "Uh, ďakujem, Ni. Ale sú tu omnoho lepší ako ja."
"Oh, vždy tak skromný," ozvalo sa za Niallom a preto sa Louis vykukol a stretol sa s modrookým pohľadom jeho dlhoročného kamaráta, Noaha.
Louis sa zasmial a taktiež bol pohltený do objatia. 
"Som na teba tak hrdý, Boo," zašepkal Noah Louisovi do ucha. 
Zrazu si niekto odkašľal. 
"Aj my by sme chceli zablahoželať," povedal Louisovi tak známy chrapľavý hlas. Ani nevedel, no usmieval sa od ucha k uchu. Hneď ako sa odtiahol od Noaha, priskočil k nemu Zayn a objal ho okolo ramien. 
"Princezná, nikdy som nevidel nič lepšie a to už je čo povedať! Nemôžem uveriť, že som to povedal. Uh,všetko vďaka tebe, Louis!" kričal Zayn, pričom sa smial a sním všetci dookola. Okrem Noaha, tomu to neprišlo ani trochu vtipné. Hokejsti boli podľa neho vždy hulváti a tak to aj ostane.
"Môžem aj ja objať, princeznú?" 
Zayn obranne zdvihol ruky a urobil pár krokov od Louisa a postavil sa vedľa Nialla, ktorému sa rozšíril úsmev, keď si Zayn prevesil ruku cez jeho ramená. 
Harry rozpažil ruky a čakal, kým mu Louis vôjde do náruče. Ten však nadvihol obočie s malým úškrnom na tvári. Rovnako aj Harry podvihol obočie a usmial sa. Bola to ich osobná skúška trpezlivosti. No Louis nevydržal, urobil pár ťarbavých krokov v korčuliach ku kučeravcovi a objal ho okolo pása jednou rukou, pretože v tej druhej držal kvety.
"Páčilo sa mi to," povedal Harry tesne vedľa modroočkovho ucha. Tomu sa po chrbte rozšírili zimomriavky. Položil si bradu na Harryho rameno, zavrel oči a privonial si k jeho vlasom skroteným šatkou. 
Louis vedel, že sa mu začína Harry páčiť. Dokonca, keď nemal dres a nesprával sa ako totálny magor, zabudol, že je hokejsta.
Brunet by aj zaspal, vďaka Harryho rukám, ktoré ho hladili po chrbte, ale potlesk ho vyrušil a donútil ho uvedomiť si, že je stále na olympijáde.
"Čo ťa ešte čaká?" spýtal sa Zayn, keď sa Louis odtiahol od Harryho, no kučeravec ešte stále nechal svoju ruku na brunetovom páse. A ten sa nesťažoval.
"Vlastná choreografia. Na tú sa teším už od začiatku roka," povedal Louis so žiariacími očami. 
Harry mu stisol bok. "Tak to veľa šťastia."
Brunet sa začervenal a pozrel sa dole na kvety vo svojich rukách.
Zayn aj Niall to videli. Tú vzájomnú náklonnosť, ktorú aj tak popierali, aj keď z nich priam sršala. 
Aj Noah to videl, no odmietal si to priznať. Hokejsta nikdy nebude s krasokorčuliarom. Harry nikdy nebude s Louisom. Zaprisahal sa, že to nikdy nedovolí. Nebola v tom sebeckosť, bola v tom žiarlivosť. To Noah chcel byť na Harryho mieste. To on mal gratuľovať Louisovi po jeho vydarenom čísle, dobrom úspechu či výbornom hodnotení. 
To jeho ruka mala byť na brunetovom páse!
Chceš bitku, Harry Styles? 
Fajn, máš ju mať, no priprav sa na porážku a slzy.

[A/N] Trochu kratšie, ale chcem pridať ešte jednu kapitolu. I hope u enjoy it ;) Vote a komentáre :)