Love From Ice - stylinson |book one| ✔

21. "Princezná..."

[A/N] Fúú, tak je to tu. Konečne dopísaná a konečne som sa k nej dostala :3 

Tak veľmi sa teším na ďaľšiu časť. 

Ak by ste dnes, do šiestej dali 15 VOTE a 3 COMMENT, tak vám dám dnes do deviatej novú časť. Sľubujem! ;)

Tak šup šup, čítať!

TAK VEĽMI ĎAKUJEM ZA 5 000 VIDENÍ! :3 <3 

With love,

Pup.

Niall sledoval Harryho tvár, ktorá akoby nevedela, aký pocit vyjadriť skôr. Chvíľu bol šťastný, potom smutný, dokonca chvíľu nahnevaný. 

A keď sa pozrel na svojho modrookého priateľa, videl len kamennú tvár bez emocií, ktoré tam niekde určite hlboko boli, no nechcel ich dať najavo. Ako to bolo od vtedy, čo bol na operacii a strávil v nemocnici tak dlhú dobu. Pomaly ale iste sa začal uzatvárať. A ešte teraz, keď sa tu objavil Harry, ktorý to všetko začal, keď ho od seba odkopol kvôli nejakej žene. Ktorá bola mimochodom staršia ako kučeravý chlapec.

"Woah.. teda, no.. Ako sa máš, princezná?" spýtal sa Harry a Niall zbadal, že sa mu trasie ruka, v ktorej nedržal dve kávy v stojane.

Louisovi sa vytvorila v krku hrča a aj keď sa nútil ju odstrániť jednoduchým prehltnutím, nešlo to. Len to bolelo, čo Louisa nútilo plakať, nechcel však roniť ďaľšie a ďaľšie slzy kvôli chlapcovi stojacemu pri ich stole.

Zhlboka sa nadýchol a snažil sa nemyslieť na prezývku, ktorú mu dal Harry. "Vážne sa ma pýtaš na to, ako sa mám?" spýtal sa pevným hlasom, ktorý nevedel, kde sa vzal. "Som po operacii a cítim sa ako kus hovna, pretože ma odkopol chalan po tom, čo sa dozvedel, že som na hrane života. Môj život bol doslova 50 na 50 a ty si sa jednoducho rozhodol odkopnúť ma!" koniec vety zakričal a vstal zo stoličky, pričom sa mu zatočila hlava a klesol späť na stoličku. Mal zakázané robiť prudké pohyby.

Niall sa vystrašene postavil, odstrčil Harryho od stola a kľakol si k Louisovým nohám.

"Lou, Lou, bolí ťa niečo?" spýtal sa s rozšírenými očami.

Louis nehybne sedel na stoličke so zaklonenou hlavou a zatvorenými očami. Jedine hrudník sa mu pravidelne nadvihoval v ťažkých nádychoch.

"Nie, Ni. Som v pohode. Len sa mi zatočila hlava," povedal tichým hlasom. Nechcel na seba pútať pozornosť. A hlavne tie tú Harryho.

"Dobre vieš, že máš vstávať pomaly," pripomenul mu karhavo Niall a postavil sa, pričom sa pozrel na Harryho, ktorého až príliš surovo odstrčil. "Prepáč, len sa bojím, nechcel som ťa tak odstrčiť."

"To nič," povedal Harry s pohľadom upreným na Louisa. Chcel do niečoho udrieť. Tak veľa nevedel o svojom... kamarátovi. Nevedel, čo robiť, keby mu prišlo zle a nevedel ani kedy by mu malo prísť zle. Netušil čo mu škodí a čo mu naopak pomôže, keď mu je zle. Táto nevedomosť mu stláčala hrudník tak veľmi, až to bolelo a len s ťažkosťami sa mu dýchalo. 

"Niall," začal brunet, "mohol by si zaplatiť? Nech nám to zabalia. Chcem ísť domov." Louis si uvedomil až po tom, čo sa Niall postavil a odišiel, že ostal s Harrym sám.

Kučeravý chlapec sledoval blondieho, ktorý sa postavil do stredne dlhej rady pri pokladni a následne si sadol na jeho miesto oproti Louisovi. Sledoval jeho pokojnú tvár a ostré črty tváre.