Love From Ice - stylinson |book one| ✔

6. Sebeckosť

Brunet si odložil kvety u trénera, aby mohol pokračovať vlastnou choreografiou, ktorá bola jeho prioritou už od začiatku. 
Prešiel si cez ihrisko tam a späť párkrát, aby si skontroloval ľad. Nerád by bol, keby bola niekde ryha a on by sa v tak dôležitý deň zrútil k zemi. 
Po tom, čo si všetko skontroloval, nezabudol ani na korčule, postavil sa doprostred ľadového ihriska a čakal na prvé tóny pesničky, ktorú si vybral. Nešlo ani tak o slová, ale skôr o hudbu. Vždy sa Louis dokázal vcítiť do každého tónu a pretancovať aj celý tréning.

Zadýchaný stál uprostred ľadu a lapal po dychu. Stále mu nedochádzalo, že naozaj urobil dvojitú otočku bez toho, že by zakopol. Pretože tak to bolo na každom tréningu. Dvojitá otočka a zrazu bol na zemi.
Znovu prikorčuľoval s kvetmi v rukách k mantinelu, kde narazil na fandiacich priateľov.
"BOL SI ÚŽASTNÝ!" kričal Niall a poskakoval okolo bruneta. "Mal si vidieť, ako všetci zatajili dych pri dvojitej otočke! Harry mi drvil ruku!"
Louis sa s úškrnom pozrel na kučeravca, ktorý sa na menšieho blondieho zamračil, pričom povedal tiché: "Naozaj ďakujem."
Všetci sa ticho uchechtávali, pretože to na Harryho nesedelo. Zayn nikdy nevidel Harryho v stave, že by sa o niekoho tak bál, ako o bruneta pred pár minútami. 
"Počkáme na hodnotenie a pôjdeme to osláviť nie?" spýtal sa Zayn.
"Tak to je samozrejmosť!" znova kričal Niall a nadšene poskakoval. Louis mal niekedy naozaj pochybnosti, či je blondie Ír zdravý a či je schopný naozaj súťažiť a reprezentovať Anglicko. Lebo väčšinu času to tak nevyzeralo.
Zrazu sa rozsvietila tabuľka s počtom bodov a Louis bol na treťom mieste. Všetci začali nadšene skákať a gratuľovať stále prekvapenému brunetovi. 
Postúpil! 
Nemohol tomu uveriť.
No jeden človek neskákal, negratuľoval a netešil sa. Noah stál o pár metrov od nich, akoby sa hanbil za ich hlasné oslavovanie. Stál a pozeral sa na nich. Nebol nadšený, v žiadnom prípade. Nechápal, ako sa môže niekto radovať z tretieho miesta a ešte k tomu niekto ako Louis Tomlinson. Mal byť prvý!
Za všetko môže hokejsta.
"Noah!"
Zdvihol svoj pohľad a stretol sa s modrookým krasokorčuliarom, ktorý bol v rovnakej výške ako on len kvôli korčuliam.
"Ideme oslavovať, ideš s nami?" spýtal sa s malým úsmevom. Noah chcel hneď povedať, že niekto, ako on, by v žiadnom prípade nemal ísť do klubu a mal by sa ísť radšej vyspať a pripraviť sa na ďaľšie choreografie, lenže v tom uvidel výraz hokejstu. Hnev, opovrhnutie a... žiarlivosť. To všetko posielal jedným pohľadom Harry na hnedovlasého chlapca stojaceho vedľa Louisa.
"Samozrejme, že pôjdem," usmial sa a vtiahol Louisa do objatia. Louis najskôr zmätene zmeravel, pretože nevedel o čo ide, no potom sa uvoľnil a Noahovi objatie opätoval. 
Harry v pozadí zatínal päste, pretože zatiaľ čo mu bol Louis chrbtom, ten chudák, ktorý hovoril Louisovi Boo, sa mu vysmieval rovno do tváre ponad brunetovo rameno. Keby nebol na olympijáde a neriskoval by tým trest, určite by ho napadol a prerazil by mu nos do toho sprostého mozgu!
Kurva, áno! Louis bol jeho a konečne si to dokázal sám pred sebou potvrdiť. Mal k nemu vytvorenú určitú náklonnosť, ktorá obsahovala aj sebeckosť, čo znamenalo, že sa neplánuje s Louisom deliť. A ak si Noah myslí, že mu Louisa len tak úsmevíkom preberie, je na peknom omyle!
Harry má predsa kučery, jamky v lícach a dlhé nohy!
Samozrejme aj peniaze, ale na tých Louisovi nezáležalo, tak im nevenoval pozornosť.
Harry podišiel k dvom objímajúcim sa chlapcom a odkašľal si. Už sa viac nedokázal pozerať na skoro sa cicmajúcich chalanov, pričom jeden z nich bol jeho.
Ale ešte o tom nevedel.
Možno ani nebude.
"Mali by sme ísť, ak sa chceme vyspať," usmial sa na bruneta pred sebou, pričom toho druhého s beane na hlave prebodol nahnevaným pohľadom.
"BUDEME OSLAVOVAŤ DO RÁNA!" kričal zas Niall. Už aj Harry si myslel, že je to len pošahané decko, ktoré si niečo vypilo. 
Ale aj napriek tomu, Harry si blondieho obľúbil, pretože sa mu priznal, že toho parchanta Noaha nemá rád už dlhé roky. 
No Harryho vôbec nepotešilo, že sa Noah zdržiaval pri Louisovi dlhé roky. To mu ničilo základy jeho plánov. 
"Jasné, pôjdeme ale do hotela, však? Potrebujem sa prezliecť," povedal Louis celej skupinke okolo nich.
"Prečo? Však môžeš ísť v tomto," povedal s úškrnom Harry. Nevedel sa vynadívať na Louisa v obtiahnutom overáli s trblietkami, v ktorom mu bolo vidieť nádherné krivky zadku. Najradšej by vystrel obe ruky a zmačkol oboma jeho pozadie!
"Ha-Ha, veľmi vtipné, hokejsta," povedal Noah. 
Zrazu všetci stíchli. Louis stál medzi dvoma chlapcami, ktorý boli v rovnakej výške. Modroočko si nikdy neuvedomil, že obaja chlapci sú rovnako vysoký a majú aj podobnú postavu. Noah bol však o niečo chudší a mal pomenej svalov.
"Zavri si papuľku, dobre? Nezaujíma ma tvoj názor a nerozprával som sa s tebou," pousmial sa Harry, samozrejme s falošným výrazom. Nikdy by sa nedokázal na toho chalana usmiať, musel by sa veľmi premáhať, prípadne by ho musel niekto vydierať alebo týrať. Naozaj mu bolo z toho chalana nevoľno. Najradšej by ho do medzinožia kopol, aby si už nikdy nevrzol!
"Už nikd-"
"Okay, poďme do hotela," skočil Noahovi do reči Louis, prešiel malou medzerou medzi dvoma chlapcami, pričom do oboch naschvál sotil. Bol tak veľmi nahnevaný.
Niall sa zamračil a zastavil sa pri Noahovi a Harrym pred tým, než sa vydal za Louisom. 
"To ste vážne až tak sebeckí? Louis práve dostal tretie najlepšie ohodnotenie v dnešej kvalifikacii a vy ste mysleli len na seba! Naozaj, mali by ste sa zamyslieť!"
Po svojom krátkom monológu šiel cestou akou kráčal pred pár sekundami Louis. Zayn sa pozrel na Harryho, trochu pokrútil hlavou, no pobúchal ho po ramene a vydal sa za blonďavou hlavou.
"Vidíš čo si spôsobil?!" 
"Ty na koho si tu otváraš hubu?" zdvihol obočie Harry. 
"Bouhužiaľ na niekoho ako ty! Je mi až z toho zle!"
Harry sa zasmial nad jeho detinskými rečami, otočil sa a proste odišiel. Noah s prižmúrenými očami sledoval jeho vzďaľujúcu sa postavu.
Dnes sa ešte uvidíme.