Love From Ice - stylinson |book one| ✔

25. New York

Zatiaľ čo Louis si robil starosti z toho, aby sa nedotkol ani jedného z chlapcov sediacich vedľa neho po oboch stranách, Niall bol vo svojom byte a balil si pár vecí do menšieho kufra.
O dve hodiny by mal byť na letisku, pretože mu pôjde lietadlo do New Yorku. Čaká ho tam stretnutie s dôležitými ľuďmi zo sveta športu. Mal odísť len na pár dní, takže preto ten malý kufor. Nechcel sa tam zdržať dlhšie ako jeden týždeň, pretože ho Louis potreboval.

Hlavne teraz, keď je v Londýne Harry. 

Niall ho síce stále nemal rád, no mal ho radšej ako Stana. Každého mal radšej ako toho divného chalana. Vadilo mu na ňom hádam všetko, vrátane jeho majetníckych sklonov, ktoré prejavoval k Louisovi.

Keď už si mal Niall niekoho predstaviť po Louisovom boku, predstavil by si radšej Harryho než Stana. Bol mu nesympatický.

A ako si Niall ukladal biele tričká do kufra a premýšľal o svojom kamarátovi, zazvonil mu mobil, ktorý mal pohodený na modrých prikrývkach postele. Natiahol sa ponad kufor a s malým úsmevom sa pozrel na meno na obrazovke.

"Akurát som na teba myslel," povedal Niall so smiechom.

Louis sa ticho zasmial. "Dúfam, že si pri tom nerobil nič nechutné!"

Niall so smiechom pokrútil hlavou a podišiel k bielizníku, kde si vybral niekoľko ponožiek a boxeriek. "Zas si nenamýšľaj, Tomlinson."

"Dobre, dobre. Nevolám ti, aby som sa dozvedel čo robíš."
"Oh, povieš mi, prečo sme najlepší kamaráti?"

"Lebo ma miluješ?" Na poslednej slabike sa Louisovi neprirodzene zatriasol hlas. 

"Tak znova, Tomlinson. Nenahováraj si."

Louis sa zasmial. "Dobre, Horan. Volám preto, pretože mám problém."

Niall si pridržal mobil ramenom pri uchu, zatiaľ čo si ukladal oblečenie do kufra tak, aby sa mu tam zmestili aj boxerky s ponožkami. "Mohol som si myslieť, že mi voláš len preto, že niečo potrebuješ."

"Ale ja som nepovedal, že niečo potrebujem!" zvolal Louis a Niall vedel, že sa chlapec usmieva.
"No tak von s tým."

"Potrebujem pomoc," zasmial sa.

Niall na chvíľu zatvoril oči a zasmial sa. "Neuveriteľné!"

"No táák, Ni. Som úplne mi-"

"Louis? Si v poriadku? Už si na záchode dlho," ozvalo sa v pozadí.

Niall sa zamračil a chytil si mobil do ruky. "Kto to bol, Louis? Je všetko v pohode?"

"Nie, nie je," zašepkal Louis a následne zvolal: "Už idem, len mi... niečo spadlo do oka."

"Nevieš klamať, Louis," zasmial sa Niall.

"Drž hubu," zašomral Louis, no potom sa zasmial. "Bol to Stan."

Blondie pregúľal očami. "Čo ten u teba robí?"

"Vlastne, je tu aj Harry."

"ČO?"

"No.. nejako skončili obaja u nás doma," povedal neisto Louis.

"A ešte stále obaja žijú? Zaujímavé," zasmial sa Niall a znova si prichytil mobil ramenom, aby si mohol zazipsovať svoj čierny kufor, ktorý mal položený na veľkej posteli.

"Ha-ha," zasmial sa sarkasticky Louis, "toto je vážna situácia ty magor! Potrebujem pomoc! Neviem, čo mám robiť."

Niall si povzdychol. "Prečo si ich oboch zavolal?"

Na okamih nastalo ticho, a tak sa Niall pozrel na mobil, či ešte stále s Louisom volá. "J-ja neviem Niall. Oboch mám rád a.. ja jednoducho neviem, Ni."

"Budeš si musieť vybrať. Jedného pošli domov. A nezabudni na to, že je tu ešte Noah."

"Ja viem!" zvolal zúfalo. "Ja viem, Niall," povedal pokojnejšie Louis.

"Nerozumiem, prečo si mu dal nádej, Louis. Nebolo jednoduchšie ho len poslať do Ameriky či kde to je?"

"Nie, lebo ja..."

"Louis? Je všetko okay? Chceli by sme si dopozerať ten film," ozval sa znova niekto v pozadí. Niall sa zamračil, lebo nevedel identifikovať hlas. Zatiaľ čo počúval Louisa, ktorý upokojoval hlas za dverami jeho kúpeľne, si Niall vyzliekal sivé tepláky, pretože si to mieril do sprchy.

"Uf, budem musieť končiť. Už tu bol aj Harry. Nechcem, aby sa pobili u nás v obývačke," povedal s povzdychom Louis.

"Dobre, volám ti, keď prídem do New Yorku. Povieš mi ako to nakoniec dopadlo. Všetky podrobnosti!" povedal Niall ako nejaké dievča, ktorého kamarátka ide na rande. No namiesto rande mal Louis pozerať Shreka s dvoma chalanmi, ktorí čakali, že ich chytí za ruku. 

"To je samozrejmosť," zasmial sa Louis a zložil, načo si Niall povzdychol. Už-už mal Louis usporiadaný a pokojný život a zrazu sú tu tri osoby, ktoré sa mu tlačia do života čo najsilnejšie a najrýchlejšie. 

Niall si položil svoj iPhone na kraj umývadla, vyzliekol si aj zvyšok oblečenia a venoval sa tichu okolo seba a horúcej vode, ktorá si vytvárala cestu dolu jeho telom.
~~~
Po tom, čo Niall pristál vo veľkolepom meste, ako bol New York, prevzal si batožinu a žltým taxíkom sa odviezol hotelu, ktorý mal rezervovaný svojim manažérom. Odkedy mu ho tréner pridelil, nemusel sa o nič starať, najmä nie o také zbytočnosti, ako je hotel.

Mal v New Yorku vlastný byt, no hotel bol bližšie k miestu, kde sa mal schádzať s ľuďmi, ktorí ho do mesta zavolali. Vôbec netušil, čo od neho chcú, no zatiaľ ho to nezaujímalo. Chcel dnes večer vypadnúť. Možno zájde do nejakej dobrej reštaurácie.

"Sme tu, pane," prehovoril taxikár asi po trištvrte hodine. Mal dlhšie hnedé vlasy, ktoré si zviazal do gumičky. Niall nemal rád taxikárov a prevážanie taxíkom, pretože sa bál. Odkedy počul o tom, že taxikári môžu byť vrahovia, vyhýbal sa im. No teraz nemal inú možnosť. Ale zo všetkého mal strach. Nie len z taxíkov. Jednoducho bol paranoidný.

"Ďakujem. Drobné si nechajte," usmial sa Niall a čo najrýchlejšie vyšiel z taxíka, pričom mu ešte taxikár podal s malým úsmevom jeho kufor. 

"Možno nie sú všetci taxikári vrahovia," zašomral si popod nos Niall, keď sledoval žltý taxík, ktorý sa snažil zaradiť do hustej premávky mesta. Bolo takmer poludnie, pravý čas na obed.
S povzdyhom sa Niall otočil a pozrel sa na točiace dvere hotela. Pri nich stál muž vo fraku. 

"Dobrý deň, máte rezerváciu alebo...?" spýtala sa staršia pani za kamenným pultom. Niall sa pri chôdzi k tomu pultu skoro zosypal na zem, keď sa mu v jeho suprách šmyklo na lesklej podlahe. Až vtedy blondiemu došlo, že za tento týždňový pobyt zaplatí viac než by mal. Ale to s nieskôr s manažérom vybaví. Aj keď mal Niall peniaze, nemusel niekoľko tisíc dolárov vyhodiť za jednu noc v hoteli. A ešte keď v ňom mal prespať niekoľko dní. 

To znamenalo ešte viac peňazí.

Ešte viac hnevu.

"Rezervácia. Mala by byť na meno Horan."

Staršia pani si ho prezrela skúmavým pohľadom a svoje výrazné červené pery našpúlila v sústredení, keď sa prstom pohybovala po dotykovej obrazovke počítača.

"Hm, samozrejme. Pán Niall Horan. Sme radi, že ste si vybrali náš hotel. Váš apartmán je pripravený. Ak budete niečo potrebovať, služby sú vám k dispozicií. Prajem pekný deň," povedala, keď mu podala cez recepčný pult zlatistú kartu od dverí. Neodpustila si ani nútený úsmev, za ktorým sa skrývali jej žiarivo biele zuby.
Niall mal chuť pregúľať očami, keď si od nej vzal kartu, no len kývol hlavou a trochu sa usmial. Vedel, že s tou ženskou nebudú dobre vychádzať. Už teraz ju nemal rád, a to sa možno snažila byť milá.

Nialla neprekvapilo, že vo výťahu stál muž vo fraku a obsluhoval ho. 

"Aké poschodie, pane?" spýtal sa nezaujato, až znudene.

Blondie by najradšej utiekol, vzal si taxík a prespal u seba v byte, aj keď je to ďalej od centra mesta, no radšej tam ako tu, kde sú všetci znudení a zatrpknutí. 
"Šesť," zašomral Niall a vzal si kufor so sebou do výťahu.
Pri každom poschodí sa chcelo Niallovi viac a  viac plakať. Hudba, ktorá hrala vo výťahu bola tak otravná, že si myslel, že ten muž pri dverách ho zabije.
Bola depresívna. 
Len čo sa výťah otvoril, Niall z neho vyletel, akoby horel. Nabudúce pôjde radšej schodmi, ak tam bude stále ten istý chlap.
Pozrel sa na ľavú a potom pravú stranu chodby. Kde je izba číslo 258? Hm, skvelé.
Vybral sa doprava. 
Pozrel sa na prvé dvere, ktoré sa objavili od výťahu a zbadal číslo 249. Následné číslo na dverách bolo 250. 
"Aspoň, že som sa vybral dobrým smerom," zašomral Niall, pričom za sebou ťahal malý kufor, cez ktorý mal prevesenú čiernu jesennú bundu, ktorú si vo výťahu vyzliekol, len aby sa nemusel pozerať na toho zvláštneho chlapa.

"Konečne," povzdychol si šťastne Niall a vytiahol zlatistú kartu zo zadného vrecka svojich čiernych džínsov.

Akurát keď Niall strčil kartu do dverí a objavilo sa zelené svetielko, otvorili sa dvere za ním. Nevenoval tomu pozornosť, pretože jediné čo chcel, bolo zavrieť sa do izby, pustiť si televíziu a prepchávať sa chipsami.

"...von. O chvíľu som tam," ozval sa hlas za blondiakom. Zamračil sa, pretože mu prišiel ten hlas povedomý. S rukou na kľúčke sa otočil.

Oči sa mu v šoku rozšírili a ruky sa mu trochu roztriasli. 

Nevidel osobe do tváre, no videl na ruke, ktorou si osoba držala mobil pri uchu, tetovania. Tetovania, ktoré veľmi dobre poznal.
Srdce mu rýchlo bilo.
Hrudník sa mu rýchlo nadvihoval, keď sa osoba naňho pozrela.
"Ja neviem či to sti-" 
Najskôr sa na Nialla len letmo pozrel, pretože sa nerád dlho pozeral na cudzích ľudí, no potom rýchlo vrátil svoj pohľad späť na blondieho, ktorý jednou rukou pevne držal rúčku kufra a tou druhou kľúčku dverí.
Obaja na seba pozerali s naširoko otvorenými očami a otvorenými ústami. Na Niallovej tvári sa objavila typická červená, ktorú sa vždy snažil čo najlepšie skryť, pretože to neznášal. 

"Zavolám ti neskôr," povedal chlapec, nečakal na odpoveď a odtiahol si mobil od ucha, pričom ho stále zvieral v ruke. "Niall?" spýtal sa, akoby neveril, že naozaj pred ním stojí.

"Zayn," povedal skoro nečujne Niall. 


[A/N] TA-DÁÁ! 
Trochu Zialla, takže ak vás to nudilo, tak sa ospravedlňujem, no treba sa aj im venovať, aj keď je to ff o Larrym. No Zialla zbožňujem, ako všetci viete. A ak ste to nevedeli, tak už viete. Proste Zerrie a Ziall.. YAY :3
Takže, dali sme si trochu prestávku od Larryho. Aj nasledujúca kapitola by mohla byť Ziall hm? 
Ďakujem za krásne komentáre, baby. Vážne ste ma potešili. Len kvôlo vám, je tu dnes kapitola. Inak by bola až v sobotu, keďže zajtra sú sviatky. HALLOWEEN! :3 Mohla by som napísať kapitolu s témou halloweenu ^_^ 
No super, už mám námet, už ma len nejako donútiť :D no určite sa ešte dnes do nej pustím, takže možno už dnes bude double update ! :3
Lots of love,
Puppy.