Love From Ice - stylinson |book one| ✔

26. Upír

Pár sekúnd sa na seba pozerali, v tichosti bez toho, že by niekto niečo urobil alebo sa pohol. Len si hľadeli do očí a prosili toho druhého, aby niečo povedal. 
Ticho po pár sekundách prelomil Zayn, ktorý nevydržal Niallov uprený pohľad.

"Ja...uh... čo tu robíš? Myslím, tu v New Yorku," spýtal sa nervózne. Rukou si prešiel po zadnej časti krku a pozrel sa na okamih na zem. Cítil vinu. Veľkú. 
Niall neodtrhol pohľad od čiernovlasého chlapca. Videl, že mu je jeho pohľad nepríjemný. 

"Práca," odpovedal stroho Niall. Nemal chuť sa so starším chlapcom rozprávať. 

Zrazu sa ozval Zaynov mobil. Typické zvonenie od Apple. A Niall nikdy ten zvuk nemal radšej. "Uh, musím to vziať. Uvidíme sa neskôr?" spýtal sa Zayn. Možno to od neho bolo bezočivé, že si myslel, že s Niallom je všetko v poriadku. No nebolo to tak. Niall ho nenávidel. Prisilné slová, no pravdivé.

"Možno," zašomral Niall a otočil sa k dverám svojej hotelovej izby.

Ešte pred tým, než Zayn prial hovor, prezrel si Nialla od hlavy po päty. Neušlo mu, že má dlhšie vlasy, väčšie svaly na rukách a v čiernych džínoch mal pevnejší zadok. Mal chuť Nialla pritlačiť k stene a prstami sa jemne hrať s jeho blond vlasmi. Lenže to by nemohol mať dievča a Niall by nemohol byť na neho nahnevaný. 

Už sa dvere od Niallovho apartmánu zatvárali, keď Zayn prehovoril a Niall zdvihol pohľad od zeme.

"Niall..."

"Hm?" 

Zayn už po druhýkrát zrušil prichádzajúci telefonát. "Zajtra, no... Zajtra ideme s Liamom na Halloweensku párty. Len som sa chcel spýtať, či nepôjdeš s nami," usmial sa.

Niall sa bez výrazu pozeral na Zaynovu tvár. Na vonok bol úplne chladný, no vo vnútri sa chcel usmievať, len čo zazrel Zaynov úsmev s jazykom medzi zubami. 
"Ide aj Liam?" spýtal sa Niall.

Zayn sa trochu zamračil. "Áno."

"Dobre. Pôjdem," zašomral a zabuchol dvere hotelovej izby. Zayn sa na dvere pozeral s prižmúrenými očami.
Čo to malo znamenať? Niall a Liam? V žiadnom prípade...

Trochu sa mykol, keď sa v tichu, ktoré ho obklopilo, ozvalo zvonenie jeho telefónu. Tentoraz ho pri chôdzi k výťahu prial. 
~ ~ ~ 
Večer nikdy nemohol byť lepší.

To si pomyslel Louis, keď sa pozerali už na tretí film. 
Ani by mu nevadilo, že sa pozerajú na filmy. Mal rád rozprávky a hlavne tie od Disneyho. No išlo o to, že obaja chlapci po jeho pokoch od neho niečo očakávali. 
Zatiaľ čo Harry sedel s prekríženými nohami a rukou na nohe, čím dal Louisovi jasný znak, že ho može za ruku chytiť, Stan bol naklonený na jednu stranu, čo znamenalo, že si môže Louis o neho hocikedy oprieť hlavu. 
A tak Louis vzpriamene sedel uprostred pohovky a napchával sa popkornom. Nechcel ani jednému z nich ublížiť. Oboch mal až príliš rád.

"Chceš, aby som šiel pre ďaľší popkorn?" spýtal sa zrazu Stan, keď videl, že Louis položil na konferenčný stolík prázdnu misu.

Louis sa usmial. "Ak sa ti chce."

Stan nič nepovedal, len vstal a spolu s misou odišiel do kuchyne. Louis sa uprene pozeral na obrazovku, kde práve prebiehala scéna, kedy princ Charming zajal Fionu a ostatné princezné. Zrazu pocítil na nohe ruku. Pozrel sa na Harryho s rozšírenými očami, no kučeravec sa zaujímal o film. Bolo to akoby to urobil spontánne, akoby si to vôbec neuvedomoval.

Jednoducho položil ruku na Louisovo stehno, jemne ho zmačkol, no potom svoj stisk povolil a nechal ruku len tak položenú na tenkej látke, ktorá tesne obopínala Louisove nohy.