Love From Ice - stylinson |book one| ✔

24. "Pizzaaaa!"

"Louis!"

"Nechaj ma!" zakričal späť Louis cez rameno.
Vedel, že ak ujde, tak ho bude Harry následovať. Preto šiel rýchlo k zastávke autobusu, aby zavolal Stanovi, ktorý by bez zaváhania poňho prišiel.

"Princezná, prepáč..."

Louis sa zastavil, pričom doňho skoro Harry narazil, tak blízko za ním kráčal. "Nerozumiem prečo si to urobil. Chcel som, aby sme boli priatelia a išli na to pomaly, pretože..." pokrútil hlavou a znova sa rýchlymi krokmi pobral k zastávke.

Už len pár blokov a bude oslobodený.

Bol tak veľmi zmätený, že nevedel, čo robiť. Nechcel sa s Harrym rozprávať, no zároveň chcel. Chcel ho od seba čo najďalej, no na druhej strane mu chcel skočiť do náruče a objať ho z celej svojej sily. V momente, kedy sa ho dotkli Harryho pery, akoby sa nič za ten dlhý čas nezmenilo. 

No zmenilo sa až príliš veľa.

Harry o tom ešte nevedel, no bola tu tretia osoba, o ktorej vedel len Louis. 

Harry si prešiel svojimi dlhými prstami cez kučeravé vlasy vo frustrácii, pretože nevedel, ako to všetko znova napraviť. Chcel sa dostať s Louisom aspoň do priateľskej zóny, z tej by sa už len ľahko prehupol do niečoho vážnejšieho. No nemohol sa nikam pohnúť, hlavne nie teraz, keď všetko pokašľal.

"Prepáč, len... neviem čo ma to napadlo. Chcel som len aby to bolo tak ako pred tým," zašomral za Louisom, ktorý počas chôdze písal Stanovi textovú správu. Chcel sa od Harryho čo najrýchlejšie dostať, pretože v jeho prítomnosti nedokázal rozmýšľať. Všetky jeho myšlienky sa točili okolo vyššieho chlapca.

Louis zastal, pričom znovu skoro doňho Harry narazil. 

"Nikdy to nebude tak, ako to bolo pred tým, Harry," zašepkal Louis a pozrel sa na svoje čierne topánky. Na ľavej nohe mal trochu povolenú šnúrku, ale vôbec sa mu nechcelo skláňať. Iba by ho rozbolela z toho tlaku hlava.

Harry sa postavil vedľa menšieho chlapca, po pravej strane, a uprene sa mu pozeral do tváre, aj keď ho brunet ignoroval. 

"Všetko sa dá, princezná," povedal polohlasne Harry a chytil Louisa za ruku, čím si upútal jeho pozornosť. "Dovoľ mi byť tvoj kamarát, Louis. Nebudem sa už o nič pokúšať."

Louis sa svojimi modrými očami pozrel na ruku v tých Harryho veľkých. To teplo sa mu zdalo tak známe, až ho zabolelo, keď si uvedomil, ako mu to chýbalo. Dlhé prsty vyššieho chlapca jemne hladili chrbát Louisovej ruky, čo mu dávalo príjemne známy pocit.

Louis si povzdychol a vyslobodil si ruku z Harryho. "Dobre. Pokúsim sa. Lenže ak sa raz o niečo pokúsiš, skončili sme, Harry."

Brunet by prisahal, že Harry vyzeral strašidelne. Ak by sa ešte o trošku viac usmial, asi by sa mu roztrhla tvár na dve polovice. No bola radosť vidieť neodolateľný Harryho úsmev s jamkami a jemnými vráskami okolo očí. Louis si radšej strčil ruky do vreciek, aby nenatiahol svoje malé prsty k Harryho tvári.

"Tak... čo pôjdeme robiť teraz?" spýtal sa Harry, pričom sa stále usmieval tým strašidelným úsmevom.

Louis sa pousmial. "No, ja idem domov. Napísal som pred pár minútami Stanovi, aby po mňa prišiel a odviezol ma domov."

Všimol si, že Harryho úsmev poklesol a nahradil ho nútený, ktorý ani zďaleka nevyzeral ako ten pred tým. Vrásky okolo očí sa mu niekam vytratili a jamky akoby na jeho tvári ani neexistovali. 

"Myslel som si, že ťa odveziem domov," povedal skleslo.

Brunet sa zhlboka nadýchol. Bol niekde uprostred dvoch rozhodnutí. Chcel alebo nechcel byť s Harrym kamarát? Nebola to zóna, do ktorej sa nikdy nechcel dostať? 

"Fajn, môžme ísť k nám domov a objednáme si pizzu, hm?"

Harry zdvihol pohľad od svojich topánok s doširoka otvorenými očami.
"Vážne?" spýtal sa, pretože sa chcel uistiť, či to, čo počul, bola naozaj pravda. Nešlo mu do hlavy, že Louis niečo také povedal.

"Áno," usmial sa brunet. "Napíšem Stanovi, aby šiel rovno k nám, že si pozrieme film a dáme si pizzu," hneď na to vytiahol svoj samsung a vykonal to, čo povedal.
Nevšimol si, že Harry ho prebodával pohľadom. Vôbec nechcel, aby mu tam ten chalan zavadzal. Chcel ho od Louisa čo najďalej.
Najlepšie niekde v Južnej Afrike, pomyslel si kučeravec s vráskami na čele. No usmial sa, keď Louis dopísal správu a uprel naňho svoje modré oči.

"Pôjdeme? Nechcem aby na nás Stan čakal," usmial sa Louis a kývol hlavou k ceste, kde sa premávali autá.
Ako Harry prestal rozmýšľať nad Louisom a jeho trápnym kamarátom, uvedomil si, že stoja na dosť frekventovanom mieste. Červené autobusy vytrubovali na ľudí, ktorí prechádzali cez prechod už na zelenú. Všimol si aj stojace čierne taxíky, ktoré čakali na ľudí pri veľkom hoteli, v ktorom bol Harry a jeho priateľka ubytovaný. Uvedomil si, aký je v tomto meste nevýrazný. V Londýne okolo neho prechádzali ako keby neexistoval, zatiaľ čo v New Yorku nevyšiel z hotela bez ochranky.
 
Londýn sa mu páčil stále viac a viac.

Louis si odkašľal s malým úsmevom, ktorý mu vytvoril vrásky okolo úst. Harry sa na okamih na tie pery pozrel, no rýchlo sa odvrátil, aby si Louis nemyslel, že mu ide o niečo iné, než o priateľstvo. Ono mu však o niečo iné išlo, lenže to menší chlapec nemusel vedieť.

"Auto mám za kaviarňou," povedal a vykročil cestou, po ktorej prišli.

Louis unavene zastonal. "Musíme ísť tak ďaleko?"

Vyšší chlapec sa rozosmial, pretože... Louis bol také dieťa! 

"Prečo sa smeješ?" spýtal sa s úsmevom Louis. Páčil sa mu Harryho smiech, a preto nemal rád, keď si ho rukou zakrýval. Nemal k tomu žiadny dôvod. Mal krásne pery a rozvné, žiarivé zuby. Mal by sa stále usmievať, pretože vtedy bol Louisov život trochu ružovejší.

"Ty si tak detinský, Louis."

Louis nadvihol obočie a pery pevne zovrel, aby sa neusmieval. Chcel byť na Harryho nahnevaný. "Ty, mne, hovoríš, že som detinský? Neviem kto si vyberá z gumenných medvedíkov len oranžových, pretože sú najbližšie k hnedej! Neviem kto mi počas búrky volával a smskoval, že sa bojí. Harry, si rovnaké dieťa ako ja. Možno ešte väčšie."
Harry sa usmieval, čo nešlo Louisovi do hlavy. Snažil sa ho práve uraziť a on sa usmieva? To nedávalo zmysel.
No Harry bol rád, že Louis si pamätá, ako mu s trasúcim hlasom volal počas búrky. Harry bol v apartmáne so Zaynom a Louis naopak s Niallom. 

~~

Louis zastonal, pretrel si ospalé oči a po tme sa snažil nahmatať mobil. Rukou behal po stolíku pri posteli, pričom sa mu skoro podarilo zvaliť menšiu stolnú lampu.
Neodvážil sa otvoriť oči a pozrieť sa na svietiacu obrazovku, pretože by to svetlo jeho oči asi neprežili. A tak len inštiktívne prešiel prstom po obrazovke dúfajúc, že prešiel práve po zelenom znaku.
Priložil si mobil k uchu a ozval sa ospalým, chrapľavým hlasom: 

"Haló?"

"Princezná? Spíš?" 

Louis spoznal Harryho hlas a mal chuť hodiť mobil na zem, otočiť sa na druhú stranu a spať, pretože nerozumel, prečo mu Harry volal tak neskoro.

"Nie, zametám pred hotelom. Jasné že spím, Harry,"  odpovedal sarkasticky a otočil sa na bok s mobilom položeným na hlave, pričom si ruky skryl pod prikrývku.
Harry sa ticho zachichotal. Louis si urobil malú poznámku, že Harryho chichotanie je veľmi 'mužné'. Keby nebol v polospánku, usmial by sa, pretože to bol roztomilý zvuk.

"LouLou?"

"Nie," odpovedal Louis, pretože vedel, že Harry niečo chce.

Harry si povzdychol, no aj tak povedal: "Mohol by som ísť k tebe spať?"

"Prečo?"

"Kriste Louis, tváriš sa, akoby sme spolu nechodili!"

"Prepáč, no mal som tréning, som unavený a práve si ma vyrušil zo spánku."

"Prepáč," zašepkal.

Louis sa zrazu cítil trochu previnilo. Pomaly otvoril oči a akurát v tom momente sa vonku zablýskalo. Už vedel, čo je kameňom úrazu a usmial sa. "Prídi. Napíš mi, prídem ti otvoriť."

Už sa Harryho hlas neozval, namiesto toho sa ozval zvuk zloženia hovoru a Louis sa usmial. S povzdychom sa posadil na kraj postele a snažil sa trochu prebudiť, aby našiel aj s privretými očami hlavné dvere.
Po tom, čo mu zasvietil na vankúši mobil, vstal z postele a len v pyžamových nohaviciach šiel k dverám. Prehrabol si rukou vlasy, aby aspoň trochu vyzeral ako človek a otvoril hotelové dvere. Vytreštil oči, keď mu Harry, len v boxerkách, skočil do náruče a visel na ňom ako koala.

"To sa až tak veľmi bojíš?"

"Išiel som skoro holý po chodbe, čo ak by ma niekto znásilnil?"
Louis sa zasmial, pretože vedel, že Harry sa určite znásilnenia nebál. Hlavne nie o tretej nadránom. Na chodbe určite nikto nebol.
A tak sa tackavo s Harrym v náručí, vrátil späť do svojej izby, kde sa uložil vedľa kučeravúho chlapca, ktorý ho až do rána držal za ruku.

~~

Prišli k autu, keď Harry prehovoril. Dovtedy išli v úplnej tichosti, no ani jeden sa nesťažoval. Louis premýšľal o tom, ako povedať Harrymu o tretej osobe a Harry zas sníval o momente, keď zaspával vedľa Louisovho tela.

"Nebude tvojej mame vadiť, keď tam prídem?"

Louis sa naňho pozrel, keď obaja sedeli v aute a vychádzali z parkoviska. "Nie je doma. Inak by som ťa nevolal, Harry. Aby som bol úprimný, nechce o tebe ani počuť," zasmial sa nervózne.
Harryho to však neprekvapovalo, myslel si to. Nechal predsa Louisa v nemocnici v najťažšom období jeho života. Bude si to vyčítať ešte veľmi dlho, ak nie do smrti.

"Uh, Stan tu ešte nie je?" spýtal sa ticho Louis a trochu sa zamračil, keď Harryho veľké auto zastavilo na chodníku pred Louisovým domom.

"Vďakabohu," zašomral Harry pri vystupovaní.

"Hovoril si niečo?" 

Harry len pokrútil hlavou. Nechcel predsa, aby sa naňho Louis nahneval. Hlavne nie kvôli tomu chalanovi.
A keď už o ňom hovoríme, práve keď Louis s Harrym za chrbtom kráčali ku vchodovým dverám domu, na chodníku, za Harryho autom, zastavila červená Honda.
Kučeravec to auto začal neznášať stále viac a viac. Už len to, že bolo červené. Ktorý chalan si kupuje červené auto?

"Čo tu robí?" 

Bola prvá otázka, ktorú Stan položil, keď sa dostal k dverám, ktoré Louis odomykal. Bez toho, aby ho obaja chlapci za ním videli, pregúľal očami a stlačil kľúčku, aby dvere otvoril.

"To isté čo ty, Stan. Ideme si pozrieť film a jesť pizzu."

"Nespomínal si, že príde."

"Mohol by si prestať o mne hovoriť, ako keby som tu nebol?" spýtal sa pevne Harry. Stan si ho zmeral pohľadom, pričom sa zastavil na Harryho džínoch a dierach na kolenách. Znechutene si odfrkol a stratil sa niekde za rohom. Louis si povzdychol a vyzul si svoje čierne topánky. 

"Choď do kuchyne, hádam ju nájdeš. Na chladničke je číslo na pizzu, objednajte so Stanom tri, ja sa idem prezliesť," povedal Louis Harrymu, zatiaľ čo prechádzali cez obývačku.
Louis sa potom odtrhol od Harryho a vybehol hore schodiskom, zatiaľ čo kučeravec išiel do kuchyne, ktorá bola hneď vedľa obývačky, ako si stihol všimnúť. Stan si sadol do obývačky na pohovku a zapol si televíziu, akoby bol doma, čo Harryho nesmierne rozčuľovalo. Nechcel si ani predstaviť, koľkokrát ten parchant u Louisa bol. 

"Vyber si pizzu," povedal chladne Harry a hodil vedľa Stana malý lístok s ponukou. Ten naňho hodil vražedný pohľad, no potom sa pozrel do ponuky.

"Dvadsať tri," povedal a hodil Harrymu ponuku na stôl. 

"Akú pizzu má rad Louis?"

Stan sa naňho s úškrnom pozrel. "Nemal by si to vedieť? Si predsa jeho bývalý, nie?"

Harry zovrel ruky do pästí, pričom sa snažil nerozdrtiť si telefón medzi prstami a narátal do desať, aby tomu magorovi nevrazil. Už si o to dlhšie koleduje.

"Myslel som si, že ste chodievali von a tak, Louis to má rád," povedal s úsmevom, ktorý Harryho privádzal do šialenstva. Tak veľmi chcel toho chalana dokopať, až mu to neprišlo normálne. 

"Nechodili sme von, pretože ak si to nevedel, ja som hokejista a on krasokorčuliar."

"A čo? To ste nemohli ísť na pizzu?"

"Môžeš už držať hubu a povedať mi to?"

"Nemal by si ho poznať lepšie ako ja? Ja som predsa len najlepší kamarát," zasmial sa.

"Prečo si to tak povedal?" spýtal sa podozrievavo Harry.

Stan sa uškrnul, no nadvihol obočie, akože o ničom nevie. "O čom to hovoríš?"

"Prečo si to povedal tým tónom. To najlepší kamarát?"

Chlapec na pohovke len mykol plecami, no neprestával sa usmievať. "Jeho obľúbená je štyridsiatka," povedal a svoju pozornosť uprel na televíznu obrazovku.
Akurát keď si Harry sadol na druhý kraj pohovky, čo najďalej od Stana, prišiel Louis. Pizza bola už objednaná, tak si zatiaľ mohli vybrať film. 
Harry celý čas, kedy sa Louis predkláňal k stojanu s filmami, zízal na brunetovo pozadie. Nemal inú možnosť. Stál pred televíziou a mal čierne tepláky, ktoré vyzerali ako legíny. A sivý sveter, ktorý by si niekto obliekol práve vtedy, keby sa chcel flákať pred telkou.
Zrazu zacítil úder do ramena, tak sa odvrátil od Louisovho zadku a pozrel sa na Stana, ktorý na neho nahnevane zazeral.

"Mohol by si ho prestať obkukávať?" zašepkal Stan, aby ho Louis nepočul. Našťastie bol v televizii pustený nejaký film, takže ani šepkanie medzi dvomi chlapcami Louis počuť nemohol.

"Čo ťa je do toho? Môžem si obkukávať koho chcem!" zašepkal spätne kučeravec a naschvál sa obzrel, aby si prezrel Louisov zadok. 
Stan naňho prižmúril oči. 
Harry mu pohľad opätoval.
"Čo keby sme si pozreli nejakú Disneyovku?" spýtal sa Louis a otočil sa k pohovke s malým úsmevom. No keď videl dvoch chlapcov, ako sa na seba zvláštne pozerajú, zamračil sa. "Deje sa niečo?"

"Nie," odpovedali obaja jednohlasne, čo Louisovi pridalo ešte viac na podozrení.
Ozval sa zvonček pri dverách, tak to nechal tak a odišiel z miestnosti.

"Pozri, neviem prečo si sa znova vrátil, no Louis bude môj, dobre?"

"Sme v nejakej telenovele? Tu nikto nie je tvoj ani môj, sa spamätaj skôr, než ti niekto ublíži," zavrčal Harry.

Stan pevne zovrel svoje pery. "Doteraz šlo všetko dobre, pokým si sa neobjavil ty. Už som ho skoro mal, no musel si sem prísť, ako hrdina a všetko skaziť. No nemysli si, že ti ho prenechám ako ten magor Noah."

"Čo ty len o ňom môžeš vedieť," pregúľal očami Harry.

Stan sa zasmial. "Viem viac než ty, Styles. Ja už som raz o Louisa bojoval, a vyhral som. Nemysli si, že tentoraz prehrám."

"Pochop, že toto nie je hra," povedal Harry. Mal neskutočnú chuť toho chlapca udreť, pretože rozprával nezmysly.

"Toto je hra a vždy bude. Louis nie je len tak hocikto."

"Ako keby si-"

"Pizzaaaa!" vyhŕkol Louis spevavým tónom a vošiel do obývačky s troma krabicami v rukách. "Trochu som sa zdržal, bol to rodinný priateľ."

"To je v poriadku, aspoň sme sa s Harrym trochu priateľsky pozhovárali," usmial sa naširoko Stan. Louis sa zamračil a pozrel sa striedavo na oboch chlapcov. Bolo zrejmé, že mu Stan klamal, pretože Louis si nevedel predstaviť práve Harryho a Stana v priateľskej konverzacii. Neznášali sa, čo Louis veľmi dobre vedel.
Každému z chlapcov podal jednu krabicu a pustil film, pričom si vzal do ruky aj tú svoju pizzu. Pozrel sa na pohovku a na chvíľu zmeravel.
Stan sedel na ľavej strane pohovky a s úsmevom otvoril krabicu pizze.
Na pravej strane pohovky sedel Harry a s veľkým úsmevom sa pozeral na Louisa.
A uprostred mal sedieť Louis.
Tak, a peklo sa začína.

[A/N] YáááY, táto kapitola ma veľmi bavila :3 dúfam, že aj vás. Ani som netušila, že niečo dnes napíšem, no mala som nápad, pretože doteraz som mala písací blok, kedy som nevedela, čo ďalej. No sláva, osvietilo ma a mám konečne múzu. Už by som to rada dokončila, lenže baví ma Stan a Harry :3  Každopádne, ešte sa nechystám skončiť. Aj keď... uvidíme.

Team Souis or Larry ?