Love From Ice - stylinson |book one| ✔

23. Akoby sa nič nezmenilo

[A/N] Viete ako by som všetko to, čo som doteraz napísala, opísala? CIRCLES WE'RE GOING IN CIRCLES! -_- 
Už neviem ako sa z toho všetkého vymotať bez toho, aby som to neuponáhľala. Takže sa nehnevajte, ak bude niečo nudné a bez ACTION ! :))
20 hviezdičiek a 5 komentárov pre ďaľšiu kapitolu?? :) 
Pup.

Kučeravec Harry sa cítil ako blázon. Nedá sa povedať, že blázon z lásky, blázon do niekoho. Dalo by sa to definovať slovom psychopat. 

Celý jeden týždeň, ráno o šiestej, vstal z postele, umyl sa a obliekol, pričom bez menšej námahy pozdraviť jeho údajnú priateľku, odišiel z bytu. 
Pred siedmou už bol na parkovisku miestnej univerzity a krčil sa za volantom, aby ho nikto nezazrel. Nechcel, aby si niekto o ňom pomyslel, že je nejaký úchyl, aj keď bol väčšinou mladší ako študenti, ktorý okolo neho prechádzali. 
Každý deň pred pol ôsmou sa popred auto prehnal chlapec s modrými očami, uponáhľanou chôdzou a papiermi v oboch rukách, pričom mu ešte cez rameno vysela stredne veľká taška na laptop. Harry ho pozorne sledoval až kým sa každé ráno nezastavil pred červenou Hondou a nestretol sa so Stanom. 
Vtedy vždy Harry zovrel volant a modlil sa, aby mu pánbožko dodal sily, aby neprešiel toho chlapca.

To by sa s ním Louis už vôbec nerozprával. 

Teraz mu aspoň niekedy odpísal na správy.

Napríklad aj v tento moment, pípol Harrymu mobil a ten hneď nechal varenie na pospas osudu a pribehol k telefónu na barovom pulte v kuchyni. Sadol si na vysokú, bielu stoličku a jednoduchým posunutím prsta odomkol obrazovku svojho čierneho iPhonu. 

Ja neviem, Harry. 

Harry sa zamračil a prečítal si správu späť, pretože vôbec netušil, na čo konkrétne Louis reagoval. Až po prečítaní svojej správy si uvedomil, že mu odpovedal na otázku, ktorá sa týkala toho, či by spolu nezašli do kaviarne. Aspoň na priateľskú kávu.

Harry okamžite dostal svoje dlhé prsty do pohybu a odpísal modrookému chlapcovi:

Princezná, aspoň na hodinu. 

Položil svoj mobil späť na miesto a vrátil sa k vareniu, pretože Louis mu odpisoval aj po hodine, niekedy aj dlhšie. Harry spomínal na časy, kedy mu Louis odpísal hneď, ako mu prišla správa, čo bolo po pár sekundách.

Na Harryho prekvapenie mu pípla správa asi po desiatich minútach, keď solil cestoviny, ktoré podusil so zeleninou.

Dobre. Tak v kaviarni za pol hodinu. 

Bolo jasné, že Harry pozeral na mobil s otvorenými ústami. Akoby sa vrátili staré časy.

Pošli mi adresu. Mám prísť niekde po teba? x

Nie. Dovezie ma Stan, ideme zo školy.

No, a Harry mal po nálade. Heď za správou mu prišla druhá, kde bola napísaná adresa kaviarne, ktorú Harry podľa ulice hneď spoznal. Bola to tá istá kaviareň, v ktorej sa videli naposledy.



"Prečo s ním ideš?" spýtal sa Stan a zastavil na križovatke, pretože sa na semafóre objavila červená.

Louis mykol plecami a pozrel sa na pozadie svojho mobilu. Bol to Harry a vysmiaty Louis. Zmenil si pozadie pred dvoma dňami, ani nevedel prečo. Jednoducho nechcel mať nudné pozadie Samsungu.

"Ja neviem, Stan. Len sa chcem s ním porozprávať, možno sa znova spriatel-"

"Ani to nehovor, Lou! To ťa opantal jeho úsmev? Jeho pekné slová? To on sa na teba vykašľal, nie náhodou? To ty si trpel bez neho. To on nebol tam, kde mal byť vtedy, keď si ho potreboval."

Louis sa zamračil a pevne zovrel okraj svojej čiernej tašky. "To nie je tvoja vec! Je to medzi mnou a Harrym!"

Stan sa neveriacky, skoro až bláznivo, zasmial. "Neuveriteľné! Už je zrazu dobrý! Nebolo to ani pred mesiacom, kedy si mi hovoril, ako ti ublížil, a že ho nikdy v živote nechceš vidieť!"

"Lenže to bolo pred tým! Teraz viem, ako to všetko bolo, Stan!"

"Serieš si do úst, Louis. Otvor oči a netrep mi tu blbosti!"

"Vieš čo, zastav, už tam prídem aj sám," zašomral Louis a napísal Harrymu správu, že už je za pár minút pri kaviarni. 

Chlapec za volantom sa na okamih pozrel na Louisa sediaceho na mieste spolujazdca. "Keď ťa tam mám už zaviezť, tak aspoň dohliadnem na to, že sa ti nič nestane."

"Netvár sa, že ti zrazu na mne záleží," zašepkal Louis, no Stan ho nepočul. Medzi slovami mu pípol mobil, čo signalizovalo, že mu Harry odpovedal. 

Ok, už ťa tu čakám :) x

Louis sa usmial, pretože mal rád štýl Harryho písania správ. A už dlho si nepísali s náklonnosťou ku koncu viet. Chýbalo mu to.

"Dávaj na seba pozor," povedal ticho Stan, keď Louis vyliezal z červenej Hondy Civic. Pred tým, než Louis zatvoril dvere, povedal:
"Nie je to tak, že by ma mal ísť Harry znásilniť, Stan. Poznám Harryho a nemám sa ho prečo báť."

"Ja len pre istotu. Mám ťa rád."

Louis sa usmial a zatvoril dvere skôr, než by si to rozmyslel a sadol si späť do auta. 

S ťažkosťami otvoril sklenené dvere kvôli papierom a zošitom zo školy v rukách, no keď sa mu to podarilo, úľavne si povzdychol a obzrel sa po malej kaviarni, ktorá bola ako veľká voňajúca káva. Pri každom stole niekto sedel, či už sám, alebo v menšej skupine. Pár ľudí ťukalo prstami do notebookov, iní zas zamyslene sedeli pri knihe s podopretou hlavou. A nakoniec tu boli tí, čo sedeli len tak pri stole s voňajúcou šálkou kávy či horúcej čokolády s mobilom alebo novinami v rukách. Do tejto poslednej skupiny patril aj Harry, ktorý sedel pohodlne na stoličke s vyšším operadlom a mobilom v ruke.

Louis s červenajúcou tvárou podišiel k stolu a odkašľal si. "Eh, ahoj," zašomral a pomaly sa posadil.

Harry sa trochu mykol, no následne vykúzlil očarujúci úsmev. "Ahoj, objednal som ti orieškové latté, nevadí?"

Zatiaľ čo si Louis ukladal veci na stoličku vedľa seba, usmieval sa. Bol rád, že si Harry pamätá, akú kávu má v láske. "Nie, vôbec. Ďakujem."

"To nestojí za reč. Tak, ako bolo v škole?" Spýtal sa Harry a položil svoj mobil na kraj stola, ruky si spojil na stole a skúmavo si prezeral Louisovu tvár.

Ten cítil, že sa červená pod Harryho skúmavým pohľadom. "No, ako v škole," zasmial sa a Harry sa usmial, pretože nevidel Louisov úsmev veľmi dlho.
"Nuda, no zároveň aj veľmi dobre. So Stanom sme sa nasmiali počas doktorových prednášiek," zachichotal sa, keď si na to spomenul. Harrymu však do smiechu nebolo. Zas ten Stan. Začínal toho chlapca nenávidieť stále viac a viac.

"Uhm, a aký je tvoj odbor?" spýtal sa Harry a pozrel sa k pokladni, skúmajúc, či už nejde náhodou ich objednávka.

"Doktor onkológ. Chcem sa starať o ľudí, ktorí prechádzajú tým, čím ja," povedal pokojne Louis a usmial sa na dievča, ktoré im donieslo dva veľké poháre so šľahačkou. Louis vedel, že Harry si objednal perníkové mocha. 

Harry sa usmial. "Oh, tak to ti držím palce."

"Ďakujem," Louis sa úprimne usmial a odpil si zo svojho laté, pričom sa mu nad perou otlačil čokoládový toping a šľahačka. Vôbec netušil, že je špinavý a už vôbec nerozumel, keď videl, že Harry je až červený, čo nemôže lapať po dychu od smiechu.

"Prečo sa smeješ? Mám niečo na tvári?" spýtal sa a aj keď sa snažil tváriť vážne, Harryho smiech bol nákazlivý, a tak mu mykalo kútikmi úst.

Harry sa po chvíli upokojil a bez menšieho zaváhania sa naklonil ponad stôl a pobozkal Louisovu hornú peru a tak zmazal sladký nedostatok na jeho tvári.
Louis vytreštil oči a nechápavo sa pozrel na kučeravca, ktorý sa na neho pozeral rovnakým pohľadom. Urobil to tak spontánne, že zabudol na následky. 

Zabudol, že už Louis nie je jeho chlapec.

A to bola chyba. 

Louis schmatol svoje veci a bez toho, že by venoval Harrymu pohľad, vstal zo stoličky.