Crown of Lies

6. Kapitola

~

Po včerajšom dni bola Beatrice ešte viac zmätená z princa. Správal sa k nej tak hrubo a drzoh, ale pritom dvoril. Zaujímala sa vo vlastnej mysli o to, či je to prejav náklonnosti, alebo jej len cche ukázať ako jednoducho by si ju dokázal vziať. Tá predstava sa jej teda nezahovárala. Vytesnila takéto hriešne myšlienky z hlavy a zamerala sa radšej na výber šiat, ktoré si oblečie na zásnuby princeznej Marianny. Dievčina ešte dcéru kráľovského páru nevidela a rozhodne bola na ňu veľmi zvedavá. Na veľkolepú oslavu podpísania spojenectva s Francúzkom sa už od rána nádvorím paláca premieľali koče jeden za druhým, francúzsky hostia prichádzali a rovnako tak, aj radi kritizovali. Ich najvačším problém, aspoň to čo počula od služobných, bolo, že komnaty sú príliš tmavé. Beatrice nechápala, čo také hrozné môže byť na tmavej komnate, ak chce svetlo môže vyjsť von. Nemohlo byť však vyhovené každému. S ukazovákom na svojich plných ružových perách sa hľadela na trojo šiat; červené, ktoré pripomínali farbu rubínov, žlté posiate zlatými ornamentnami a jej obľúbená farba azúrová, s jemnými striebornými vzormi na sukni. Premýšľala nad červenými a azúrovými. Nevedela sa poriadne rozhodnuť. Chcela splývať ale zároveň žiariť.  Povzdychla si. 
,,Julia, ktoré by si si na mojom mieste vybrala?" opýtala sa nízkej, trochu pri sebe služobnej, ktorá stála mimo a pripravovala pre Lady rôzne vône a šperky, ktoré k svojim vybraným šatám, bude chcieť. 
,,Červené sa hodia k vašim zeleným očiam, lady."  Odpovedala jej úprimne, Beatrice tak dala na radu svojej služobnej a ukázala na šaty, ktoré boli rozhodujúce. 

Za ten čas čo Beatrice obliekali do šiat a pekne ju vyzdobili šperkami a krásnym účesom, princ Philip bol so svojimi spoločníkmi v záhrade a trénoval streľbu z luku. Možno by sa mal ísť pripraviť na zásnuby, ale on ma vždy čas, navyše nikdy to netrvalo dlho. Zobral jeden šíp z puzdra, ktoré bolo vedľa neho pristavené, natiahol teticu, zadržal dych a zamieril si. Pustil tetivu a šíp sa zabodol tesne pri strede v terči. Sám pre seba sa usmial a otočil sa na svojho spoločníka Juliana, ktorý bol akýsi zasnený. Strieľal šípy hocikam a raz sa dokonca trafil. Philipovi sa to nejak nezdalo. 
,,Si dnes akýsi zamyslený priateľu," začal princ a popritom zobral ďalší zo šípov, ,,povedal by som, že ti do hlavy skočila nejaká žena, nevedel som, že Lady Weber je tak pôvabná." Predostrel, akoby to bola samozrejmosť, no Jules sa pri tej predstave na pôvabnú Grettu len  striasol. Ak by tá bola pôvabná, nemusel by myslieť na Beatrice. To bola Lady, ktorú by si vzal aj keď by nechcel.  Lenže jeho otec nechcel počuť jeho názor, aj keď sa ho bude snažiť pretlačiť. Pretože s tou neokrôchanou Nemkou by nevliezol do manželskej postele, ani keby jej veno bolo drahšie než látka na jej šatách. Lord Lawrence sa pozrel na princa. 
,,Nie ste ďaleko od pravdy, bohužiaľ to nie je Lady Weber." Jej meno vyslovil až znechutene, na čo sa Philip musel uškrnúť. Rozhodne mu neušiel ten znechutený pohľad, keď jej dal prívlastok pôvabná. Znova natiahol tetivu a zamieril si na terč - tentokrát trafil stred, hrdo až sebavedome sa na to pozeral.
,,A kto to teda je, ak nie jedna z vaších nápadníčok?" vyzvedal princ. Prirodzene, zaujímal sa, ktorá šľachtičná jeho spoločníka natoľko ohúrila, že kvôli nej stratil aj svoju povestnú mušku, a že ju Julian mal lepšiu než samotný princ. Zložil tak ruky a čakal na odpoveď. V tej chvíli Julian zobral svoj luk, šíp a urobil to, čo doteraz aj princ.
,,Lady Rutherford, Výsosť." Odpovedal nenútene a s citom. Vystrelil a trafil sa tesne vedľa šíp princa. V tej chvíli sa princ prestal uškŕňať a na svojho spoločníka zazrel. Beatrice mu pomotala hlavu? Ako sa len tí dvaja mohli stretnúť? Tieto otázky mu behali hlavou. Žiarlil? Samozrejme. Lady Rutherford od prvej chvíle chce on, snaží sa o jej priazeň a znenazdajky mu do toho skočí Julian Lawrence, ktorý sa má ženiť? 
,,Odkiaľ sa poznáte s Lady Rutherford?" vážne sa opýtal a svoj pohľad zamyslene zameral na terč. Musí protitomu niečo urobiť. To dievča so zelenými očami a tvárou anjela bude len jeho, žiaden lord sa jej ani len nedotkne. Bol možno sebecký, ale je princ a on bude mať to, čo si zmyslí. 
,,Dali sme sa do reči v knižnici. Lady Weber sa jej nemôže rovnať. Dnes na zásnubách chcem so svojim otcom o tom pohovoriť." Jediná Julianova chyba však je že mladému následníkovi trónu bezprostredne verí a tak je mu schopný povedať všetko. Philip to samozrejme hneď využil vo svoj prospech a nahodil falošný priateľský úsmev. 
,,Nerob si starosti, Julian, s tvojím otcom prehovorím ja. Možno na princove slovo dá viac." Presvedčivo odrecitoval. Julian samozrejme najprv nechcel veriť a hovoril, ako to nemusí kvôli nemu robiť, no Philip bol presvedčivý - veď sú predsa priatelia a tí si musia pomáhať.