Píše sa rok 1485, začína vláda Tudorovcov a s ňou aj ďalšia etapa, ktorá posúva ľudstvo k pokroku a do novej doby, ktorá by vraj mala byť lepšou. Život v celej Európe však nie je tak ružový, ako sa zdá, v každom kúte na človeka číha chudoba, hlad, š...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~
Po celom svete a hlavne celej Európe kolovali reči o ambíciách mladého anglického kráľa, ktorý si chce podmaniť istú časť sveta. Možno by neboli jazyky ďaleko od pravdy, ak by si ju neprispôsobovali sebe. Henry mal síce víziu zmocniť sa Francúzska a dokonca aj samotného Škótska, o ktoré sa snaží každý jeden anglický kráľ už od nepamäti. To bolo jeho najhlavnejšou prioritou a obsadenie Európy tak môže počkať. No i cez to sa kráľ zaujímal o jedno kráľovstvo - o Rialin. Počul o ňom veľa, zvesti o chorom kráľovi, ktorého pokladnica zýva prázdnotou, chudobe, ktorá privádza ľudí k smrti a mor. Všetko toto robilo z Rialinu dokonalý cieľ, ktorý sa dal jednoducho získať pod anglickú korunu. Avšak, Henry VII. sa aj tak radšej sústredil na veľký kus vlastnej krajiny. V Rialine, podľa jeho informácii, žije niekto, kto patrí pod ochranu červenej a teraz už aj bielej ruže. Rod Tudorovcov bol tak veľký, rozvetvený a nie každá línia mala to šťastie byť tou kráľovskou, no i tak tu bola a jedna vetvička rodokmeňu sa stratila v tom bodom zabudnutom kráľovstve. Iste, bolo to ako hľadanie ihly v kope sena. No jeho bratranec, či sesternica tam niekde žije a on by toho mohol aj patrične využiť. Ak sa mu to potvrdí. Nízky mužíček, ktorý za veľký obnos peňazí zisťoval neznámemu Rialinčanovi informácie o istej, teraz už lady, tak hral na dve strany. So všetkým chodil za svojim blahoslaveným kráľom, ale aj cudzincom, ktorý to potreboval. Neznámy muž síce platil dosť, ale koruna mu platila omnoho viac. Svet bol neveriace miesto s obrovskou vierou v Boha a cirkev, dokonca ani tam sa nedalo nikomu veriť, každý si hrabal pre seba. Nikto od nikoho nečakal diskrétnosť. To bola drahá položka, ktorú si nezaslúžil nikto, okrem Bohom zvolenom panovníkovi, ktorý zastupoval jeho a vládol ľudu správnou rukou a cestou. ,,Prejsť zo západu k južnej hranici je oveľa jednoduchšie, Vaše Veličenstvo," predniesol jeden z lordov, ktorý pohol figúrkami na mape, kde práve premýšľali nad najmenej nápadným vstupom do Škótska. To bola najťažšia vec, hranice si chránili až priveľmi dobre a aj napriek vyhratej vojne si kráľ musel upevniť nárok na svoj trón aj za anglickými hranicami. ,,Ponúkate mi hranicu, ktorá je najlepšie chránená, Lord Watson?" prísnym pohľadom ho spražil Henry. ,,Urobíme to takto, skúsme pre začiatok nenútený vstup, len dohovor o mieri a uznaní mojej vlády a ak to nevyjde, pohrozíme vojskom." Kráľ hovoril rozumne, malo to svoj rozum. Samotný anglický kráľ to chcel skúsiť priateľsky a zmierlivo, no zároveň sa po prvotnom odmietnutí nebojí použiť vojsko, ktoré je ochotné za neho bojovať a položiť život. Rada lordov len súhlasne prikyvovala. ,,Vojvoda z Norfolku, koľko mužov by ste vedeli poskytnúť?" pýtal sa už predbežne kráľ. Vojvoda sa na neho pousmial, ,,dosť na to, aby sme v prípade boja prekročili hranicu, Veličenstvo." Sebavedomo odpovedal, čo samozrejme Henryho potešilo. Do miestnosti po otvorení dverí vošiel sluha, ktorý mal v ruke list, podal ho svojmu kráľovi a odišiel. Henry ho otvoril a očami bežal po rukopise, ktorý písal o tom, že starý a choromyseľný kráľ Rialinu Albert dnes zomrel. Na jeho miesto tak nastupuje jeho prvorodený syn, mladý princ Philip. Nevedno odkiaľ túto informáciu kráľ dostal, alebo bola veľmi cenná. Znamenalo to len jedno, Henry VII. bude mať rovnocenného súpera, ak sa Philip ako kráľ osvedčí.
