Crown of Lies

31. Kapitola

~

,,Nie som nevládna, aby som sa nedokázala postaviť na nohy." Prehovorila s istou nevrlosťou kráľovná Beatrice, ktorej sa už zunovalo ležať v posteli druhý deň po pôrode. Nechcela zbytočne ležať, chcela niečo robiť, chcela byť so svojimi deťmi, s kráľom. Nie len nečinne ležať, zatiaľ čo jej krajina sa poddáva do moci iného náboženstva a jej bratranec skrz listy na ňu tlačí, aby presvedčila Philipa o vzdaní sa trónu. Nad niečím takým ani neuvažovala, aj keď Henry sa vyhrážal vojnou, ktorú za trie tri roky neuskutočnil a ona vedela prečo. Problémy s ľudom netrápili len Rialin.
,,Vaše Veličenstvo, ste po ťažkom pôrode mali by ste odpočívať, nevstávať."  Prizvukovala jej jedna z dvorných dám. Beatrice len pretočila očami a vystričila nohy spod paplóna. Chodilá sa dotkli studenej drevenej podlahy, ,,ani ma nenapadne, odpočívala som dosť. Nemôže sa mi nič stať."  Služobná si rezignovane povzdychla, nemohla Jej Veličenstvu brániť v  tom čo chcela, no nemohla ani ohroziť jej zdravie. Dvorné dámy boli kto vie kde a všetko nechali na ňu. Úbohé dievča s bielym čepcom na hlave, bielou zásterou na drieku, ktorá zakrývala čiernu sukňu šiat.
,,Veličenstvo, prosím, vy neviete čo ma čaká keď sa vám niečo stane." Hovorila s tónom, v ktorom bolo počuť zúfalstvo. Zelené oči sa pozreli na červenovlasé dievča a usmiala sa, ,,nič sa mi nestane." Namietala a opatrne sa postavila. Len čo sa zdvihla z postele tak si aj rovno sadla. Bolesť, ktorá ju uchvátila ju prekvapila tak nečakane.
,,Ja som vám to hovorila, Veličenstvo," vyčítavo služobná riekla a prešla k nej. Beatrice ju však prebodla pohľadom a vydýchla. ,,Chcem hovoriť s kráľom, nebudem sa riadiť jeho príkazmi a ležať, zatiaľ čo Rialin demolujú kacíri..."  Urazene predostrela. Mladá služobná už-už chcela namietať, no dvere komnaty sa otvorili a v nich sa objavil kráľ Philip. Dievčina sa okamžite uklonila a nechala kráľovskému páru súkromie. 

Kráľ si nemohol vybrať lepšiu chvíľu pre návštevu svojej nádhernej ženy. Chcel ju vidieť, lekári a aj samotná Adelaide mu podávali informácie, ako sa jeho žena má, no slová mu nestačili. Vyzerala nádherne, aj keď bolo na nej ešte vidieť únavu. Ušrknul sa, jej zamračený pohľad mu hovoril, že sa jej nepáčilo ležať v posteli. Bolo to však pre jej zotavenie nevyhnutné. Telo ženy sa po pôrode muselo zotaviť, zbytočná chôdza či vstávanie by jej mohli akurát tak uškodiť. Tmavovláska však bola tvrdohlavá a svojská. Cítila sa dobre, samota v komnate a ležanie ju ubíjalo. 
,,Nebudeš sa riadiť mojimi príkazmi? Nie je to už druhý rok, čo vedieme ten istý rozhovor?" provokačne sa uškrnul. 
,,Je mi dobre, nechcem ležať, nie ak viem, že ma potrebuješ.." Prehovorila smutne a pozrela sa na bielu jemnú látku jej košieľky. Philip si ju prezrel s pohľadom, ktorý priam kričal ako veľmi ju miluje a prešiel k nej. Posadil sa a jemne zobral jej jemnú rúčku, ktorej chrbát si pritisol k perám. 
,,Potrebujem, aby si si odýchla, nemusíš sa zaoberať problémami kráľovstva. To je moja starosť." Jemným hlasom prehovoril. 
,,Je to naša starosť," prehovorila s pohľadom k jeho modrým očiam, ktoré stále skrývali toľko nepoznaného a zároveň mala pocit, že už viac ten pohľad, ktorý prezrádza mnoho pocitov nemôže mať  preskúmaný. ,,Nepáči sa mi, že ma z toho vynechávaš,"  priznala úprimne. Philip čakal množstvo slov, len tieto nie. Nikdy by svoju ženu z ničoho nevynechal. Mrzelo ho, že má ten pocit. No zároveň si uvedomoval, že už nie sú len oni dvaja. Majú deti, ktoré Beatrice potrebujú viac než krajina, ktorej musí on vládnuť. Vedel, že aj Beatrice to tak cíti, avšak vedel aj to, že mu vždy chcela uľahčiť rozhodovanie. 
,,Nemôžem ťa stratiť, Beatrice. Kvôli mne a naším deťom vydrž ešte pár dní." Prosebne sa na ňu zadíval a Beatrice mu podľahla. Mal pravdu musí byť v dobrom stave, takto by mu aj tak nepomohla. Jemný, ale za to ostrý, klepot na dvere komnaty však oboch vyrušil. Philip povolil, zatiaľ, neznámym vstup do miestnosti. Dvere sa otvorili, spoločne s Adelaide za pätami do komnaty vošla dojka s malým princom. Brunetka sa milo usmievala a uklonila sa kráľovskému páru. Rukou pokynula dojke, aby prešla ku kráľovnej, a predala jej princa. Beatricine oči sa rozžiarlili a s materinským, láskyplným úsmevom si svojho syna zobrala na ruky. Žena ustúpila. Philip svojej žene venoval jemný bozk na spánok. Beatrice sa na tváričku syna dívala s toľkým zamyslením a láskou, jej prst jemne prešiel po jeho líčkach. Ešte mu nedali meno, toľko nad ním premýšľala. 
,,Bojím sa, Philip..." začala zatiaľ čo očká novorodenca si zvedavo prezerali ju aj strop. ,,Anglicko teraz bude určite chcieť, aby sme sa vzdali všetkého čo sme vybudovali. Náš syn je pre Henryho hrozba." Uvedomovala si to jasne. Jej syn má nárok na rialinský trón, ktorého sa chce zmocniť jej bratranec, ak mu to nedovolia oni, bude si to chcieť zobrať násilím a rozhodne neušetrí jej dieťa.
,,To sa ale nestane, nedovolím aby niekto zobral nášmu synovi toto právo a už vôbec nie Anglicku. Aj keby som za to mal zomrieť." Odpovedal jej rozhodne Philip. Zelené smaragdy sa znovu pozreli do modrých rozbúrených vôd oceánu, ktoré ju s toľkou láskou sledovali. Verila v slová svojho manžela. Vedela, že by to urobil. Usmiala sa tak a pomaličky vložila do náruče kráľa dieťa. Prvý krát držal svojho syna v rukách. Malý chlapček ho tíško pozoroval. Beatrice sa prisunula bližšie a oprela sa o manželove rameno. Líce sa obtrelo a jemnú látku košele. Nasala mužskú vôňu nosom. Pohladila princa po hlavičke. ,,Mali by sme mu dať meno, už to odkladáme pridlho." Takmer šeptom predostrela. 
,,Micheil, čo myslíte Veličenstvo?" uškrnul sa na Beatrice, ktorá sa pousmiala. Nesmela mu oponovať, aj keby sa jej meno nepáčilo. Pokračovateľom rodu vždy meno vyberal otec. 
,,Čakala by som, že ho pomenuješ po sebe." Šťuchla si do svojho manžela.
,,Nie som až tak sebestredný, koniec koncov ani môj otec mi nedal rovnaké meno."
,,Dovolím si nesúhlasiť, Veličenstvo, keď sme sa spoznali vaša sebestrednosť nemala obdoby." Kráľ sa pobavene zasmial, to bola rana pod pás. Bol mladý a jeho milovaná žena to najkrajšie, čo kedy videl. Jeho sebastrednosť bola na mieste. Bol princ, následník trónu. 
,,Áno spomínam si, na to, že ste bola lady ste bola veľmi drzá k korunnému princovi."
,,Netvárte sa, že práve to nebolo to, prečo som sa vám tak vryla do srdca..." Presunul tak pohľad zo svojho syna, ktorý okamžite, ako počul hlas svojej matky ju hľadal. Tuší, že má asi vážnu konkurenciu. Nuž, darmo. Kráľ už nie je jediný muž v srdci kráľovnej. 
,,To je pravda, bola si odlišná než iné a stále si." Pery sa k sebe približovali, no jeho malá výsosť nesúhlasne zamrnčala, až kým si ho Beatrice znova nevzala do svojej náruče. 
,,Tuším sa tu niekto nerád delí," žartovne predostrela. 
,,To sme potom dvaja." Odpovedal jej a pobozkal svoju ženu. Po chvíli však musel opustiť svoju drahú manželku aj so synom. Kráľovské povinnosti čakali.