Crown of Lies

20. Kapitola

~

Ani túto noc Beatrice nedokázala zavrieť oči a trochu si oddýchnuť. Na druhý deň ráno rozkázala služobnej,  aby zavolali lekára, ktorý kráľovnej potvrdí, že je samodruhá. Pred tým, než lekár dorazil sa do komnaty dostavila aj Grófka Isabella Rutherford, ktorá svojej dcére chcela byť oporou. Vyšetrenie, teda zistenie samodruhosti, nebolo nijak nepríjemné. Z moču, ktorý kráľovná poskytla tak lekár vedel presne určiť, či sa kráľova manželka nemýli. Veru, nemýlila sa. Iste, možno by sa mala tešiť. Čakala, že jedného dňa privedie na svet Philipovi následníka trónu, no jej radosť neprichádzala. Bol to tlak, ktorý náhle pocítila na svojich pleciach. Zodpovednosť porodiť chlapca, ktorý bude predurčený vládnuť po svojom otcovi. Mala toľko pochybností, ak len predsa to nebude chlapec, čo sa stane potom? Urobí Philip to, čo urobil jeho otec, zavrhne ju, bude sa venovať viac milenkám než jej? Toľké obavy z ničoho. Lekár odišiel a v dverách ho vystriedali práve dvorné dámy, ktoré svoju kráľovnú obliekli, ozdobili a učesali.  Isabella odhnala Adelaide od vlasov Beatrice a ako matka sa ich ujala práve ona.  Zobrala zlatú sponu zdobenú zelenými smaragdami a zopla ňou vlasy svojej dcéry. 
,,Musíš to povedať kráľovi, nesmieš to odkladať." Upozornila ju prísne. Beatrice sa pozerala na svoj odraz v zrkadle. Vedela, že musí mu povedať, že je v očakávaní. Ale to bolo presne to čoho sa bála. 
,,Ja viem, matka." Odpovedala skľúčene. Isabella si povzdychla a prešla vedľa nej, jemne ju pohladila po líci a zdvihla tvár, tak aby sa jej pozerala do očí. Iste, vedela, že sa bojí aj toho čo príde, aj ako to skončí a hlavne aký bude Philip. Králi boli všelijaký, keď ich žena bola samodruhá mali milenky a nejavili bohvie aký záujem o kráľovnú. Grófka to vedela. Kráľ Albert bol taký. Dokonca aj Edmund bol taký, škoda len, že sa ani jedno dieťa nenarodilo. Doteraz si grófka pamätá tú bolesť a nechcela by ju želať žiadnej žene. Tešila sa s Beatricineho tehotenstva, to znamenalo ešte väčšia priblíženie sa ku kráľovi. Bola na Beatrice hrdá, dokázala Philipa ovládať, radiť mu a aj vedela kde je jej miesto... dokonca konečne počala. Nedivila sa, jej pôvod to predurčoval.  
,,Netvár sa tak skľúčene, drahá, raduj sa. Koľko žien by dalo čokoľvek za to, aby boli v stave, v ktorom si ty." Snažila sa ju povzbudiť. Mnohým šľachtičnám trvalo viac než len mesiac, kým otehotneli. Beatrice však s povzdychol sklopila pohľad. 
,,Tie ženy, ale nie sú ženy kráľa," takmer sa jej zlomil hlas. Bála sa, grófka jej to nezazlievala. Mala pred sebou veľkú úlohu a stretne sa s veľkým sklamaním, ak ju nesplní. 
,,Čoho sa tak bojíš, Beatrice?" napokon sa predsa len opýtala, aj keď túto otázku chcela nechať len v svojej hlave. Tmavovláska si prešla po pravej ruke, na ktorej mala prsteň s malým zeleným drahokamom. Uchechtla sa, aj kedˇto možno bolo nezdvorilé, no čoho by sa ona ako žena mohla báť? 
,,Čoho sa bojím?" zdvihla obočie popri zopakovaní tých istých slov, ,,toho, že Philip si nájde milenku, ak nebudem mať chlapca zavrhne ma a budem na tom rovnako ako jeho matka. Sú to dostatočné dôvody?" 
,,Moja krásna Beatrice," vtiahla ju do materinského objatia a jemne pohladila po vlasoch, chcela jej toho toľko povedať, napríklad, že kráľ by sa ani len nepokúsil ju zavrhnúť, ak by vedel odkiaľ vôbec pochádza. Nikto v Rialine, by sa jej nepostavil, ak by vedeli to, čo ona. Lenže nechcela jej mladú hlávku miasť niečím, čo by jej v takomto stave len uškodilo. Navyše, plánovala s tým oboznámiť iných, chcela, aby sa to dostalo až k človeku, ktorý sa to snažil zistiť ako sa dozvedela od svojich malých špehov v Anglicku. ,,Kráľ ťa miluje, je to viac ako mesiac a on sa vraj nepozrel po inej. Má oči len pre teba a ja som na teba pyšná ako len žena na svoju chovankyňu môže byť. Odvádzaš dobrú prácu a rod Rutherford je ti za to vďačný." Vtisla jej jemný bozk do vlasov a odtiahla sa od nej. Beatrice mala rada tieto momenty, pocítila materinskú lásku a dodala jej slovami odvahu, ktorú teraz potrebovala.