Píše sa rok 1485, začína vláda Tudorovcov a s ňou aj ďalšia etapa, ktorá posúva ľudstvo k pokroku a do novej doby, ktorá by vraj mala byť lepšou. Život v celej Európe však nie je tak ružový, ako sa zdá, v každom kúte na človeka číha chudoba, hlad, š...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
~
Liam sa veľmi rád svojej sestre mstil za to, že pred necelým mesiacom mu odmietla dať ďalšie peniaze a ešte k tomu zastavila aj prísun dotovania celej rodiny. Mathis, najstarší so súrodencov, mu to celé dával za vinu a radil mu, aby sa čím skôr dal doporiadku, inak dokonca zimy zahynú do hladu. Nechcel si priznať vinu a preto začal viac piť, viac hrať, prehrávať a do toho celého začal roznášať po celom Rialine klebety o kráľovnej, ktorá berie chudobným aj to posledné. Na jej obraze dobrotivej panovníčky, ktorá keby mohla rozdala by sa pre svoj ľud do posledného, to zanechávalo nepekné šmuhy, ktoré sa snažila opraviť. Lenže zakaždým čo chcela so svojim bratom prehovoriť, on ju začal vydierať. Sama vedela, že tu už nemá čo urobiť, kým Liam neurobí niečo, čo neskôr bude mať dopad na ňu aj na jej rodinu. Dovtedy však musí čakať. Nemohla ho zavrieť do žalára len za to, že pije a míňa peniaze. Všetko zlé bolo na niečo dobré, kde iní robili kráľovnej vrásky, tam jej Philip vyčaril úsmev na tvári. Snažil sa svojej žene venovať toľko času, koľko len dokázal. Trávil s ňou hodiny, dokonca sa začal zúčastňovať raňajok a ranných omší, ktoré boli nevyhnutné pre utvrdenie si postavenia, ako katolíckeho kňaza, ktorý vládne z vôle Božej. Horšie to už bolo mimo vzťah kráľovského páru, Francúzsky kráľ na Philipov list neodpovedal, nemohol však čakať príliš dlho a preto, okrem dolaďovania posledných plánov na možnú vojnu s Anglickom, tak napísal aj kráľovi Španielska, na ktorého odpoveď trpezlivo čakal. Spojenectvo s Francúzmi mu bolo na nič, ak voči situácii Rialinu boli tak povediac hluchými aj slepými. Rozptyľovala ho preto jeho vlastná žena. Jej smaragdový pohľad sa díval do jeho modrej búrkovej farby. Philip ju jemne chytil za jej jemnú tvár a znova si ju pritiahol k sebe a ochutnal jej krásne plné pery. Jej útle rúčky zablúdili do jeho hustých havraních vlasov a jemne ho za ne potiahla. Bozky mu opätovala s takým citom a túžbou zároveň. Philipove ruky sa dali na prieskum známeho, ale za to krásneho tela svojej manželky. Každým dotykom bol nežný a opatrný. Možno sa do Beatrice zaľúbil rýchlo a možno ho tá zaľúbenosť už neopustí. Bol to mesiac odkedy boli manželia a on od nej stále nevedel odtrhnúť oči, nasýtiť sa jej tela, jej pohľadu a úsmevov. Čím viac ju spoznával, tým zahľadenejší bol. Dokonca aj Kráľovná Matka a jeho drahá sestra Marianna videli, ako to medzi kráľovským párom iskrí. Beatrice sa po veľkom presviedčaní samej seba rozhodla svoje srdce otvoriť a tak dala priestor tomuto mužovi, aby preliezol múry, ktoré tak starostlivo stavala. Avšak nie všetky. Ešte niekoľko ich mala, no ten najzákladnejší, priťahovanie sa ako magnety a neuhasínajúca túžba po jeho blízkosti, ktorá zahorela v ich svadobnú noc a rozhorela sa pred mesiacom v záhradach, tomu nechala voľný priebeh. Spoločne sa tak aj teraz oddali túžbe, ktorú tak potrebovali, obaja chceli zabudnúť na svoje kráľovské, či súkromné problémy. Teraz boli len oni.
Kráľ si naprával košeľu, šikovne si ju zaviazal, zatiaľ čo Beatrice ležala v posteli zahalená v prikrývke. ,,Ostaň ešte chvíľu," žadonila s pohľadom na svojom manželovi, ktorý sa len uškrnul a podišiel k nej. Posadil sa na posteľ vedľa nej a ukradol si znova jej pery. ,,Musím, mám povinnosti." Oboznámil ju s jemným hlasom, ktorý venoval vždy len jej. Smutne sa sa tmavovláska zatvárila a preplietla si prsty s tými jeho, zatiaľ čo sa dívala do jeho očí. Jej pohľad prešiel na jeho mužské ruky. Bez slov jej zobral bradu medzi prst a ukazovák, jemne nadvihol, aby sa mu tak znova dívala do očí. Nemal rád keď odvracala zrak, miloval jej pohľad a úsmev a keď mu to bolo odopierané nepáčilo sa mu to. Povzdychla si. ,,Samozrejme, kráľovstvo nepočká." Usmiala sa. ,,Neboj sa, hneď ako to bude možné si po teba prídem." Odpovedal s úprimným úsmevom a posledný krát pobozkal Beatrice na jej pery a potom odišiel z komnát. Tmavovláska si s úsmevom povzdychla, po chvíli však do jej komnát prišla služobná, ktorá sa pomohla kráľovnej obliecť do šiat. Dvorné dámy mali dnes voľno a tak sa Beatrice dnes rozhodla venovať práve duchovným veciam, mala v pláne navšíviť sirotinec, ktorý stál na námesti. Deti boli boží dar, mali by trpieť čo najmenej, a preto sa rozhodla im pomôcť. Služobná zatiahla posledné šnúrky na viazaní šiat, zobrala do rúk krásny, zlatý náhrdelník s modrým drahokamom v strede a k nim zlaté náušnice s rovnakým drahokamom. Potom kráľovnej jednoducho vypla vlasy, vkusnou zlatou sponou. ,,Toto mi dnes dal posol, Veličenstvo." Vytiahla spoza bielej zástery zapečatený list. Bearice sa pootočila k služobnej, ,,od koho je?" opýtala sa razom. ,,Od francúzskeho korunného princa." Pokorne odpovedala žena s bielym čepcom na hlave. Kráľovná si list prevzala, nalomila francúzsku kráľovskú pečať a rozprestrela list s pohľadom na úhľadnom šľachtickom písme dala služobnej ešte posledné rozkazy. ,,Prines mi môj plášť a povedz kočišovi, nech pripraví koč, dnes som sľúbila že prídem do sirotinca." Služobná sa uklonila a vyšla z komnaty, zatiaľ čo zelené oči behali po slovách, ktoré napísal sám korunný princ Francúzskej kráľovskej monarchie. Čakala na jeho odpoveď mesiac a prestala v ňu dúfať, v deň kedy sa dozvedela, že Philipovi sa neunúval odpovedať práve jeho otec.
