Píše sa rok 1485, začína vláda Tudorovcov a s ňou aj ďalšia etapa, ktorá posúva ľudstvo k pokroku a do novej doby, ktorá by vraj mala byť lepšou. Život v celej Európe však nie je tak ružový, ako sa zdá, v každom kúte na človeka číha chudoba, hlad, š...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
~
Prechádzala niekoľko krát po slovách, ktoré boli napísané rukou anglického kráľa. Jej bratranec sa nevzdával tak jednoducho a slová, ktoré boli ako šíp v srdci sa zabodávali hlbšie. Nestačili mu územia, ktoré si už vydobil. Po troch rokoch sa vracia k starému a osvedčenému riešeniu problémov. K vojne, ktorou sa jej vyhráža. Vraj ak kráľa nepresvedčí, aby sa vzdal trónu a ako jediného, pravého panovníka neuzákoní jeho, zrovná Rialin so zemou, kde náparava už nebude možná. Srdce jej bilo tak rýchlo, že ani len štvorzáprah koní by niečo také nedokázal znázorniť. Hrudník sa dvíhal od hnevu rýchlejšie. Nemohla sa už na ten list ani pozrieť. Hodila ho na stôl, ľavú ruku si premýšľavo položila na pery, no okamžite ju pustila pozdĺž tela, uhladila si sukňu šiat. Neverila, že Henry je až tak cieľavedomý, schopný obetovať vlastnú rodinu, len aby mal jeden zavšivavený kúsok zeme. Obchodná cesta, či nie. Raz aj tá bude chudobná a potom bude ľutovať, že si ju vôbec podmanil. Tak to väčšinou bývalo. Vojnou sa nič nevyrieši. Snažila sa to odialiť, pobádať anglický ľud k nepokojom, neodpisovať na jeho listy, no nestačilo to. Pozrela sa na Adelaide, ktorá vyšívala. Nie, nebude jej to vešať na nos, musí niečo vymyslieť. ,,Adelaide." Oslovila ju v okamihu. Brunetka zdvihla zrak k svojej pani, ,,prosím, Veličenstvo?" opýtala sa slušne, čím povedala, že je pripravená splniť každé jej želanie. ,,Zožeň lorda Racha, okamžite." Zdôraznila posledné slovo, ktoré dvornú dámu prinútilo odložiť šitie, postaviť sa a ísť hľadať lorda Edwarda, ktorého si kráľovná priala. Potrebovala sa niekomu zdôveriť, niekomu, kto môže mať pred kráľom tajnosti. Tým niekym bol práve Edward, verný, ochotný splniť všetko, čo si panovník zažiada. Čo si ona zažiada. Premýšľajúc sa posadila na svoje obvyklé miesto. Možno by mala povedať pravdu Philipovi, priznať sa, že jednoducho nie je z rodu Rutherford. Ale čo potom? Milovala Philipa, milovala svoje deti. Priznanie, pravda, ktorá by vyšla na povrch ju môže zbaviť lásky aj zmyslu života. Poznala Philipa, no nechcela si ani len predstaviť, ako bude reagovať na niečo takéto. Určite to bude vnímať ako zradu. Nemôže na to ani pomyslieť. Zhlboka sa nadýchla, prešla si prstami po spánkoch. Všetko je tak ťažké, sype sa to na ňu ako zosuv pôdy. Nosila korunu a vďaka čomu? Klamstvám, ktoré musela mať. Klamstvá, ktoré nikdy neostanú dlho tajomstvom.
Po dlhom čase ubíjania sa vlastným strachom z pravdy sa jej verná dvorná dáma dostavila do komnaty spoločne s lordom, ktorého potrebovala. Obaja sa svojej kráľovnej uklonili. Jemným kývnutím hlavy im tak venovala tú štipku rešpektu, ktorú si vzájomne prejavovali. Jediným pohľadom povedala brunetke, aby ich nechala samých. Keď sa dvere komnaty zatvorili, Beatrice prešla k stolíku, zobrala list a bez slova ho podala Edwardovi. Oči mu behali po slovách, cítila ako sa jej pomaly točí hlava. Pomaly ale isto, začala ľutovať svoje rozhodnutie a keď sa na ňu po dočítaní pozrel, myslela si, že umrie. Raz a navždy. Vrátil jej list a ona si ho jemne zobrala. ,,Musíte mi pomôcť..." šepla. ,,Vaše Veličenstvo, ak je ten list pravda nie len že Vás obvinia zo zrady, ale aj z podvodu." Ozrejmil jej to. Nemyslel si o tom nič, neprináležilo mu to. Každý mal tajomstvá, no kráľovná bola ten kúsok skladačky, ktorý držal krajinu a kráľa v kope. V súlade so všetkým, čo kedy by malo vládnutie spĺňať. Za tie roky si ju obľúbil, nebola pre neho len ženou jeho priateľa a kráľa, ale aj priateľkou, ktorej by pomohol za akejkoľvek situácie. ,,Viem, desí ma to. No nikdy by som neurobila nič, čo by poškodilo krajinu alebo kráľa. No ak sa Philip dozvie o tom, že môj pôvod je anglický a k tomu s menom, aké mu vládne tak..." s povzdychom sa posadila, ,,...prídem o hlavu." Pozrela sa mu do očí. Edward k nej pristúpil a dotkol sa jej ruky. ,,Nebojte sa Veličenstvo, kráľ by vás nikdy neodsúdil na smrť. Musíte mu ale povedať pravdu." Tmavovláska si povzdychla, prikývla na jeho slová. Vedela, že lord má pravdu. Ak mu to povie možno jej to zlomí srdce, jeho reakcia jej zlomí srdce a možno ju prekvapí. Nevedela to. Philip si však nezaslúžil klamstvá, klamala príliš dlho a teraz už nebola cesta späť.
