Píše sa rok 1485, začína vláda Tudorovcov a s ňou aj ďalšia etapa, ktorá posúva ľudstvo k pokroku a do novej doby, ktorá by vraj mala byť lepšou. Život v celej Európe však nie je tak ružový, ako sa zdá, v každom kúte na človeka číha chudoba, hlad, š...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~
,,Nerobíte dobre, Veličenstvo," začal gróf, ktorý vrhol nenávistný pohľad na Beatrice, no okamžite sa zameral na svojho panovníka. Bol prekvapený, že kráľ prežil, no čo ho viac zaujímalo bolo, ako je možné, že vyviazol bez zranenia. Táto vojna ho predsa mala odstrániť z povrchu. Celá kráľovská rada mala plán, plán, ktorý vyzeral tak dokonalo. No potom sa do toho vložila kráľovná Beatrice. Žena, ktorá je príliš tvrdohlavá a odhodlaná bojovať za spravodlivosť, či celú krajinu. Čarodejnica, ktorá počarovala panovníkovi, ťahá za nitky, využíva ho k svojmu prospechu. Pripútala si ho k sebe cez posteľ, porodila mu tri deti a pri diablovi si vyprosila následníka, len aby mala viac moci. Áno, i tieto veci dokázali muži, tí ktorí mali obrovské bohatstvo a moc, hovoriť o manželke kráľa. O žene, ktorá pre krajinu urobila viac, než ktorýkoľvek z nich. Philip prešiel zrakom po všetkých z rady, chýbal len Beatricin otec, Gróf Rutherford. Samozrejme, že chýbal. Kráľ teraz už vie prečo. Dozvedel sa všetko. Na bojisku takmer prišiel o život, Henry ho takmer zabil, ak by sa jeden z vojakov nepriplížil k anglickému kráľovi zo zadu. Z diaľky sa v ten moment rozozvučalo trúbenie a boj ustal. Kto ho zachránil. Nikdy by nečakal, že človek, ktorého otec šiel na smrť, pretože zradil kráľovstvo, mu niekedy zachráni život. Muž, na ktorého žiarlil. Vyčítal mu zaľúbenie sa do jeho krásnej ženy, aj keď sám vedel, že mu ju podlo vyfúkol. Muž, ktorý mu bol rovnakým priateľom ako Edward. Julian Lawrance. Mladý lord nebol popravený, práve naopak veľmi šikovne sa mu poradilo vyvliecť z hriechov svojho už zosnulého otca a koniec koncov, obľúbil si aj svoju manželku. Philip až vtedy prišiel na to, že možno mal pocit, že stratil priateľov, keď mu na hlavu položili korunu, no jeho verní spoločníci tu boli vždy, niektorí menej, no boli. ,,Vaša manželka robí rozhodnutia, ktoré nikdy Rialinu neprinesú nič dobré. Oženili ste sa s Tudorovou, celý čas toto plánovala, odrezať vás od svojich verných služobníkov, zbaviť sa Vás." Beatrice stále stála pred starcom, prebodávala ho pohľadom. Ako sa opovažuje, hádzať vinu na ňu? Nikdy v živote by Philipa nezradila. Odporné palácové intrigy, ako len mohla byť tak slepá? Nevidela, že títo snobskí šľachticovia niečo chystajú. Celý čas to chceli zhodiť na ňu. Len preto, že zdieľa rovnakú krv so svojim bratrancom. Philip sa plynulo znovu pozrel na svoju krásnu ženu, ktorá mala v pohľade vpísanú úľavu, že žije. No nepousmial sa. Musel dokončiť, čo začal. Tak rýchlo ako sa jeho modré oči vpíjali do smaragdovách, tak rýchlo ich znova presunul na toho, ktorý sa to celé snažil narafičiť na Beatrice. Uškrnul sa. Ruky si spojil za chrbátom a urobil niekoľko krokov ďalej. Očami prechádzal po každom jednom členovi rady. Po každom jednom zradcovi, ktorý sa na tejto nezmyselnej, vykonštruovanej vojne podujal. Kráľ sa hneval sám na seba, že tieto podlé intrigy neodhalil skôr. Mal to vedieť, mal vedieť, že za umrtím jeho otca stojí viac než len mor. Mal vedieť, že podkopávanie jeho rozhodnutí nemal na svedomí len Julianov otec. Mal to predpokladať, no neurobil tak. Príliš sa snažil byť lepším než bol jeho otec a to mu zastrelo z časti úsudok.
