Crown of Lies

26. Kapitola

~

Po niekoľkých hodinách rozprávania sa a zabávania hostí sa nenápadne Beatrice vytratila. Vošla do komnaty, ktorá patrila jej maličkej dcére Victorii. Žena, ktorá mala princeznú na starosti sedela pri postieľke a vždy keď sa dievčatku niečo znepáčilo pokúšala sa ju utíšiť. Beatrice potichu otvorila dvere a vstúpila. Tmavovlasá žena, ktorej bolo už vidieť prvé šediny sa rýchlo postavila, no Beatrice si dala ukazovák k perám a druhou rukou je pokynula, aby nevstávala. Kráľovná si nikdy nepotrpela na tieto formálnosti. Prešla potichu k svojej dcére, ktorá spokojne spinkala a pohladila ju po malom jemnom líčku. ,,Je ako anjelik, Veličenstvo. Princezná je to najtichšie dieťa aké som kedy mala na starosti." Odpovedala žena a kráľovná sa na ňu s úsmevom pozrela. ,,Dokonca, ani Jeho Veličenstvo nebol taký tichý. Vždy keď kráľovná matka od neho odišla tak sa pustil do takého plaču, že ho nešlo utíšiť." Zaspomínala si starenka a tmavovlasá žena pri postieľke sa potichu zasmiala. Nevedela od Victorie spustiť oči. Bola naozaj prekrásne dieťa, spokojné. Ako jej matka musela povedať, že jej nič nechýbalo. Bodaj by áno, bola princeznou, mala kráľovskú krv. Aj keď je takáto maličká, už teraz sa jej plnilo každé prianie. Smaragdové oči si dieťa prezerali tak opatrne a dôkladne. Princezná otvorila razom svoje očká a pozorovala, skúmala nimi svoju mamu. Beatrice sa na ňu pousmiala a s jemnosťou a opatrnosťou matky ju zobrala na svoje ruky. Pozrela sa na ženu a povedala jej nich si nachvíľu oddýchne a potom ju dá znova zavolať. Starenka poslúchla a už jej v komnate nebolo. Tmavovláska sa posadila s dieťaťom do kresla a jemne ho hojdala v náručí. Kráľovná sa bála toho čo bude. Bála sa, že nebude dobrou matkou. Ani nevedela akou by mala byť matkou. Tú svoju nikdy nepoznala. Jej súrodenci neboli jej súrodenci. Tomu, čomu verila celý svoj život, že je dcéra drevorubača sa pomaly strácalo. Keď si zvykla na šľachtický život a potom zistila, že je šľachtičná, je Tudorová a klamstvo, ktoré malo ostať zabudnuté sa zhmotnilo na ešte nebezpečnejšie. Premýšľala dlhé týždne, či to Philipovi povedať, no bála sa jeho reakcie.  Ťažko si povzdychla a znova sa venovala svojej dcére. Nechcela myslieť na to čo bude, ale musela. Myšlienky jej prerušilo klopanie na dvere a zároveň aj otvorenie a šuchot šiat. Kráľovná sa tak pozrela na osobu, ktorá vkročila. Isabella Rutherford. Nič nepovedala, len sa ďalej zamerala na svoje dieťa. 
,,Nemôžeš sa mi vyhýbať večne, Beatrice. Všetko čo som urobila, bolo pre tvoje dobro." Potichu prehovorila urodzená žena pred ňou, ktorá jej za tie mesiace dala viac lásky ako dostala v chudobe od ženy, ktorá jej mala nahradiť matku. 
,,Ako môj pôvod, ktorý ma môže stáť v Rialine život, mi môže dopomôcť k môjmu dobru?"  s pokojom v hlase sa opýtala a postavila sa s Victoriou, ktorú uložila späť do postieľky. Malá princezná nespokojne zamrnčala. Nepáčilo sa jej ani trochu, že ju matka znova dáva do postielky a necháva ju tam. 
,,Je to predsa výhoda. Máš krv najmocnejšieho kráľa Anglicka, ktorý si vybojoval svoj trón. Máš možnosť dať Rialinu ešte väčšiu moc." Odpovedala jej Isabella. Beatrice vedela, že s takými možnosťami, aké sa jej otvorili s týmto menom, by mohla Rialin čo i len o stupienok vyvýšiť. Lenže to by sa muselo kráľovstvo stať súčasťou Anglicka a to by zavrhlo právoplatnú vládu rodu Valance, už teraz aj jej rodu, navždy by Philip aj krajina žila v tieni Anglicka a po tom, čo on aj ona urobili pre tento kus zeme na niečo také ani nepomýšľa.
,,Nikdy nedovolím, aby sa Anglicko zmocnilo Rialinu a to ani ak by to malo krajine priniesť isté výsady. Je mi jedno, či je Henry VII. môj bratranec alebo nie." Odpovedala prísne. Nezaujímal ju pôvod, nikdy sa nepostaví proti svojmu mužovi a nikdy nič neurobí pre svojho bratranca, ktorého vôbec nepozná. 
,,Prečo? Dokázala si si okolo prstať omotať kráľa, dokážeš aj svojho bratranca." V tom momente sa Beatrice na ňu nenávistne pozrela. 
,,Neomotala som si Philipa okolo prsta. Kráľa milujem, intrigy som nikdy neťahala jeho smerom."
,,Lord Lawrence nebol teda súčasťou plánu?" 
,,Snažíš sa ma obviniť z toho, že som kráľovi pomotala hlavu, len aby som mala moc?"
Isabella sa nadýchla. ,,Nebola by si prvá. Urobila to Alžbeta, dokonca aj Philipova matka a aj ja. Každá žena motá mužovi v tejto bohom zabudnutej dobe hlavu. Keď máme moc, hýbeme vecami, Beatrice." Pošepla jej a láskyplne jej dala pár tmavých vlasov za ucho. Beatrice už teraz mala moc, ktorá jej dovoľovala hýbať krajinou. Philip jej dal toľko koľko mohol a môže jej ju dať aj jej bratranec. Muž, ktorý hýbe Anglickom a inými krajinami.  Tmavovlasé dievča však vedelo, že Tudor ju bude chcieť len využiť vo svoj prospech. Pre neho nebola rodina, ale šachová figúrka, s ktorou mohol vyhrať. Figúrka, s ktorou mal istý ťah. Sebavedomo sa dívala na grófku, ktorá po chvíli sa otočila a odišla. Zelené oči kráľovnej sa tak pozreli na princeznú. Jemne k nej natiahla ruku a nechala dieťa, aby svojou malou rúčkou chytilo jej prst. 
,,Všetkú moc, ktorú mám využijem na to, aby si ty bola silnejšia." pošepla k Victorii a znova ju nežne pohladila. Philip a jej dcéra sú pre ňu všetko a žiadnej moci, ani tej vlastnej, nedovolí aby jej vzala to šťastie, ktoré má teraz.