Crown of Lies

22. Kapitola

~

Ubehlo niekoľko dlhých šesť mesiacov, od kedy sa všetci v kráľovstve len jednoduchým zistením grófky Rutherford zachránili od pohromy zvanej Tudorovci. Kiežby tak mohla Beatrice sama povedať, že celý svoj mladý život žije v jednom veľkom klamstve o svojom pôvode. No nechcela ju tým teraz zaťažovať, keď nosila pod srdcom možného následníka. Posledné týždne bola kráľovná celá nesvoja. Jeden deň bola milá a zhovorčivá a druhý by každého uvrhla do žalára, len za to, že jej trochu potiahli vlasy. Jediný, kto tieto náladové zmeny nevidel, bol kráľ. O svoju ženu sa náležite staral a kvôli jej bezpečiu jej samozrejme pridelil aj niekoľko strážcov, ktorí držali pred jej komnatami ostrahu. Za celé tie mesiace sa Philip nepozrel na žiadnu inú ženu okrem tej svojej. Bolo mu proti srsti mať nejakú milenku, aj keď mu jeho matka hovorila, aby si niekoho našiel, veď predsa o tom nemusí nikto vedieť, len kým Beatrice neprivedie na svet dieťa. No nie, štítil sa toho ako  čert kríža. V jeden deň mu s tým Marry pílila toľko uši, že na ňu vyletel a takmer ju poslal do letného sídla kráľovskej rodiny v Thornwicku. Mal toho plné zuby. Už sa konečne vydriapal zo zovretia kráľovskej rady a má sa dobrovoľne ťahať matkinými ideálmi? V žiadnom prípade. Vedel, že milenka by na Beatrice hodila zlé svetlo, on sám by tým svoju ženu ponížil. On predsa nie je ako jeho otec. 
Beatrice sa každým mesiacom bála, že si kráľ nájde inú, milenka by ju zlomila. Za ten čas si k nemu vybudovala také puto, že to možno chvíľami pripisovala dieťaťu v jej lone, no čím ďalej sa nad tým zamýšľala, tým viac si uvedomovala, že ho miluje možno ešte viac než on ju. Kráľovnin požehnaný stav už bolo zreteľne vidieť. Zo strán lekárov, ale aj oboch matiek, či už Philipovej alebo jej, boli rady o odpočinku a nenamáhaní tmavovláske priam prizvukované niekoľkokrát za deň. Spoločnosť jej spestrovala tak Adelaide, Catherine a Diana. Jej tri najvernejšie dvorné dámy, ktoré si pustila do svojho života viac, než tie ostatné.  

Von svietilo slnko, zimné a kruté mrazy už dávno opustili krajinu a vystriedalo ich slnečné, príjemné jarné počasie. Smaragdové oči behali po písmenách talianskej romantickej poviedky, jej dvorné dámy si našli vlastný program, ktorým sa zabavili. Kráľovná zložila knihu a pozrela sa na dievčatá. Pomaly sa postavila z kresla a s ňou aj ony. Kráľovná im navrhla prechádzku po záhrade. Spoločne tak opustili komnaty. Catherine svojej panej dala okolo ramien tenučký, hebký plášť. Von síce bolo pekne, no stále bolo trochu chladno. Kráčali chodbami až vyšli na chodník vystavaný bielymi štrkovými kamienkami. Jej Veličenstvo sa spoločne so svojim sprievodom vybrala popri živom plote, ktorý po mesiaci konečne naberal na živote.  Prešli popri záhonoch, ktoré tento rok mali patriť tulipánom, popri kríkoch ruží o ktoré sa záharadníci, hneď ako bolo vhodné počasie, začali starať. Kráľovské záhrady boli posiate životom a akýmsi zvláštnym pokojom. Beatrice tieto záhrady milovala. Pozrela sa zeleným pohľadom na Adelaide. 
,,Niečo nové na chodbách paláca?" zvedavo sa otázala. Kráľovnú každý týždeň zaujímalo, kto všetko sa mihol okolo kráľa a ak to bolo možné prostredníctvom svojich troch obľúbenkýň sa možnej hrozby zbavila. Či chcela, alebo nie do ženských intríg dvora sa zapojila veľmi rýchlo, aj to len vďaka strachu z toho, že jej niekto ukradne kráľa. 
,,Lady Berlwin sa s Jeho Veličenstvom minulý týždeň stretla v záhradách, no kráľ s ňou nebol dlhšie než pár minút." Informovala ju okamžite Adelaide, ktorá bola jej očami a ušami. V paláci sa totiž povrávalo, že kráľovna kvôli svojmu stavu musí byť opatrná a väčšinu času tak trávi vo svojich komnatách. Na čo sa začali šíriť klebety, že ju kráľ zavrhol už v predstihu, a že možno je to vážne a kráľovná nemusí prežiť pôrod. Hlúposti. Beatrice svedomito počúvala lekárske rady, nerozčuľovala sa a venovala sa svojim doterajším činnostiam, dokonca aj Philip s ňou trávil mnoho času. 
,,Lady Berlwin? Kto je to?" zamračila sa zamýšľajúc tmavoláska a jemne sa dotkla svojho lona, na ktorom nechala pokojne ležať ruku. 
,,Dcéra vojvodu z Preschesteru. Jeho Jasnosť ju prišiel uviesť do spoločnosti, no mladé dievča sa začalo zaujímať o Jeho Veličenstvo." Zastavili v chôdzi. Ale čo, takže mladé dievča by rado vyskočilo vyššie? Ako? Tým, že zvedie kráľa? Beatrice to hodlala zaraziť, veľmi rýchlo. 
,,Catherine," zamyslene sa dívala na svetlomodrú látku Adelaidiných šiat. Svetlovláska prešla vedľa brunetky. ,,Prosím, Veličenstvo." S milým úsmevom prehovorila. 
,,Zaisti, aby sa Vojvoda Berlwin so mnou stretol." Svetlovláska prikývla na znak, že rozumela a hneď sa vybrala zámožného muža z Preschesteru zavolať. 
,,Odpustite mi, Veličenstvo, ale čo plánujete urobiť?" zvedavo sa pýtala dvorná dáma, smaragdové oči sa pozreli na dievča a prešla vedľa nej.  ,,Prijmem ju do služieb dvornej dámy, budem ju mať pod dohľadom,"
,,Nevšimne si ju tak kráľ rýchlejšie."
Beatrice pootočila tvár k Adelaide a premerala si ju od vrchu po spodok šatovej sukne. ,,Áno, všimne, ale ktorá šlachtičná by bola tak hlúpa, aby sa ma pokúsila takto zradiť?" A znova sa pustili do chôdze.