Píše sa rok 1485, začína vláda Tudorovcov a s ňou aj ďalšia etapa, ktorá posúva ľudstvo k pokroku a do novej doby, ktorá by vraj mala byť lepšou. Život v celej Európe však nie je tak ružový, ako sa zdá, v každom kúte na človeka číha chudoba, hlad, š...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~
Slnko bolo takmer pri obzore, keď sa tmavý kočiar, ktorý bol poháňaný štvorzáprahom rútil cez birchwellské pláne, na ktorých bola vytvorená jedna z možných ciest do kráľovského paláca. Chladné oči panovníka Valory si obzerali krajinu s istou rezervovanosťou. Myslel si, že už sa do Rialinu nedostane, a ak sa tak raz stane bude to ako zámienka pre vojnu. Iste pre Enza De Marca by tento veľký, dobre situovaný kus zeme mal skvelé využitie. Dobre vystavaná obchodná sieť robila z tejto krajiny posledné tri roky pod vládou kráľa Philipa obrovskú prácu. Živila takmer polovicu občanov, prispievala do kráľovskej pokladnice. Musel uznať, že to kráľ mal rozvrhnuté dobre, ale rovnako tak chápal aj zámery Anglického kráľa. Toto miesto, táto krajina bola zlatá baňa na peniaze. Valora ich mala plno aj bez obchodných ciest. Valora žila z vojen, z bitiek, zo spojenectiev a predovšetkým s pestovania viniča. Valorské víno sa predávalo do všetkých kútov sveta. Peniaze sa tomuto malému kráľovstvu v ešte väčšom kráľovstve vracali obratom naspať, kolovali v rukách obyvateľov, panovníckeho rodu a dokonca aj cirkvi. Enzo De Marco bol panovník, ktorého nazývali samozvaný. Jeho rod nikdy nemal modrú krv a vláda nad Valorou bola upevnená len skrz vojny a peniaze. Peniaze, ktoré zriaďovala jedna z talianskych prvých baniek. A tou bola aj tá, ktorú dedil jeho rod už po generácie. Veru tak, tento muž mal peňazí dostatok. Keď za ním prišiel posol so správou od pôvabnej kráľovnej Beatrice premýšľal, čo od neho asi tak môže táto mladá dievčina so zlatou korunou na hlave. Matka korunného princa, najrešpektovanejšia panovníčka v Európe hneď po Anglickej kráľovnej Alžbete z Yorku a jej manželovi. Čo také od neho mohla chcieť a prečo mu písala v mene Jeho Veličenstva, kráľa Philipa? Po rozume mu behalo množstvo domnienok, no ani jednej nechcel pripisovať väčší význam, kým sa mu aspoň jedna čiastočne nepotvrdí. Navyše, neplánoval sa tejto prekvapivej návštevy Rialinu zúčastniť sám. Po jeho boku sedela jeho nádherná žena Katerina. Žena, ktorá mu dala množstvo mužských potomkov, žena ktorú miloval celým svojim srdcom a ktorej by zveril aj vlastný život. Žena, ktorá vládla jeho domácnosti, kráľovskej truhlici a celej Valore väčšinu roka s jeho a pápežským požehnaním, zatiaľ čo on bojoval o malý kúsoček zeme s odvekým nepriateľom. Drithiou. Vo Valore sa ženám pripisovala neskutočná vážnosť. Boli takmer ako Bohyňe. Stvorenia, ktoré mali dar priviesť dieťa na svet. Znášať bolesť, podrobiť sa svojmu mužovi, dať mu svoju vernosť aj život a za to boli velebené. Za to dostávali to najcennejšie, čo žiaden panovník na tomto svete nie je ochotný urobiť. Dostávajú moc. Obrovskú moc, ktorá im umožňuje robiť Valoru silnejšou, odolnejšou. Katerina uprela svoj milujúci a oddaný pohľad na svojho manžela, ktorého city jej neboli opätované už roky. Častokrát sa cítila sama, nemilovaná, no vedela, že Enzo ju miluje rovnako ako prvýkrát. Bol muž vojny. City neboli jeho silnou stránkou. No ľúbil ju, cítila to. Kráľ Valory jej nikdy nedokázal vyznať city. Neustále vraždenie a bojovanie za svoj ľud, zem... vojenský výcvik od jeho šiestich rokov z neho vymlátil akýkoľvek cit. No nevymizol úplne, dával jej ho najavo dotykmi. Pohľadom. To bola jeho reč lásky a Katerina ju rešpektovala.
