Píše sa rok 1485, začína vláda Tudorovcov a s ňou aj ďalšia etapa, ktorá posúva ľudstvo k pokroku a do novej doby, ktorá by vraj mala byť lepšou. Život v celej Európe však nie je tak ružový, ako sa zdá, v každom kúte na človeka číha chudoba, hlad, š...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~
,,Robí si čo sa jej zapáči a ty si voči tomu absolútne slepý," sťažovala sa Philipovi jeho matka, ktorú z úcty k nej poslušne počúval, no potmehútsky sa pri tom uškrňal. Bol si istý, že isté činnosti, ktoré Beatrice robila vo svojom čase, keď sú od seba, boli trochu nekonvečné. Starala sa o chudobných, dávala im malé čiastky zo zlatiek, nosila teplé oblečenie, chodila medzi nich. Možno to bolo proti istým pravidlám, no ľud bol spokojný. Kráľovná bola známa ako milá, dobrosrdečná žena, ktorú ich kráľ právom poveruje istými konvenciami, pri ktorých má moc. Bol ochotný jej zveriť do rúk aj celú krajinu, ak by to bolo potrebné. Svojej žene bezvýhradne dôveroval a dával jej preto aj takú moc. Počúval ju v radách a dokonca privolil aj na pozvanie anglickej kráľovnej Alžbety z Yorku, na svôj dvor. Bola odhodlaná predísť tomu, aby zachránila Rialin od vojny, ktorá by túto krajinu zruinovala. ,,Philip! Počúvaš ma vôbec?" nervózne sa ho opýta matka a čaká na jeho reakciu. Kráľ si podoprie rukami bradu a pozrie sa na svoju drahú matku, ktorej robí na tvári vrásky práve Beatrice. Jeho Beatrice. ,,A čo chceš, aby som s tým urobil, matka?" so zdvihnutým obočím sa pozeral Marry priamo do očí. Chcel vedieť, čo má so svojou manželkou robiť, keď jej tak veľmi prekáža, že chodí medzi obyčajný ľud a stará sa o ich potreby, ktoré síce možno nenaplní, no pomôže im k lepšiemu dňu alebo týždňu. ,,Chcem, aby si jej zatrhol to nezmyselné chodenie medzi poddaných. Ako kráľovná má iné povinnosti a tie sú tu, po boku teba, v paláci." Prísne podotkla. Philip naozaj netušil, čo od neho chce. Jeho žena robí správnu vec a jej sa to nepáči. To ju má držať v paláci? Teraz keď si ľud zvykol na jej prítomnosť? Ako si to vôbec predstavuje? ,,To ju mám zavrieť v paláci, uvedomuješ čo odomňa žiadaš? Len vďaka jej radám a činnom pri plebse ešte stále je Rialin slobodný, matka." Oponoval jej. ,,Úplne ťa poplietla, dovoľuješ jej mnoho, robíš čo ti hovorí. Pripravuje ťa o moc." Tentoraz na svoju matku zazrel. Nebola to práve ona, ktorá zvolila k sobášu s Beatrice, ona ktorá sa k nej správala milo a s patričnou úctou a teraz zrazu zmenila názor? Kde sa to v tej ženskej hlave vôbec berie? Philip tomu nerozumel a možno tomu, radšej, ani porozumieť nechcel. Čo však bolo zreteľné, že jeho matka rázne prehodnotila názor na jeho manželku a to sa mu protivilo počúvať. ,,To by stačilo matka!" zvýšil hlas a prebodával ju pohľadom, ,,Beatrice je moja žena a kráľovná, môže si robiť, čo sa jej zapáči, kým nemám námietky a ty sa do toho nemáš čo starať." ,,Ale-" ,,Ak je to všetko môžeš ísť." Skočil jej do reči a začal sa venovať dokumentom, ktorých mal teda nad hlavu. Marry si len nahnevane odvrkla a odišla z jeho pracovne. Neverila vlastným ušiam, jej syn jej nedal za pravdu a ešte si Beatrice aj obraňoval. Vedel, že takýmto tempom bude stáť v tesnejšej a tesnejšej medzere medzi dvoma mlynskými kameňmi a ak si vyberie jeden stratí navždy druhý. Chápal matkyne rozhorčenie, no Beatrice nerobila nič zlé. Nehodlal sa tomu venovať teraz, popremýšľa o tom a sám zváži, čo urobí a ako to predostrie svojej manželke.
