Píše sa rok 1485, začína vláda Tudorovcov a s ňou aj ďalšia etapa, ktorá posúva ľudstvo k pokroku a do novej doby, ktorá by vraj mala byť lepšou. Život v celej Európe však nie je tak ružový, ako sa zdá, v každom kúte na človeka číha chudoba, hlad, š...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~
Anglický kráľ nečakal na nič. Zvedi mu okamžite podali správy, ktoré sa dotýkali práve informácie, že jeho drahá sesternica dokázala zabezpečiť Rialinu spojenectvo. Hociktorý kráľ by zvážil svoje možnosti, zistil viac, prehodnotil taktiku boja, no Henry nie. Tudorovci predsa nechybujú, všetko im vychádza a Boh je v každej situácii postavený na ich strane. Sú predurčení tomuto osudu. Kráľovská koruna je právoplatne ich a ktokoľvek sa to snaží spochybniť za to zaplatí. Veľmi škaredo. Jeho múdrej manželke Alžbete sa vôbec nepáčilo, ako prchko do tohto boja o územie ide. Podceňoval schopnosti mladého kráľa a aj svojej sesternice. Jej rozhodnutia, to čo dokázala urobiť jasne hovorilo o tom, že vládnutie má v krvi. Bodaj by nie. Nosila rovnaké priezvisko ako jej manžel. Priezvisko, ktoré malo v histórii vpísané vládnutie. Kráľovná Beatrice bola zaujímavá žena. Mladá, neskúsená a predsa urobila množstvo rozhodnutí, ktoré posunuli krajinu vpred. Dokázala si svojho manžela, kráľa, pripútať k sebe až tak, že jej bezprostredne veril. Dal jej moc, o ktorej sa jej môže len snívať. Potichu jej závidela a vedela si predstaviť, že Henry zúri rovnako. Nikto vo svete nedokáže strpieť vládu ženy. Nikto nedokáže strpieť, ak má žena taký obrovský vplyv na muža. Až na Philipa, ktorý miesto toho, aby ju stlačil do úzadia, jej dal väčší priestor. Alžbeta s Henrym to nechápali. Anglický kráľ bral svoju sesternicu ako hrozbu a preto chcel čo najrýchlejšie dostať Rialin pod svoju vládu. Tak tak dal rozkaz na útok. V ten deň sa na bojisku stretli tmavé mraky, ochladilo sa. Proti sebe sa stretli dve vojská. Jedno väčšie, než to druhé. Dvaja muži, medzi ktorými stála jedna žena. Žena, ktorá podvedome ťahala za všetky nitky. Žena, ktorá ešte pred niekoľkými rokmi nevedela, či prežije jar. Kráľovná Beatrice. Dievča, ktoré na vládu ani nepomyslelo a cez to sa k nej dostalo. Len myšlienka na ňu Henrymu skryvila tvár v úškľabku. Nenávidel ju, za to, že vôbec žije. Bola mu príliš silným súperom spoločne s jej manželom. Práve preto ju jeho druhá vetva rodiny pohodila do Rialinu, ukryli ju pretože ak by sa on nedožil zasadnutia na trón dohodili by tam ju. Ženu, ktorá by za záštitou manželstva vládla celej jeho krajine. Či už to robila nashcvál, cielene alebo znenazdajky, bol si takmer istý že ak by sa nevyšplhala na mocenský stolec v Rialine, urobila by tak v Anglicku, či v inej krajine. A preto musela padnúť. Bola príliš schopná protivníčka a on predsa vždy vyhrával. Nikdy nepripustí, aby ho porazila žena. Oči mu behali po tom dlhočiznom rade vojakou pod záštitou rialinskej a valorskej vlajky. Jeho vojsko bolo o oddiel menšie, no i tak si nechcel pripustiť, že by túto bitku prehral. Neprehrá ju.
Pohľady oboch panovníkov horeli bojovým ohňom. Prebodávali sa ďalekým pohľadom, aj keď sami netušili, či sa z takej diaľky ich pohľady aspoň raz stretli. Kone netrpezlivo prešľapovali na mieste, vojaci ochotní obetovať za svojho kráľa a krajinu aj život len odhodlane čakali na pokyn zaútočiť. Niekoľko minút to vyzeralo, že sa nikomu do boja nechce, až do chvíle, kým anglický kráľ nevydal jediným gestom ruky povel na útok. Motivačné slová mal Philip za sebou, prosenie Boha o odvahu a o to, aby priniesli jeho vojakom víťazstvo rovnako tak. Ostávalo sa len prebiť cez tú kopu angličanov. Dokázať, že Tudor v týchto končinách nemá čo robiť.
