Crown of Lies

17. Kapitola

~

Philip kráčal palácovými chodbami, mal to namierené do komnát kráľovnej. Mal pre ňu dobré správy, o ktorých usúdil, že by ich mala vedieť, kedže sa do nich zapojila, aby tak pomohla zachrániť Rialin. List poslal samotný Francúzsky kráľ, ktorý sľuboval Rialinu podporu a niekoľko vojenských oddielov, keď sa Angličania pokúsia vtrhnúť na územie. Nikto v to už poriadne nedúfal, keď sa kráľ a dokonca ani korunný princ neozývali. Po poslednom liste tak Philip už premýšľal nad vlastnými možnosťami, ktorých by sa mohol chytiť. Nakoniec súhlasil s jednorázovou daňou, ktorú mali jeho správcovia kráľovskej pokladnice pýtať od obyčajného, ale aj bohatého ľudu. Čakal, že budú pobúrení, veď je to viac peňazí, než inokedy, no proti argumentu, že je to práve na ich ochranu sa už búriť nemohli. Kto by chcel, aby si anglická armáda nárokovala na ich ženy, či deti, ktorých krv by preliali? Nikto. Prešiel do ženského krídla, kde mala kráľovná svoju komnatu. Philip sa neunúval klopať, bolo to podľa neho zbytočné a tak si otvoril dvere. Kráľovná Beatrice sedela v obkľúčení svojich dvorných dám a spoločne vyšívali zimné motívy do látky. Ako už bolo zvykom urodzené dámy sa razom zodvihli a uklonili sa svojmu vladárovi, zatiaľ čo kráľovná sa milo na Philipa usmiala, odložila vyšívanie a pomaly sa postavila. Dámy sa znova začali venovať svojej činnosti. Kráľ zobral do svojich rúk jemnú ženskú rúčku Beatrice a jemne ju pobozkal na jej chrbát. 
,,Nesiem Vám veľmi dobré správy, drahá." začal formálne, na jeho tvárril bol spokojný a šťastný úsmev. V očiach mal stále horiacu lásku k svojej žene. Tmavovláska v tmavých zelených šatách sa pousmiala a čakala na tie dobré správy. Bola rada, že Philipa vidí v takej dobrej nálade. Posledné dni sa obával najhoršie od rána do večera bol zavretý s radou, ktde premýšľali rôzne taktiky, či možnosti, ako by sa Rialin dal zachrániť. Tie dni ho videla žalostne málo, no i to jej stačilo, vedela aké je pre neho dôležité bezpečie krajiny, ktorú dostal rozbitú po otcovej nezodpovednej vláde. 
,,Jeho Veličenstvo, kráľ Karol odpísal, že ponúkne svoju pomoc v prípade napadnutia Rialinu." Vedela, že korunný princ presvedčí svojho otca, ktorý bol príliš bojazlivý ísť do vojny na dvoch frontoch. Ani Španielom sa nepostavil, celú stiáciu vraj vyriešil dohovorom s kráľom, Beatrice to mala od princeznej Marianny, ktorá jej vždy doniesla čerstvé informácie. Jej snúbenec, najmladší z princov, si totiž veľa významne dopisoval so svojimi staršími súrodencami, ktorí vedeli všetko, čo sa týka Francúzska. Kiežby toto nadšenie pre politiku získal aj manžel princeznej, všetko by bolo s jeho pomocou jednoduchšie. 
,,To je kvelá správa, Veličenstvo." Úprimne sa potešila tejto novinke. Nemala dôvod sa netešiť jeho úspechu, ktorému značne prispela. 

,,Chcel by som dnes usporiadať menšiu zábavu, pre kráľovský dvor, poctíte ma svojou spoločnosťou dúfam." Prešiel tak popri nej, zatiaľ čo Beatrice prepustila svoje dámy a dala im na dnes voľno. Dievčatá ju okamžite poslúchli a odkráčali z jej komnát. Prešla tak k svojmu manželovi, dotkla sa jeho ramien, zatiaľ čo jeho ruky spočinuli na jej drieku. 
,,Týmto sa to, ale celé nekončí, naozaj chceme riskovať vojnu?" opýtala sa starostlivo, pomoc bola zaistená, no to nebol stále koniec, predvčerom sa k ním dostali chýry o tom, že k hraniciam sa blížia prvé oddiely anglických vojsk. Vedela, že Philip nechce vojnu, krviprieliavanie nevinných životou len kvôli malému kusu pôdy, akým bol Rialin. Philip si povzdychol.
,,Nechcem riskovať vojnu, ale ak bude nevyhnutná, nemám inú možnosť."
,,Čo tak rozhovor, nejaká dohoda so samotným kráľom Anglicka? Zvážil si aj takú možnosť?" Triafala naslepo, no snažila sa rovnako, ako on nájsť riešenie, Henry VII. by určite rád pristúpil na nejakú dohodu, ktorá by neskôr Anglicko zviazalo s Rialinom. Kráľ sa na svoju ženu zamračil a odsunul sa od nej. Prešiel k oknu, zatiaľ čo smaragdový pohľad sledoval jeho chôdzu a smer. Ruky si dal za chrbát a zadíval sa na snehom pokryté kráľovské záhrady. 
,,Chceš, aby som viedol rozhovor s nepriateľom?" nechápavo na ňu kútikom oka pozrel. 
,,A prečo nie? Možno ak ho dostatočne presvedčíme o čo najlepších úmysloch pre Anglicko, ale aj Rialin bude chcieť skôr uzavrieť dohodu než preliať krv nevinných."
,,Predstavuješ si to tak jednoducho Beatrice." Zasmial sa popod nos. ,,Anglicko si vždy berie čo chce a je jedno akú cenu za to ostatný zaplatia." Dokončil. Beatrice sa však nechcela tak jednoducho vzdať, je spôsob ako sa vyhnúť vojne. Počula, že Alžbeta z Yorku, anglická kráľovná je žena, ktorá je nie len krásna ale aj múdra, svojmu mužovi rovnako tak pomáha s vládnutím ako ona Philipovi. Od svojich dvorných dám sa toho dozvedela vždy najviac. Mali uši všade dokonca samotná kráľovná vedela, že v paláci sú šľachticovia, ktorý pre Henryho vyzvedajú a keď sa opijú povedia aj to, čo by nepovedali. Otázkou však bolo, či to chce Philipovi navrhnúť. Určite jej to nedovolí. Neustúpi však od prehovárania mu do duše. Nie ak ide o možnú vojnu. Zhlboka sa nadýchla a vystrela hlavu.
,,Máš pravdu, možno si to predstavujem jednoducho, ale ak chceš predísť vojne a po more a hlade, ktorý sužoval chudobných ale aj niektorých so šľachticov im dopriať pokojný život, tak..." zastala uprostred svôjho monológu. Rozprávala roztraseným hlasom, pretože vedela presne aká bude reakcia Philipa na jej rozhodnutie, ktoré učinila sama od seba, len pre záchranu krajiny. Philip sa k nej natočil a zadíval sa jej hlboko do tých smaragdov, ktoré si ho neiste prezerali. ,,Tak, mi dovolíš pozvať na kráľovský dvor jeho manželku, kráľovnú Alžbetu."
,,Beatrice..."
,,Prosím, dovoľ mi urobiť niečo viac pre túto krajinu, anglická kráľovná je vraj veľmi múdra, verím, že sa s ňou dokážem dohodnúť, presvedčiť ju, aby primäla Henryho k tomu, aby nezačínal vojnu," prešla k nemu, jej ruky sa dotkli tých jeho. Jej hlas bol presvedčívý, pohľad pravdovravný. 
,,Čo ak to ani ona nedokáže?" 
,,Tak budeme bojovať, ale to je to posledné, čo chcem," dívala sa mu do očí, ,,čo chceme." Dala prízvuk na slovo chcieť. Dávala do ženského rozhovoru, ako kráľovna kráľovnej, nádeje. Ak toto zlyhá bude musieť tŕpnu v paláci zatiaľ čo Philip bude na bojisku so svojimi vojakmi. To by ani neprežila. Síce jej láska k nemu nebola veľká, no ten strach bu ju zožral za živa. 
,,Vždy ti ide len o dobro kráľovstva, odkedy si sa stala kráľovnou." Nežným hlasom k nej prehovorí a pohladí jej líce. Pod jeho dotykom na chvíľu zavrie oči. 
,,Nejde mi len o dobro kráľovstva, ja ťa len nechcem stratiť..." zdvihla zrak k jeho očiam, ,,ja ani Rialin by sme to neprežili." Nasucho prehltla. Možno si nechcela priznať, že jej láska k nemu nehorí priamimi citmi, že ho neľúbi tak akoby mala. No opak bol pravdou, milovala ho viac než chcela a strach z jeho straty to len potvrdzoval. Čo to spôsobilo? Sama nevedela, možno si len zvykla a možno o bolo tak odkedy spolu prvýkráť ľahli do postele. Nevedela. Jemne si ju pritiahol k sebe a pobozkal ju, Beatrice mu bozk opätovala.