Crown of Lies

23. Kapitola

~

Myšlienky kráľovnej Rialinu možno boli v tomto stave až príliš domýšľavé. Avšak, či chcela alebo nie, musela lady Berlwin prijať do svojich služieb, keďže túto ponuku sama oficiálne predostrela vojvodovi z Preschesteru. Stále však chcela zamedziť tomu, aby sa dievča, o nič mladšie než je ona sama, pozerala na kráľa ako na možného záujemcu o jej absolútne bezvýznamné ženské telo. Každá pekná šľachtičná, o ktorej sa na dvore povrávalo, že zaujala kráľa bola hrozbou pre akúkoľvek moc a rešpekt, ktorý vzbudzovala Beatrice. Nič nebolo horšie, než ponížená žena. Ešte k tomu kráľovná, ktorá musí denno-denne čeliť očiam dvora, počúvať ich reči a klebety, ktoré sa k nej dostanú. Takú potupu by nezniesla. Zlomilo by jej to srdce na tisíce kúskov, ktoré by zlepiť trvalo mesiace, možno roky. Keď sa pozrela na kráľovnú matku, videla, že odvrhnutie kráľom prináša len zatrpknutosť, prílišné sa pripútanie k svojmu dieťaťu a intrigy, ktoré nemajú medzí. Nechcela skončiť ako žena, ktorá bude v úzadí. Nebude poslúchať, ako sa jej každý jeden dvoran smeje do očí. Preto Lady Berlwin ukáže, kde je jej miesto. A pri kráľovi Philipovi to rozhodne nebude. Mladé dievča bolo nadšené informáciou, že kráľovná Beatrice ju chce v kruhu svojich dvorných dám. Na druhý deň ráno sa u nej v komnatách objavila Lady Adelaide, ktorá bola kráľovne najbližšia. Oboznámila ju, že Jej Veličenstvo, ju čaká vo svojich komnatách, kde sa dozvie, čo jej služba bude obnášať. Tmavovlasá dvorná dáma, s rozpustenými vlasmi, ktoré zdobil strieborný diadém, čakala na svetlovlasú lady. Služobná ju navliekla do svetloružových šiat a vypla jej vlasy, ktoré mali tendenciu padať do očí, či tváre. Po týchto malých úpravách sa vydali chodbou ženského krídla. 
,,Je kráľovná naozaj tak pôvabná, ako sa hovorí?" opýtalo sa dievča, zatiaľ čo kráčalo vedľa Adelaide. Žena v nádherných šatách slonovinovej farby sa len kútikom oka pozrela na Maribel, ktorá sa zvedavými hnedými očami dívala na ňu. 
,,Slová ostatných sa niekedy nezhodujú s tým, čo vidíte na vlastné oči, lady." Diplomaticky odvetila, čo však dievčisko pobádalo na veľmi drzé vypytovačky, ktoré neboli v súlade s jej správaním, ktoré ako lady uvedená do spoločnosti kráľovského dvora mala mať. 
,,Takže je škaredá?" to už sa Adelaide zastavila v chôdzi a celým telom sa otočila k mladej lady. Spražila ju prísnym pohľadom.
,,Lady Berlwin, takéto drzé správanie Vám u Jej Veličenstva nebude tolerované. Správajte sa slušne. Vari, by sa kráľ oženil len s nejakou obyčajnou ženou?"
,,Nie, lady." Potichu a s ublíženým výrazom v tvári odpovedala Maribel. Samozrejme, toto rozmaznané dievčatko z pomerov vysokej šľachty, ani len netušilo čo je to výchova, či akési pravidlá slušného správania. Zvysoka sa brunetka na ňu zadívala a bez slova pokračovala v chôdzi chodbou. 

Po chvíli prišli k dverám komnát kráľovnej. Pred tým, než vôbec Adelaide otvorila dvere sa otočila k Lady Berlwin, aby ju poučila, keďže stihla spoznať jej neohrabanosť, ktorá by Jej Veličenstvo, v požehnanom stave, mohla skôr rozčúliť než pobaviť. 
,,Skôr než vojdeme a ja Vás ohlásim, Vás musím poučiť, keďže máte vychovanie aké máte," prizvukovala hlavne posledné slová a premerala si ju od hlavy až po päty. Dievča sa narovnalo a pozorne počúvalo. ,,Kráľovnú budete oslovovať, Vaše Veličenstvo, odpovedať budete, keď sa vás na niečo spýta a, prosím Vás v mene Boha, svoje neohrabané poznámky si nechajte pre seba. Toto je Vaša príležitosť, nie každej mladej lady sa dostane tej pocty, aby bola dvornou dámou." Len prikývla, že rozumela a brunetka sa otočila späť k dverám, ktoré otvorila a v závese za ňou vkročili do komnát kráľovnej. Maribel sa poobzerala, steny boli svetlé, miestnosť ovetľovali jarné lúče slnka a celá komnata pôsobila veľkolepo. Stála za Adelaide, takže nemohla vidieť Beatrice.
,,Vaše Veličenstvo, priviedla som Lady Maribel Berlwin, ako ste chceli." Jemným a priateľským tónom oboznámila svoju pani a prešla na ľavú stranu, aby tak bolo vidieť na mladé dievča, ktoré sa nervózne uklonilo. ,,Vaše Veličenstvo." riekla a po niekoľkých minútach nabrala odvahu sa pozrieť na manželku kráľa, ktorý ulahodil jej očiam. Reči neklamali, žena pred ňou bola len o rok staršia od nej, no krásou sa jej nemohol nikto merať. Aj v tomto stave bola pekná. Smaragdový, tvrdý pohľad kráľovnej si prezrel Mirabel od vrchu po spodok. Bez slova sa postavila z miesta, na ktorom sedela. Ruky si pokojne zložila na svojom lone, v ktorom nosila budúceho dediča trónu a prešla bližšie k nej. Dievča bolo pekné, ale či je aj múdre to je druhá vec. 
,,Máte zvláštne meno, odkiaľ ste?" opýtala sa zvedavo Beatrice.
,,Moja matka, je Poľka, Veličenstvo." 
,,Viete niečo v tomto jazyku?" 
,,Bohužial, Veličenstvo." odpovedala posmutnelo. Nedalo by sa povedať, že to Beatrice sklamalo, nie každý musel vedieť rodnú reč svojej matky. Dievča vyzeralo byť slušné, no možno tak vystupuje práve preto, že jej to Adelaide určite pred vkročením do komnaty prizvukovala. 
,,Lady Berlwin, vzala som Vás do služby, hlavne kvôli tomu, aby ste si našla bohatého manžela. Post dvornej dámy Vám v tom pomôže, ale s tým prichádzajú aj povinnosti." Prešla okolo nej a zadívala sa na stenu oproti. ,,Budete mi robiť spoločnosť v záhrade, na chodbách a hocikedy, keď sa to od vás  bude žiadať. Budete na chodbách mojimi očami a ušami. Tiež sa ako dvorná dáma budete musieť správať inak, než ste bola doteraz zvyknutá. Žiadne detské radovánky, či klebety." Znova prešla pred ňu. Maribel pozorne počúvala, byť dvornou dámou bolo niečo, čo sa dostalo jej a ona sa tejto príležitosti musela chopiť. Beatrice sa pousmiala, ,,Adelaide a Catherine Vám vysvetlia ostatné a tiež dohliadnu na to, aby ste dostala nové komnaty a šaty." Obe dvorné dámy prikývli a kráľovná sa posadila na svoje obvyklé miesto pri okne. Adelaide s Catherine tak na nič nečakali a hlavou kývli k dievčine, aby ich nasledovala.