21. Kapitola

100 9 6
                                    


~

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

~

Koč zastal pár metrov do vstupu pri bojových stanoch anglických vojsk. Vojaci prebiehali zo strany na stranu, iní sa posilňovali jedlom, ktoré nebolo ani tak jedlé ako skôr poživateľné, len aby mali ako-takú silu a niektorí trénovali, chystali si meče, či iné dostupné zbrane na boj, ku ktorému zatiaľ nedošlo. Z koča vyšla nahnevaná žena s blond vlasmi a kráľovskou korunou na hlave. Alžbeta sa cítila ako hlupaňa, teraz keď už vďaka grófke Rutherford vie, ako sa veci majú bola na svojho manžela nahnevaná. Nechal ju ísť do Rialinu, k nepriateľovi, aby rozoštvala zem z vnútra, bez toho, aby si zistil viac inofrmácií. Ako mohol byť tak neomalený, on, anglický kráľ. Henry VII. Tudor, rod, ktorý mal predurčené vládnuť, ktorý si krvavou vojnou medzi svojím ľudom vydobil vládnutie. Cítila sa podvedená, neinformovaná. Vojaci sa jej ustupovali v ceste, čierny plášť vial vo vzduchu od rýchlej chôdze a sukňa šiat vyzerala širšia. Vlasy tancovali vo vánku a ruky silou odhrnuli ťažkú látku kráľovského stanu. Vyrušila kráľa, ale aj kapitánov v taktizovaní a novej formácii, ktorá mala zaútočiť na Rialin. Modré oči jej horeli zlosťou. Henry sa vystrel a zadíval sa rovnako nahnevane na svoju ženu. 
,,Všetci von..." Odpovedala s pokojom v hlase anglická kráľovná a ostro sa pozrela na vojakov pri okrúhlom stole s mapou Rialinu. Muži sa pozreli na svojho panovníka. Samozrejme, prečo by rešpektovali ženu. 
,,Vari nevidíš, že sme uprostred rozhovoru, žena?" drzo jej odpovedal kráľ. Ako inak, hrdý ako vždy. Musí si dokázať, že má prevahu nad svojou ženou, ktorá je síce kráľovná no jej moc nie je ani zďaleka taká veľká. Možno preto bola aj taká nahnevaná. Ak by mala tak veľkú moc ako kráľovná Rialinu dokázala by veľké veci. Kráľ Philip dával svojej žene právomoci, ktoré by ona od Henryho len márne čakala. A to tmavolasej dievčine závidela.  Znova sa tvrdým, až nenávistným pohľadom pozrela na svojho manžela. Uškrnula sa, no nepohla sa z miesta.
,,Povedala som, všetci von! Som vaša kráľovná, mám to brať ako neúctu?" netrpezlivo zdvihla obočie a prebodávala modrým nebeským pohľadom vojakov, ale aj kráľa, ktorý nakoniec uhol pohľadom a kývol ostatným, aby opustili stan. Pokojne stála, až kým zo stanu nevyšiel posledný vojak, ktorý by rozhovoru, ktorý práve nadíde prekážal. 
,,Prečo ma takto ponižuješ pred mojimi mužmi?" tvrdým hlasom sa opýtal. Kráľove ego bolo tvrdé, plné pýchy, nezniesol keď si Alžbeta vynucovala poslušnosť od neho, od panovníka. No ak s ňou chcel ako-tak vychádzať musel niekedy ustúpiť, hlavne preto, že bola dcérou zosnulého kráľa Edwarda, mala vplyv vďaka svojmu pôvodu a mnohí Angličania ju preto rešpektovali. On bol Tudor a jeho rod nebol v istých anglických krajoch vítaným, ani ako panovnícky. 
,,Ponižujem? To ty si zo mňa urobil absolútnu hlupaňu!" precedila pomedzi zuby a prešla okolo neho. ,,Ten tvoj plán rozoštvať Rialin zvnútra padol skôr, než by bol reálne uskutočniteľný." Hovorila s iróniou a výsmechom. Henry nechápavo zazrel, ako padol? Veď to bol dobrý plán, ktorý im mal ponúknuť lepšiu cestu za hradby. Jeho žena bola azda taká neschopná, že nedokázala podporiť vzburu? 
,,Ako padol?" otázal sa nakoniec, ,,mala si jednu úlohu, Alžbeta!" nahnevane zvýšil hlas. Pohľad ostro nasmerovala k nemu a Henry akoby skrotol, no len naoko vo vnútri neho to vrelo ako sopka, ktorá mala čochvíľa vybuchnúť. 
,,Padol, pretože sme odhadli zle silu kráľa Philipa!" rovnako tak zvýšila hlas. ,,Jeho žena má v krajine vplyv, o ktorom sa len tebe môže snívať, že by si kedy mal." Oboznámila ho. Kráľ bol vyvedený z miery. Philipova žena má moc? Myslel si, že je to len nejaká bohatá šľachtičná. 
,,Ako môže mať vplyv obyčajná lady z nejakého grófskeho rodu, ktorý pomaly upadá?"
,,A predsa ju má. Philip jej dal toľko moci, že je schopná ohýbať chrbty pre neho aj pre seba. Ľudia ju majú radi, je múdra a aj krásna a čo je najhlavnejšie nie je to len tak hocijaká šľachtičná, Henry."
  Oboznámila ho s tým, čo videla, počula i zažila.  
,,Čo tým chceš povedať, dal som si o tom rode zistiť všetko, Rutherfordovci sú druhoradý rod, ktorý bol kedysi v priazni kráľa Alberta, ale pomaly ale isto spadol na dno v jeho dôvere. Čím je teda iná, smiem sa spýtať?" cítila v posledných slovách iróniu, ktorou ju obdaroval. Akoby mu hovorila len hlúposti.  Zhlboka sa nadýchla a vydýchla, prešla bližšie k nemu a s ráznym pohľadom vyhľadala ten jeho. ,,Kráľovná nie je dcéra z rodu Rutherford," začala a Henry ju len pohľadom pobádal, aby pokračovala.  ,,Je Tudorová, je to tvoja rodina. Nemusíš Rialin dobyť, aby bol tvoj, Veličenstvo," uškrnula sa, ,,stačí, aby si si svoju sesternicu priklonil na svoju stranu aj s kráľom Philipom."  Kráľ chvíľu vstrebával informáciu, áno mal špehov aj v Rialine, ktorí mu potvrdili, že niekde tam sa schováva jeho vzdialená sesternica alebo bratranec, ktorú po tom, čo jeho rodu zobrali korunu museli schovať mimo Anglicko. Doteraz však nevedel, že je to žena a že sa dostala nevedomky až ku korune. To menilo celú situáciu. Nemusí bojovať. Stačí diplomaticky konať. 

Crown of LiesWhere stories live. Discover now