Crown of Lies

13. Kapitola

~

Pod rúškom noci sa na brehy rialinských dokov priplavila obchodnícka loď, z ktorej sebavedomým krokom vystúpil muž odetý v čiernom plášti, priliehavej tunike, ktorá ho značne odlišovala od vo dne i v noci pracujúcich poddaných, či márnotratných pirátov, ktorí do Rialinu chodili za veľmi povoľnými neviestkami. Jeho oblečenie o ňom hovorilo, že je šľachtic, a ak nie šľachtic, tak zamestnanec v kráľovskom paláci. Kráčal po drevenom moste, čierne čižmy stúpili na prašnú zem a od jedného z mešťanov si prebral svojho dlho nevideného hnedého žrebca, ktorého dal do opatery jednému z jeho stajniarov.  Za starostlivosť o koňa dostal mešťan slušnú odmenu. Neznámy, urodzený pán kopol zviera do slabín a uháňal ulicami mesta až do brichwellského, grófskeho sídla šľachtického rodu Rutherford. Brány sídla sa otvorili, stráž ho nechala prejsť až prišiel na príjazdovú cestu, kde inokedy stávali koče. Resko zosadol z koňa, mladý sluha len tak-tak stihol schmatnúť uzdu, aby zviera nestihlo cválať niekam do záhrady. Muž v čiernom plášti vošiel do sídla, ohlásil sa pri hlavnej služobnej, ktorá ohlasovala návštevy, ktoré patrili grófke. Postaršia žena so šedivými vlasmi, s bielym čepcom v čierno-bielej rovnošate kráčala po schodoch ku komnatám grófky Isabelly Rutherford, muž kráčal za ňou. Poslušne vyčkal pred dverami, kým ho služobná ohlási a keď mu bol umožnený vstup do komnát, slušne sa grófke uklonil. 
,,Trvalo to dlhšie, než si hovoril." Poznamenala a prezrela si ho od hlavy až po päty, veru trochu zbohatol. Prvý krát, keď si ho najala na svoju úlohu bol vychudnutý, ustarostený a jeho šaty boli obnosené. Teraz. Tunika bola nová, z drahších látok, čierny plášť mu obopínal silnejšie ramená a jemné strnisko mladého muža robilo starším. Iste, bol pohľadný. Ani grófka nevyzerala najhoršie, keď si ju muž prezrel netipoval by jej taký vek, aký v skutočnosti bol jej zovnajšku pripisovaný. Vlasy mala zopnuté do mladistvého účesu a rubínová červená jej omladzovala tvár, celkovo ju táto farba vždy robila mladšou, i keď sama o sebe nemala až takú hrdú mienku. Pripadala si stará a rôzne procedúry, ktoré podstupovala ju nepresvedčili o opaku. 
,,Povedal som Vám predsa, že to bude trvať. Úloha, ktorou ste ma poverila ma stála mnoho podplácania a dohovárania sa so samotnými anglickými špehmi, Milosť." Veľmi stručne, ale so všetkou dôležitosťou jej prezradil, čo všetko musel dať  do tejto práce. Podplácať anglických špehov nebolo najľahšie, práve naopak. Angličania sú nenásytní, keď raz zacítia peniaze a bohatstvo neuspokoja sa so stanovenou cenou, navyšujú svoje služby. Veru, nebolo to inak ani v tomto prípade.  
,,Zistil si teda, to čo som chcela?" ujisťovala sa a čakala na odpoveď muža, ktorý sa len hrdo usmial a spod plášťa vybral list zapečatený anglickou, tudorovskou pečaťou. Podal list grófke, ktorá si ho s pohľadom raz na jeho tvári a raz na liste premerala. 
,,Stálo ma to veľa, no dostal som sa až k vojvodovi, ktorý je najbližišie samotnému kráľovi Henrymu. Jeho Jasnosť pre Vás napísal tento list." Informoval ju muž. Grófka prikývla na znak vďaky a s úklonom muž odišiel z komnát a aj sídla. Isabella chvíľu držala v rukách list, ktorého pečať stále ostávala nepoškodená. Posadila sa na stolček pri toaletnom stolíku, chvíľkovo sa pozrela na svoj odraz, odhodlane si povzdychla a nalomila pečať. Otvorila list, v ktorom boli všetky informácie, ktoré chcela vedieť. Po dočítaní sa sama pre seba usmiala. Možno práve preto, že mala celý čas pravdu a jej len vnútorné presvedčenia a myšlienky sa potvrdili a možno preto, že v rukách má hmatateľný dôkaz, ktorý sa nedá poprieť. Je to tak. Práca bola odvedená veľmi dobre a grófka Rutherford má v rukách mocnú informáciu, ktorá by dokázala zmeniť budúcnosť Rialinu.