Píše sa rok 1485, začína vláda Tudorovcov a s ňou aj ďalšia etapa, ktorá posúva ľudstvo k pokroku a do novej doby, ktorá by vraj mala byť lepšou. Život v celej Európe však nie je tak ružový, ako sa zdá, v každom kúte na človeka číha chudoba, hlad, š...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~
Po zistení, že celý svoj ďalší život bude musieť prežiť po boku následníka trónu, sa Beatrice vydala do svojej komnaty. Predpokladala, že tam nájde Isabelle, ktorá bude s úsmevom od ucha k uchu čakať na svoju bystrú a šikovnú chovankyňu, ktorá sa absolútnym omylom dostala do priazne korunného princa. O niečom takomto mohla kedysi len snívať, nikdy v živote by si nepomyslela, že niečo takéto bude zažívať naozaj. Usmialo sa na ňu veľké šťastie v podobe bezdetného gófskeho páru. Okúsila život vo vyššom stave, myslela si, že to bude prechádzla ružovou záhradou, vystlaná mäkkým páperím, ale nie. Nie je to tak. Každý hľadí na seba, city sú prízemné a láska zabudnutá. Šťastie je neznámy pojem, ktorý si človek musí vydobiť intrigami a plánovaním. Srdce dievčaťa s ebenovými vlasmi, smaragdami, ktoré vedeli rovnako tak páliť ako očariť, bolo príliš láskavé - príliš čisté a hriechu neznalé. Poškvrniť ho môžu len intrigy ktoré sú vykonávané cez ňu samotnú. Grófsky pár chce späť svoju zašlú slávu a prostredníctvom chudobného dievčaťa, ktorému dali všetko to majú takmer nadosah. Mladá Lady Rutherford chvíľu stála uprostred komnaty, ktoré jej pridelila kráľovná potom, čo nastúpila do jej služieb. Vskusné tmavé dubové drevo, tradičné rialinské koberce s erbom kráľovsekého rodu a mohutné tmavé závesy pri stredne veľkých oknách paláca. Miestnosť osvetľovalo len denné svetlo, ktoré prenikalo dovnútra. Tma sa byla so svetlom, sprevádzala zápas o to, kto čoho pohltí viac. Po chvíľke uvedomenia si, že teraz už nie je len obyčajná dvorná dáma, ale budúca kráľovná, prišlo Beatrice ako nevoľno. Byť panovníkom je vraj zábava, nuž len pre hlúpych poddaných, ktorý netušia, čo všetko musí človek obetovať preto, aby sa určitým ľuďom zavďačil, či dokázal svoju silu. Beatrice dokázala očariť princa a teraz sa stane terčom, ktorým byť nechcela. Myslela si, že nájde miesto pri obyčajnom šľachticovi, nie medzi kráľovkým menom rodiny. Nadýchla sa a vydýchla, snažila sa ovládnuť všetok ten odpor k Philipovi, ktorý videl len svoje potreby a to pripútať ju k sebe, všetok ten strach z nasledujúcich mesiacov a rokov. Znenazdajky zvolala na služobnú, rozkázala jej, aby jej pripravila čisté šaty a plášť. Po nejakej tej chvíli mladá lady stála pred zrkadlom v tmavomodrých šatách, rozpustenými a zopnutými prednými vlasmi, čo spolu tvorilo nádherný mladistvý výzor. Služobná jej na plecia položila plášť rovnakej, len ešte tmavšej, farby ako boli šaty. Jej tenučké prsty chytili ozdôbku pripomínajúcu brošňu a zapli si ňou plášť. Na hlavu si dala kapucu. ,,Ak by sa ktokoľvek po mne zháňal, povedz, že som sa šla prejsť a nechcem byť nikým rušená." Oboznámila služobnú, ktorá len poslušne prikývla. S menším úsmevom sa vydala von z paláca. Mierila ku stajniam, kde si rozkázala pripraviť koňa. Dvorné dámy nesmeli len tak opúšťať palác, bez povolenia kráľovnej. Beatrice si však vymyslela uveriteľné klamstvo - dohotnúť stretnutie s kňazom, vraj sa chce jej Veličenstvo v niečom poradiť ohľadom svadby a tak ju posiela vyzistiť isté informácie. Nuž stráže nemali dôvod mladej a krásnej dvornej dáme veriť. Dostala koňa a len čo vyhupla na sedlo, už míňala konským cvalom bránu paláca.
