Alto

3. The basic life

Hailey

Otrávene som zamkla mobil a hodila ho na posteľ vedľa seba. Bolo to málo. Menej než som dúfala. Čakala som, že like-ov na príspevok dostanem viac a že si ma všimnú ďalší ľudia, no nestalo sa.

Viem, že to môže znieť povrchne. Typická, plytká baba, ktorá sa nestará o nič iné, než o to ako vyzerá a koľko srdiečok dostane na droge dnešnej doby - sociálnej sieti, no naozaj som chcela niečo dosiahnuť.

Nikdy som sa nepovažovala za škaredú, no ani za nadpriemerne peknú, napriek tomu ma to lákalo. Byť modelkou. Pózovať. Vyvolať u ľudí pocity zo scény, postoja, výrazu, líčenia či oblečenia. A samozrejme...kto nerád vyzerá pekne? Kto si nerád zarába tým, že vyzerá dobre?

Mobil vedľa mojej hlavy zavibroval. Odomkla som ho a znovu sa zadívala na fotografiu - ja sediaca na skateboarde s plážou v pozadí a dobre vyzerajúcimi blond vlasmi po lopatky, ktoré jemne viali vo vetre.

Johnny napísal komentár. Nechcela som ho vidieť. Dohodli sme sa, že si dáme pauzu. Prestávku, po ktorej sa rozhodneme či to má ďalej význam alebo nie. Napriek tomu ma neustále bombardoval správami, akoby nestačilo, že sa vidíme, keď sme vonku s ostatnými tak ako dnes, keď sme sa mali o pár hodín zísť u Lestera.

Pri myšlienke na neho som si spomenula na jeho zmienenie o tom, že zavolal niekoho nového. Dúfala som, že to nebude ďalší crackhead s trápnym humorom a pocitom, že je najviac cool človek na tomto svete, pretože takých som už vďaka nemu stretla viac, než som dokázala zniesť.

Vo dverách sa zjavila Alexis.

„Máš ísť pomôcť mame," vyhlásila a zvalila sa na posteľ na opačnej strane izby. Bola o dva roky staršia a často som počúvala, že sa na seba podobáme, no okrem plavých vlasov som žiadnu podobizeň nevidela.

„Prečo nejdeš aspoň raz aj ty?" zaujímalo ma.

Otrávene sa na mňa pozrela so zmesou znechutenia a nechápavosti.

„Čo?" oborila som sa.

„Robím iné veci, ktoré ty nerobíš," odsekla s pohľadom upretým do mobilu.

Zaťala som zuby brzdiac vlnu hnevu.

„A bolo by milé, keby po sebe občas upraceš kúpeľňu po tom, čo na seba vykotíš tonu kozmetiky, za ktorej cenu by som si vedela kúpiť celý zoznam zmysluplnejších vecí," pokračovala.

Nadýchla som sa a vydýchla. Vstala som, rozhodnutá, že odísť z izby bude nakoniec lepším nápadom ako v nej zostať.

Mama práve zatvárala kufor na sivom aute, ktorého zadné sedačky boli odstránené, aby sa tým zväčšil úložný priestor vzadu. Keď ma zbadala usmiala sa. „Ideš so mnou, zlatko?"

Prikývla som, na čo mi venovala ďalší úsmev. „Skvelé. Aspoň toho stihnem dnes viac."

Zvalila som sa na sedadlo spolujazdca a otvorila energeťák v ružovej plechovke s príchuťou punču.

„Zase piješ ten odpad?" spýtala sa ma a spomalila auto blížiace sa ku križovatke. Jej pár veľkých, no tenkých kruhových náušníc vynikal vďaka tomu, že svetlé vlasy mala zviazané do nízkeho copu.

„Nie sú aj horšie veci, čo by som mohla jesť a piť?" spýtala som sa.

Vzdychla si. „Áno, dobre. Len aby to nepokračovalo aj k niečomu horšiemu...tráviš príliš veľa času s divnými kamarátmi."