Alto

28. Rising the debts

Sledoval som sčernené okno na mikrovlnke a riedky biely dym vychádzajúci z jej vrchu za sprievodu puchu zhoreniny, ktorý začínal byť čoraz zreteľnejší.

Hailey sa na mňa pobavene pozrela. „Dokážete vy dvaja žiť chvíľu niekde bez toho, aby ste niečo pokazili?"

„On to tam dával," Lester ma s ľahkosťou využil na strasenie spoluzodpovednosti a so skúmavým pohľadom sa nahol bližšie k dverám mikrovlnky. „A nechcem panikáriť, ale čas na tom displeji sa stále odpočítava. Skúšali ste to vypnúť?"

„Nie," odpovedal som. „Len tu stojím a pozerám sa ako to horí."

„Nemusíš byť hneď sarkastický," zamrmlal a natiahol k mikrovlnke ruku, ktorú Hailey hneď odstrčila.

„Neotváraj to," prerušila ho. „Bolo by lepšie vytiahnuť to zo zástrčky."

Zasmial sa. „Tak veľa šťastia s vyťahovaním zabudovanej mikrovlnky z..." Skôr, než dokončil vetu kľačala na linke šmátrajúc v skrinke nad spotrebičom, ktorého dramatické odpočítavanie s neurčitým výsledkom pripomínalo skôr projekt Manhattan, než nehodu s pukancami.

Ozvalo sa šťuknutie. S úsmevom a vypojeným káblom v ruke sa otočila späť a zamávala jeho koncom. „Nejaké ocenenie mojich schopností?"

„Obaja sme vedeli, že tam je," povedal som, zatiaľ čo s ľahkosťou zliezla dole.

„Vážne?" Pochybovačne sa na mňa pozrela. „Prečo si potom nič neurobil?"

„Prečo by som sa namáhal, keď mám na všetko ľudí ako vidíš? Myslíte si, že tu obaja bývate len tak?" So skrytým pobavením som sledoval pohľad, ktorý do mňa zavŕtala.

„Mal by sa ísť pozrieť na balkón," navrhla. „Pokojne ti spravím ďalšiu službu a zavriem za tebou na pár hodín dvere, keďže zvonka nie je kľučka."

„To by si neurobila."

„Chceš sa staviť?" Vyzývavo sa na mňa pozrela, ale zdvihnuté kútiky úst sa jej skryť nepodarilo. Kuchyňou sa rozľahlo hlasné pípanie. Chvíľu trvalo, kým som si uvedomil, že ide z detektora dymu na strope, ktorý zachytil kúdol valiaci sa z mikrovlnky po tom, čo ju Lester otvoril.

„Pukance asi nebudú," skonštatoval hľadiac do jej vnútra. „A mikrovlnka už asi tiež nie. Stále však máme ešte niečo." S úškrnom prešiel k chladničke a vytiahol z nej fľašu zlatohnedej tekutiny. Položil ju na linku a pozrel sa na nás, akoby očakával potlesk.

„Kedy si kúpil whiskey?" zaujímalo Hailey.

„Spravil som nejaké prípravy na tento predvianočný večierok," vysvetlil a začal ju otvárať, počas čoho sa pri jeho nohách zjavila Ofélia, zvedavo pozorujúca, čo má v ruke. „Máme ešte čas do odletu a najbližšie sa uvidíme až po Novom roku, takže odmietam odísť bez minimálne jedného pripitia."

Váhavo som hľadel na alkohol v skle a zhodnocoval do akej miery môže vedľajšie účinky alprazolamu, ktorým som sa dopoval už niekoľko dní, zhoršiť. Od poslednej tabletky neprešla ani hodina a bol som si istý, že dnes nebola prvou a pravdepodobne ani poslednou.

„Dajte si bezo mňa. Nebudem piť," povedal som a dostal presne reakciu, ktorú som čakal. Duo spýtavých pohľadov.

„Zaujíma ma prečo, aj keď z vás dvoch si ty ten, u koho je toto vyhlásenie menej alarmujúce," vyhlásil Lester a rozostavil pred sebou poháre. Najnovšia investícia a prekvapivo prvá, ktorá prehĺbila môj pocit samostatnosti. 

Kúpil som si vlastné poháre. Oficiálne som dospelý nezávislý človek.

„Čo sa tým snažíš povedať?" oborila sa na neho Hailey.