Alto

11. Where the game started

,,Neo!" Vincent zakričal na mňa z druhej strany ihriska a nastavil ruky na prihrávku.

Zhodnotil som svoje a jeho šance na trafenie koša a premýšľal či mu mám znova prenechať chvíľu slávy. Rozhodol som sa, že nie. Zo strany už na mňa útočil jeho kamarát, meno ktorého som zabudol desať sekúnd po predstavení, a výrazne skrátil môj čas na rozhodovanie.

Podarilo sa mi uchrániť loptu a vystreliť na kôš. Napäto som hypnotizoval jej vytrvalé tancovanie okolo obruče a sledoval, ako vpadla späť do ihriska. Zachytil ju protihráč, chvíľu o ňu bojoval s Vincentom až nakoniec zaskóroval ich víťazný bod.

„Remíza," vyhlásil muž celý spotený s úsmevom a vzájomne si s Vincentom buchli päste. Druhý muž, ktorého meno bolo Angelo, ak som si dobre pamätal, ma potľapkal.

„Dobrá hra," povedal s cudzím prízvukom. Až vtedy som si začal uvedomovať, že asfaltové ihrisko sa začína podobať grilu. Zo stredu jasnej oblohy neúprosne pražilo slnko, čo značilo, že je už takmer obed.

Podišiel som k Vincentovi, ktorý do seba lial vodu a trpezlivo hypnotizoval fľašu.

„Ale, ale, čo by si rád? Už sme zrazu tím?" povedal so žartovným tónom.

„Myslel som, že si dnes chcel môj Xbox," podotkol som nenútene a snažil sa tváriť, že mi je to jedno, aj keď som mal pocit, že o chvíľu zo mňa zostane len zoschnutá šmuha na asfalte.

Na tvári som zacítil studenú vlnu. Vyjavene som sa spomedzi prúdov vody, ktoré mi tiekli z vlasov, pozrel na smejúceho sa Vinca, ktorý mi podával, teraz už poloprázdnu, fľašu vody.

„Vyzeral si, že to potrebuješ," povedal pobavene a postrapatil mi mokré vlasy tak, že zostali stáť v prapodivnom tvare, ktorý som dobre poznal zo sprchy. „Možno by si mal nosiť vlasy takto. Vyzeráš ako tie surferské decká."

Chystal som sa povedať niečo pasívne agresívne na svoju obranu, keď ma prerušil bezmenný muž.

„Yo, ideme si vedľa sadnúť. Pripájate sa?"

Vincent to odsúhlasil za nás oboch. Kým sme sa dostali do zopár metrov vzdialenej pizzerie, vlasy mi už takmer uschli, čo bolo len ďalším znakom toho, že teploty v L.A sú vo svojej plnej sile.

„Takže Neo, správne?" spýtal Bezmenný sediaci oproti mne, zatiaľ čo sme čakali na jedlo. „Vincent spomínal, že si jeho synovec..."

Odolal som pokušeniu otočiť sa na Vincea. Toto mu zožrali?

„...teda adoptívny synovec," opravil sa. ,,Študuješ niečo či už makáš?"

„No..." hľadal som rýchlu cestu ako poskytnúť neutrálnu odpoveď, pri ktorej som nemusel zvažovať či to je niečo vhodné alebo nie, keďže rozlíšiť dané veci bolo niekedy takmer nemožné.

„Študuje ekonomiku a podnikanie, však?" Vincent sa na mňa sprisahanecky pozrel. „A občas chodí na brigádu ku mne."

Súhlasil som. Nič iné mi nezostávalo.

„Študoval som niečo podobné," vmiešal sa do toho Angelo. „Vlastne som začal aj s menšou firmou, síce sa to zatiaľ nejako nerozbieha, ale ak by si potreboval nejaké študijné rady vedel by som pomôcť. Aké máte teraz predmety?"

Ako zvládnuť multi-pozíciu, dve hodiny spánku denne a čierne obchody. Vlastne ma doma čaká domáca úloha z drogových objednávok, ktoré musia byť dozajtra hotové, inak asi neuvidím zopár dní slnečné svetlo a budem sa utápať vo výčitkách a sebe-nenávisti, spôsobenej sklamaním otca.