Alto

26. Do you see the lights?

Hailey

„Tak vidíš? Je to dokonalé." Lester sa hrdo uškrnul na svoj kuchársky zázrak, prekvapivo jedlo vyzerajúcu kôpku lievancov, ktorú práve dokončil. Varenie nikdy nebola jeho silná stránka, nebol však typom človeka, ktorý dokázal dlho obsedieť a užívať si nič nerobenie, preto ma jeho náhla motivácia až tak neprekvapila.

Do očí mi padla škatuľa od kakaa stojaca vedľa taniera. Hrozbu na seba privolal už len tým, že sa zaslúžil o to, aby z nej ubudlo, keď som však zbadala, že zíva prázdnotou, bolo mi jasné, že Lester sa dopustil nedopatrenia na úrovni vojnového zločinu.

„Zabije ťa," povedala som pobavene.

„Budem dúfať, že sa nad mojou hriešnou dušou zľutuje a dá mi šancu kúpiť ďalšie," vyhlásil a zopárkrát ťukol do mobilu. Bytom sa rozľahlo reggae a kuchyňu ožiaril jeho oslňujúci úsmev, jedna z jeho najvýraznejších charakteristík, ktorá nejakým zázračným spôsobom vždy dobila energiou každého v jeho blízkosti.

„Tak, teraz sa cítim ako počas našich večerov v L.A," spokojne skonštatoval a zľahka sa pohybujúc do rytmu si vzal  jeden z lievancov.  „Vlastne je mi jedno, kde som. Jediné, z čoho som stále mimo sú moje prehnané výplaty. Dal mi už niekoľko litrov a ja sa začínam cítiť zle, pretože nerobím ani polovicu z toho, čo on. " Vzdychol si. „Teraz ľutujem, že som pred ním vôbec vytiahol to, že ich potrebujem. Dúfam, že zostáva dosť aj jemu."

„Ide to až tak dobre?" prekvapene som sa spýtala, aj keď jediné označenie, ktoré som mohla použiť bolo to, o ktorom som nevedela nič viac, než že sa nieslo v duchu toho, čo robil doteraz a nespĺňalo zrovna predstavy ľudí prijímajúcich zákony. 

„Sú to síce len tri mesiace, ale vlastne sa nedivím, keď sotva robí niečo iné, ako sedí za počítačom alebo v chate. Je ako maniak a kašle na to, čo mu hovorím."

Takže som nebola jediná, koho to znepokojovalo. Snažila som sa ho z toho vytrhnúť návrhmi na aktivity, ale väčšinou ma to stálo zdĺhavé presviedčanie, ktoré v polovici prípadov aj tak skončilo zápornou odpoveďou.

„Oslavujeme niečo?" V kuchyni sa zjavil Neo. Hudba pohltila okolité zvuky natoľko, že som ani nezačula otvorenie vchodových dverí.

„Lester sa nudil," vysvetlila som a pri pohľade na jeho tvár sa zarazila. Obväz, ktorý doteraz prekrýval ľavé oko, bol preč. To, ktoré zaujalo miesto chýbajúceho, pôsobilo v nepriamom svetle o odtieň svetlejšie, no pohybovalo sa synchronizovane so zdravým okom a rozdiel bol takmer nepozorovateľný.

Les, ktorý stál chrbtom k nám a bral si z taniera ďalší kúsok, dodal: „Ale aj keď sa Lester nudí, výsledok je vždy produktívny. Mohli by ste to trochu oceniť..." Otočil sa a zatváril sa rovnako prekvapene ako ja.

„Je umelé," vysvetlil Neo ako odpoveď na naše spýtavé pohľady. Sadol si na skejtbord pri stene a oprel sa o ňu chrbtom, zatiaľ čo Ofélia využila šancu a uložila sa mu na nohách.

„Mohol si byť kreatívnejší," zhodnotil Lester. „Keby si mám vybrať umelé oko, chcel by som niečo originálne. Vieš, čo by vyzeralo cool?" Položil otázku bez toho, aby čakal na odpoveď. „Celé čierne. Vyzeral by si desivo."

„Celá pointa je, aby nikto nevedel, že do tej strany nevidím a nemohol to využiť, nie aby som vyzeral ako z lacného hororu," odpovedal Neo nezaujato.

„Nie," namietol Lester. „V lacných hororoch je vždy rodina, čo sa veselo nasťahuje do domu, kde zomrelo dvadsať ľudí a vôbec im to nepríde divné alebo ľudia, čo pred vrahom vždy utečú na poschodie namiesto toho, aby išli ku vchodovým dverám a vyšli von. Čierne oči sú menej klišé." Začínajúcu debatu prerušila hudba plynúca z jeho mobilu, ktorá sa náhle zastavila a vystriedal ju zvuk zvonenia.