Nenávidená zradkyňa II.: Dohoda

5. kapitola

THALEIA

Takže sa predsa len niečo zmenilo. Dumala som nad tým hlavu a netušila, čo by to mohlo byť. Bolo toľko možností. Nemohla som sa ho spýtať, pretože by som sa prezradila. Nakoniec to z neho vyšlo samo, aj keď nejednoznačne. Vedela som však, o čo išlo.

Obdržal od Aldsey novú moc. Ešte som síce netušila akú, no zjavne veľmi veľkú, ak ho to vystrašilo. Jedine to dávalo zmysel, keď si musel vyprázdniť žalúdok. Nevedela som však ako mu pomôcť. Mágia, ktorú ovládal, bola príliš mocná.

Nateraz som to nechala tak. Mali sme pred sebou ešte dlhú cestu a museli sme sa sústrediť na to dôležité. Jeho moc mohla počkať. Zatiaľ čo ostatní nie. Bála som sa však najhoršieho. Na hrade toho môže byť ešte príliš veľa, čo sa môže zmeniť. Kradmo som sa na Eawyna pozrela a dúfala, že nebude musieť urobiť ťažké rozhodnutia.

Ako som aj povedala, do Postaru sa nám podarilo prísť večer. Naše kone naozaj prekonávali svoje limity, pretože dosť zabrali. Vedela som, že keď sa dostanem preč, nechám Ewisovi niekoľko dňový oddych. Určite ho bude potrebovať.

Premýšľala som nad tým, čo naozaj budem robiť, ak budem slobodná. Vedela som, že by mi Eawyn slobodu nedal, preto som musela utiecť. No kam pôjdem? Nemala som priateľov, vlastne takmer žiadnych. Mohla som sa spoľahnúť len na Andaru, ktorá však musela odísť. Nemohla som po nej chcieť, aby sa z nej stal terč, ak by bola so mnou. Musela som sa o svoje problémy postarať sama.

Napadlo mi, že pôjdem do Gadaheeru. Mala som v pláne chrániť Erellon aj z diaľky a postarať sa o jeho nepriateľov by nezaškodilo. Nikto by predsa nemusel vedieť, že som to bola ja. A ak by som náhodou zahynula v boji, možno by sa im uľavilo.

V meste bolo ticho ako pred búrkou. Zdalo sa mi to nesmierne divné, pretože mali dôvody k oslavám. Postar bolo totiž väčšie mesto, ktoré sa nachádzalo blízko hlavného mesta. Ak by život nešiel podľa predstáv v hlavnom meste, prichádzali sem. Mesto im mohlo poskytnúť rovnakú možnosť. Keď sa príroda zastavila a už nerobila problémy, bolo to rýchle na všimnutie. Ľudia boli voľnejší a už sa nebáli. Preto som si myslela, že budú oslavovať, ako v dvoch predošlých mestách. Lenže toto mesto vyzeralo, akoby sa ľudia báli vyjsť von, pretože na uliciach číhalo nebezpečenstvo.

Bolo to možné, pretože Postar niekedy navštevovali povstalci. Lucas bol dobrým rečníkom a dokázal si na svoju stranu zlákať veľa ľudí. Najmä takých, ktorí niečo stratili. Ak sa mu podarilo zlákať aj nejakých miestnych, mohol to byť problém.

Vtom som uvidela ako ku mne letí sieť. Vyskočila som, aby som sa jej vyhla a vzápätí padla na zem. Eawyn sa zastavil, no ja som sledovala strechy nad našimi hlavami.

„Cleave," pošepkala som a načahovala sa za rukoväťou meča.

„To by som byť tebou nerobil!" zavrčal a začula som pohyb. Obzrela som sa a uvidela na strechách, ktoré boli okolo nás, ďalších mužov, ktorí na nás mierili šípy. Najmä na mňa. Mohlo to však ohroziť aj Eawyna, preto som opatrne ruku stiahla. „Dobrý ťah a teraz, ak smiem poprosiť, hoď všetky zbrane od seba."

Zasmiala som sa. „Vieš dobre, že to neurobím."

„Ale áno, urobíš. Pretože ak nie, zasypeme ťa šípmi," povedal s úsmevom. Začala som prepočítavať svoje možnosti. Ewis bol ďaleko odo mňa a Eawyn zo svojho koňa tiež zoskočil. Pozeral sa okolo seba a sledoval situáciu.

„To by nebol dobrý nápad. Kráľ ma chce živú a nie mŕtvu," povedala som a Eawyn sa ku mne hneď otočil. Netrvalo dlho kým pochopil, kto boli tí muži. Prudko som sa obrátila a pozrela sa za seba. Počula som kroky a za mnou sa objavilo ďalších desať chlapov.