Nenávidená zradkyňa II.: Dohoda

15. kapitola

THALEIA

Čakala som to. Čakala som, že urobí prvý krok, hneď ako sa Eawyn vrátil na hrad. Nemala som žiadne dôkazy, že to bol naozaj on, no vedela som to. Nikdy by si nenechal utiecť takú chvíľu. Musela som však prísť na to, kto mu z hradu pomáhal. Našťastie bolo v ňom strašne málo vojakov a veliteľov. Mala som len štyri dni, kým príde celá armáda. Za štyri dni som musela odstrániť toho zradcu, čo sa medzi múrmi skrýval.

Všetkým zo sály bolo nariadené, aby o incidente mlčali. Nechceli znepokojovať celé mesto, pretože ak je kráľ v nebezpečí, sú v ňom aj ostatní. Dwaya poverili, aby sa postaral o slúžku aj spolu s Dynirom, no neskôr sa tam pobrali aj Arlowe a Engerran. Vedela som čo ju čakalo. Keby ma Eawyn nezastavil, bolo by dávno po nej.

Wylla sa od neho nepohla a hneď si ho odviedla do svojho krídla. Spolu s kráľovnou a Braxleym. Romandra sa večere nezúčastnila. Bála sa o ich zdravie a pre prípad, že by boli jedy aj v jedle, si ich vzala so sebou, aby ich preskúmala. Nemali sme čas sa ani porozprávať a už ich viedla preč. Nemyslela som si, že u nich niečo nájde, no treba si byť naozaj istí.

Bol večer a hrad zahalila tma. Väčšinu chodieb osvetľovalo len pár zapálených fakieľ. Všetci dôležití a bohatí spali, no tí, na ktorých záležalo boli v pohotovosti, pre každý prípad.

Vošla som do knižnice, kde som mala lepší výhľad na hlavný vchod do mesta a cez veľké okno sa pozrela. Mohla som ísť aj von, no nechcelo sa mi. Nič strašné sa v meste nedialo.

„Prečo je tu tak málo vojakov?" ozvalo sa pri mne a keď som sa obrátila s vytasenou dýkou, už som mala pri krku aj ja jednu. Pozrela som sa do jej zelených očí a prskla.

„Čo chvíľa sa vrátia späť," odpovedala som a pozerala sa na ňu. Neusmievala sa a ani ja nie. Prebodávali sme sa pohľadmi, no obe zrazu naraz sklonili zbrane a predsa len vyčarili úsmev. „Kedy si prišla?"

„Poobede," povedala a s rukami na hrudi sa oprela o okno, pri ktorom sme stáli. „Počula som, že sa snažili tvojho kráľa zabiť v aréne." Pozrela sa na mňa. „A ty si mu zachránila krk."

„Áno," odvrátila som sa. „Počula si aj, že to skúsili aj na večeri?"

„Niečo som postrehla," usmiala sa. „Idú na to zhurta, to musím uznať."

„Ak budem tu, nikdy nepochodia."

„Keď som sa dopočula, že si sa s ním vrátila a ešte k tomu mu stojíš po boku, musela som prísť. Čo ťa to napadlo? Plán bol, že ho niekam, neviem kam, odvedieš a potom sa vrátiš do Distallu. Nikdy si neprišla!" vynadala mi a ja som prikývla.

„Zmena plánu. Hrad napadli povstalci a požiadal ma o pomoc," povedala som a pozrela sa na ňu. Zasmiala sa.

„Jasné, čo iné. Je ti jasné, že ten chlap na teba vypísal odmenu? Ako to, že si pri ňom a stále živá."

„Pretože ma vyhlásil za kráľovskú alkaru," odpovedala som a zmĺkla. Už nemala na tvári úsmev a ani pohŕdanie Eawynom. Mala v ňom šok. Vedela som, že to zoberie takto.

„Ty si sa zbláznila?" šepla s výkrikom. „Hazarduješ so svojím životom kvôli nemu?"

„Nerozumieš našej situácii, Andara," oslovila som ju a pozrela sa jej do očí. „Nie je taká jednoduchá."

„Ak sa staršie dozvedia čo sa tu deje, prídu. Prídu si pre teba, dobre to vieš," zasyčala a pohla sa od okna, aby sa mohla prejsť. „Preboha! Nikdy to neprijmú! Nie, keď si to ty!"

„Neprídu. Boja sa ma."

„Áno, pretože si ich porazila. No to neznamená, že si nectia zákony," povedala a otočila sa ku mne. „Obvinili ťa zo zrady, Thaleia. Chcú ťa potrestať."