Nenávidená zradkyňa II.: Dohoda

13. kapitola

THALEIA

Nedýchala som. Takmer som zabudla aký je to pocit, keď sa mi vzduchom naplnili pľúca. No nemohla som dýchať. Srdce mi búšilo príliš rýchlo a nechcelo sa upokojiť. Mala som strach. neuveriteľný strach, ktorý som nemohla dať najavo. Mohla som sa na len neprítomne pozerať a spracovávať fakt, že ak by som sa omeškala, bolo by neskoro.

Eawyn kričal rozkazy a všetci boli v pohotovosti. Videli, čo sa stalo a aj kto bol ich cieľom. Aréna bola okamžite prázdna a všetci sa vrhli za Dwayom, ktorý ako prvý vyrazil za páchateľom. Môj šíp letel až k hradu, odkiaľ bol vystrelený. Vedela som však, že skôr než tam ktokoľvek dorazí, bude dávno preč.

Zišla som dole do arény a vzala si svoj meč. Hodila som ho o zem, aby mi nezavadzal. Keď som si ho založila späť, pozrela som sa na svoju ruku. Na tú, ktorou som zachytila prichádzajúci šíp. Dúfala som, že sa mi to všetko len zdalo a myslela som príliš dopredu. Áno, určite to bolo tým.

O útoku na kráľa v tréningovej aréne vedel celý hrad. Vojaci vo veľkých počtoch prehľadávali celý hrad a aj okolie, no ja jediná som sa neobťažovala. Vedela som, že nikoho nenájdu a ani žiadne stopy po útočníkovi. Niekto s takou silou a presnosťou na diaľku, by neurobil hlúpe chyby ako boli prípadné stopy na odhalenie. Určite to bol profesionál.

Veliteľ Arlowe nariadil niekoľkých vojakom, aby sa za žiadnych okolností nepohli od kráľa. Musel mať okolo seba minimálne šesť ľudí, aby dokázali odraziť prípadnú hrozbu. Ak by sa však malo opakovať čo v aréne, bola som jediná, ktorá by to mohla včas zastaviť.

Nachádzali sme sa v časti hradu, kde bola sklenená strecha nad celou plochou záhrady, v ktorej strede bola kamenná glorieta. Okolo celého priestoru bola kamenná chodba so stĺpmi. Sedela som na jednom múriku, neďaleko gloriety, v ktorom sedel zamračený Eawyn a pri ňom matka a Braxley, spolu s veliteľmi. Vojaci sa nachádzali na každom kroku, pripravení ho chrániť. Toto miesto sa používalo na menej dôležité schôdze.

„Naozaj ste nikoho nenašli? Ako je to možné?!" hnevala sa kráľovná a mračila sa na Dwaya, ktorý stál pred nimi s rukami za chrbtom. Správala sa k nemu, akoby to bola jeho chyba.

„Bohužiaľ. Podľa smeru šípu, bol páchateľ niekde na hrade. Boli sme príliš ďaleko, aby sme niekoho videli či chytili."

„Ako viete odkiaľ strieľali?" spýtal sa Braxley a na moment všetci okolo neho stíchli. Niekoľko hláv sa pozrelo na mňa, no ja som sa drzo obrátila a založila si ruky za chrbtom, aby som sa oprela o stĺp. „Naozaj to nebola ona?" Počula som ho šepkať, a to Eawyna nahnevalo.

„Bojovala predsa s Dwayom!" zavrčal na neho.

„A okrem toho kráľovi zachránila život," povedal prísne Dway. „Šíp letel presne na miesto, odkiaľ bol vystrelený. Do severnej veže."

„Tam sa mohol dostať ktokoľvek," povzdychla si kráľovná a posadila sa na stoličku. „Nie je to ani tak dávno, čo sme potlačili hrozbu od povstalcov a teraz toto?"

„Nestalo sa to prvýkrát," podotkol Eawyn. „A už sa nestane. Dway," oslovil ho vážne a Dway sa vystrel. „Chcem, aby si okamžite poslal správu do tábora na západe s okamžitým rozkazom návratu!"

Všetci sa na neho prekvapene pozreli, dokonca aj ja.

„Ale vaše veličenstvo," ozval sa prvý Arlowe. „Musíme predsa chrániť hranice. Západné sú najviac ohrozené s krajinou Gadaheer. Pokiaľ si myslíte, že vás prítomní vojaci na hrade neochránia, môžeme sprísniť stráž."

„Má pravdu. Nezdá sa mi správne, aby si povolal na svoju ochranu celú armádu," zamračil sa Braxley a ja som sa chcela smiať.

„Vy si myslíte, že som taký slaboch a úbožiak, že by som niečo také chcel?" vykríkol nenávistne a zlostne sa postavil. Braxley hneď od hanby očervenel. „Nie, nepotrebujem, aby ma niekto chránil. Vystačím si bohato aj sám. A ak ste si nevšimli, mám alkaru, ktorá sa o to aj sama postarala." Stál mi chrbtom, no ostatní sa na mňa pozreli. Zablikala som mihalnicami s úsmevom na tvári, no všetci za radom sa zamračili a odvrátili sa. Až na Dwaya. Ten sa na mňa stále pozeral.