Nenávidená zradkyňa II.: Dohoda

19. kapitola

THALEIA

Ničomu som nerozumela. Všetko prebehlo tak rýchlo, tak nečakane. Celý čas som ani nedýchala. Takmer som ich nepočula. Vnímala som len matné obviňovanie.

Lenže vtom Eawyn zbavoval funkcií svojich veliteľov. Odoberal im hviezdy, majetok a vykázal ich z krajiny. Šokovalo ma to. Keby ma nezastavil, dohovorila by som mu. Nič mi nepovedal. Nikomu nič nepovedal. Iba sedel a zbavoval funkcie dvoch veľmi dôležitých ľudí v jeho armáde. Poslal ich preč.

Zmätene som pozerala na takmer polovicu sály, ktorá ju opúšťala na čele s Dynirom a Arlowom. Všetci tí, ktorí nesúhlasili s verdiktom ich kráľa. Došlo mi, že to boli tí, ktorí nesúhlasili ani so mnou. Odišlo ich príliš veľa. V miestnosti nás oproti začiatku zostalo veľmi málo.

Pozrela som sa na Dwaya. Postavil sa mi po boku a bránil so mnou kráľa. Nevedela som prečo to urobil, a preto som sa nepýtala. Obaja sme sa však obrátili na nášho kráľa, ktorý stál nad nami, v plnej svojej kráse. Na tvári mal prísny pohľad, vypätú hruď a zamračenie. Vyzeral presne ako jeho otec, ktorý si stál za svojím rozhodnutím. Stále som však nemohla prísť na to, či toto bolo to správne rozhodnutie.

„To snáď nie je pravda," šepla jeho matka, ku ktorej som sa obrátila. Stála pod schodmi a držala sa za vlasy. „Ako si to mohol spraviť?"

„Urobil som, čo bolo nutné," odpovedal Eawyn.

„Nutné? Práve si si zvolil vrahyňu namiesto vlastných ľudí!" skríkla a ukázala na mňa. „Vrahyňu vlastného otca!"

„Nenúť ma, aby som sa opakoval, matka!" zahrmel a pozrel sa na ňu. „V tomto nešlo o ňu, ale o mŕtvych mužov. Mužov, ktorých nechali zomrieť."

„Ako niečo také-," začala, no zdvihol ruku a umlčal ju.

„Nehodlám sa o tom viac baviť! Svoje rozhodnutie nezmením," zavelil a odvrátil sa od nás. Pozrela som sa späť do miestnosti a videla znepokojenie na ostatných. Kto vôbec zostal? Šľachtici? Niekto z pôvodnej vlády?

„Vláda je nekompletná," ozval sa Braxley a obrátila som sa za ním. Všetci sme sa na neho pozreli. „Odišla väčšina, nemá kto vládnuť."

„Som podľa teba nikto, Braxley?!" spýtal sa a obrátil sa k nemu.

„Ako chceš vládnuť sám celému kráľovstvu?" skríkol na neho a Eawyn nadvihol bradu. „Dobre, povedzme, že tomu rozumiem. Ak naozaj Dynir aj Arlowe zanedbali povinnosti a dovolili smrť tých mužov, vyhodiť ich bolo správne. Ale prečo aj ostatní? Boli medzi nimi dôležití ľudia z celého mesta! Budeme ich potrebovať!"

„Nebudem sa opakovať, Braxley!"

„Fajn!" skríkol a rozhodil rukami. Vzápätí sa k nemu pohol a prstom mu bodol do hrude. „Toto je tvoj bordel. Uprac si ho sám! Nebudem sa pozerať, ako štveš celé kráľovstvo do záhuby, kvôli tomu, že si zarytý hlupák!" skríkol a s tými slovami odchádzal preč.

Kráľovná sa prekvapene pozerala na oboch synov, no chytila si šaty a bežala za mladším. Miestnosť sa začala v tichosti vyprázdňovať a nakoniec sme pri tróne stáli len my traja.

Eawyn, Dway a ja.

Pozrela som sa znova na Eawyna, no on nám stál chrbtom a pozeral sa cez okno. Nemal na svojej strane nikoho.

„Urobil si to preto, pretože zajtra prídu ostatní?" spýtal sa Dway, no Eawyn sa neobrátil. „Dobre vieš, že aj medzi nimi sa nájdu takí, ktorí boli obom verní. Ak prídu, nie je isté, že ti podržia stranu."

„Viem."

„A čo vláda? Nemáš vládu, ktorá by s tebou ovládala krajinu. Braxley mal pravdu. Nemôžeš vládnuť celému kráľovstvu úplne sám."