Nenávidená zradkyňa II.: Dohoda

25. kapitola

THALEIA

S vytreštenými očami som sa pozerala pred seba a myslím, že som mala otvorené aj ústa. Niečo také som totiž v živote nevidela. Ani som si nemyslela, že je to možné.

Pozerala som sa na piatich študentov v čiernych a červených uniformách, ktorí mali členky obalené v ľade, ako aj celý priestor okolo nich. Ja a Artis sme boli v poriadku. Lenže oni nie. Prekvapene a šokovane sa pozerali okolo seba a dokonca sa aj zdesili. Nečudovala som sa im. Práve videli pred sebou mágiu, ktorú nedokázal nikto z nich. Nikto z mesta.

Až na jedného.

Nasledovala som pohľadom ľadovú cestičku, ktorá ukazovala za majiteľom mágie. Všetci sme sa obzreli na vrchnú časť haly a uvideli pri zábradlí stáť s vystretou rukou kráľa Erellonu. Ten pohľad bol dychberúci. Pozerala som sa na muža, ktorý sa prísne pozeral na študentov akadémie a ako ich schladil, doslova, jediným mávnutím ruky.

„To je kráľ," ozval sa šepot a výkriky v celej miestnosti a on zoskočil na plochu a za pätami mu išiel Neyris. Tiež šokovaný nad tým, čo sa práve stalo.

„Eawyn, táto situácia," začal Artis, keď k nám prišiel, no rukou ho umlčal, pričom sa pozrel na mňa.

„Viem všetko," odpovedal a pozrel sa na študentov pred nami, ktorí boli stále prilepení ľadom k zemi. „Ako mi vysvetlíte túto situáciu?" spýtal sa a chlapec úplne vpredu ukázal na mňa.

„Snažili sme sa ochrániť Halen, ktorú táto žena ohrozila! Nevidíte, že je zranená?"

„Áno, vidím, že je zranená," povedal Eawyn, no nemyslela som si, že myslel žiačku. „Takže? Čo sa teda stalo?" spýtal sa a ozvali sa mnohé hlasy.

Žiaci kričali, ako som ohrozila žiačku a zranila ju pri pokuse ju zabiť. Ako som vpadla neoprávnene medzi nich a chcela im ublížiť. Hovorili, ako som ich ohrozovala zbraňou, ktorú som pri sebe nemala, a ako som sa im vyhrážala smrťou. Nezabudli spomenúť fakt, že som ich slovne urážala a priala im smrť.

Nad každým obvinením som prevracala očami a žasla nad vynaliezavosťou situácie. Tí piati ani len v miestnosti neboli, keď sa to stalo. Uverili rečiam všetkých ostatných a aj toho namysleného fagana, ktorého bránili. Usmieval sa a uškŕňal za ich chrbtami, akoby sa mu nemohlo nič stať.

„Bránili sme našu spolužiačku!" zvolalo dievča v čiernom a Eawyn sa k nám obrátil.

„Tak prečo nestojí na vašej strane?"

„Nechcú nás k nej pustiť! Nevidíte, že ju majú ako rukojemníčku?"

Obrátila som sa na dievča, ktoré mohlo byť omnoho viac zranené, keby som nezasiahla. Tomu faganovi sa mágia totálne vymkla spod kontroly a takmer zabila to dievča. Keby som nevtrhla na plochu a neodtiahla ju, mohla skončiť aj s horšími zraneniami. Sama som nejaké utrpela, a to len preto, pretože som váhala.

Od začiatku som vedela, že je niečo zle. Uťahoval si z nej, smial sa a mňa vôbec nevnímal. Sedela som na zábradlí a rozprávala sa s Artisom, zatiaľ čo na mňa ostatní gánili. No iba som sa chcela pozrieť. Nič viac.

„To neospravedlňuje, že ste chceli zaútočiť na neozbrojených ľudí," ozval sa Eawyn, a preto som sa k nemu obrátila. „Ako mi to vysvetlíte?" spýtal sa a všetci sa na nás pozreli, aby si nás prezreli.

„Ale veď oni-."

„Vidíte, že majú v rukách zbrane?"

„Ona-!"

„Alebo mágiu?"

„Vaše veličenstvo-," ozval sa profesor, no Eawyn ho umlčal.

„Práve ste chceli zaútočiť na neozbrojených ľudí a mohli ich zraniť. Vážne zraniť, vrátane vašej spolužiačky," povedal prísne a žiaci pred ním očerveneli od hanby. „Nespomínam si, že sa podobné správanie v minulosti tolerovalo. Nebude sa ani teraz."