Nenávidená zradkyňa II.: Dohoda

9. kapitola

THALEIA

Na noc, kedy predo mnou zomrel kráľ Godard, som nedokázala dlho zabudnúť. Mala som pred očami jeho vyjavený výraz, keď ho bodli do chrbta a aj umierajúce oči, akými sa na mňa pozeral. Bola to najhoršia noc v mojom živote. Predtým som si o sebe myslela aká som silná až neporaziteľná. Táto noc mi ukázala, ako som sa veľmi mýlila.

Prišla som o človeka, ktorého som veľmi milovala a ani len nemyslela na to, že môžem prísť o ďalšieho. Eawynovu nenávisť v tvári, ako sa na mňa vtedy pozeral, som nedokázala dostať dlho z hlavy. Pozeral sa na mňa a obviňoval ma z vraždy otca. Možno som nebola tou, ktorá ho prebodla dýkou, rozhodne som ho mala na svedomí. Neochránila som ho, ako som sľúbila. Dovolila som, nech zomrie. Obviňovala som sa z toho.

Od tej doby som sa musela pretĺkať životom sama a bez možnosti urobiť chybu. Musela som sa stať niekým, kým som nebola. Inak by som neprežila. Prežila som a aj sa zo mňa stal niekto iný, no nikdy som nezabudla.

Nikdy som ho nezabudla milovať.

Vedela som, že na mňa vypísal odmenu a aj že ma nenávidel. Ale mohla som sa mu čudovať? Nevedel aký som mala vzťah s jeho otcom. Netušil, že som chodila po nociach von a vkrádala sa do domov dôležitých ľudí. Že som zabíjala barbarov a chránila mesto. Nemohol vedieť, že som nebola len obyčajnou šľachtičnou. Preto som ho neobviňovala, keď sa na mňa v tú noc pozrel a obvinil. Aj ja by som možno reagovala rovnako, ak by som ho našla v kaluži krvi môjho otca, s dýkou v ruke. V tom momente nechcete počuť vysvetlenia. Zatemní sa vám úsudok a konáte bezhlavo.

Preto som ho milovala len z diaľky. Ubezpečovala som sa, že je v poriadku a darí sa mu. Dokonca by som prijala, aj keby sa oženil a mal po boku kráľovnú. Jeho šťastie bolo pre mňa prvoradé. Ale to som s ním nestrávila pár dní osamote. Moja túžba po ňom silila a netušila som, ako by som mohla po tom všetkom odísť. Bála som sa odísť, pretože ak by som odišla, tak navždy. Nechcela som to.

Následne som sa dozvedela, že poznal pravdu? Že vedel, čo sa v tú noc v skutočnosti stalo? Šokovalo ma to. Vedela som, že od Aldsey dostane jedno želanie, kedy si bude môcť želať hocičo. Myslela som si, že bude chcieť smrť svojho nepriateľa, prosperitu krajiny alebo dokonca moju smrť. Lenže on si prial vedieť pravdu tej noci? Šokovalo ma to. Také niečo som nečakala. Bolo však neskoro niečo meniť. Už sa to nedalo.

Mohla som mu len stáť po boku a milovať ho. Tentoraz som vedela, že mi to dovolí.

Po bozku, naozajstnom bozku, ma objímal vo svojom náručí. So slzami mi šepkal ako ho to mrzí a prosil o odpustenie. To som mu už však dávno dala, ale tešili ma. Potom sme dlhú dobu len stáli v objatí a plakali. Obaja sme plakali. Na oboch totiž doľahli posledné roky a konečne sme mohli skutočne oplakať smrť jeho otca. Obaja sme ho veľmi milovali.

„Staň sa mojou alkarou," povedal, keď sme sa obaja upokojili a utreli si slzy. Nechceli sme sa od seba odlúčiť, a preto som s ním zostala. Oprel sa chrbtom o posteľ a sadla som si pred neho, aby ma mohol objať. Držal ma pevne okolo pása a bradu si položil na môj krk.

„Čo?" spýtala som sa so smiechom.

„Rozmýšľal som nad tým, ako by som ospravedlnil tvoje zotrvanie na hrade. Ak by si sa ňou stala, nikto by nemohol namietať," dopovedal. Bola pravda, že bez vysvetlenia by mal veľké problémy. Možno poznal pravdu on, ostatní nie. A práve kvôli tomu, že sa ju nemohli nijako dozvedieť, musel mlčať.

„Myslím, že aj s týmto by mali problémy."

„Nezáujem. Nedovolím, aby si sa odo mňa pohla," povedal vážne a mne zovrelo srdce. Zahanbila som sa. „Teda, pokiaľ súhlasíš. Možno by si radšej putovala po krajine a plnila úlohy od zamestnávateľov."