Nenávidená zradkyňa II.: Dohoda

32. kapitola

EAWYN

Okolo mňa bežali vojaci preč, no ja som vnímal len Thaleiu. Držal som ju v náručí a pridržiaval ranu, ktorú mala na boku. Veľmi krvácala a stratila vedomie. Dokonca som videl aj iné zranenia na jej tvári. Rozťaté pery, modrinu na kľúčnej kosti a aj na čele. S niekým bojovala.

„Eawyn, preboha," vpadol k nám Dway a pozrel sa na ňu. Celý som sa roztriasol a pozeral sa na bezvládnu Thaleiu. Pribehli aj ostatní, no to som sa postavil a vzal ju do náručia. Bez slov som vystrelil z knižnice.

Išiel som rýchlo po chodbách a držal ju. Netušil som koľko jej ešte zostávalo a ani či ešte žila. Chcel som však urobiť všetko pre to, aby som tomu zabránil. Takmer som po chodbe bežal a zdesene sa okolo seba pozeral. Steny, nábytok, zem a iné veci, všetko bolo od krvi. Jej krvi. Ukazovala cestu, ktorou sa potácala.

Počul som okolo seba rozruch, všetci niečo hovorili, no nerozumel som im. Nezaujímalo ma to.

„Počul som čo sa-," objavil sa oproti mne generál, ktorý nás spozoroval. Prekvapil sa, no obišiel som ho a neodpovedal. „Čo sa preboha stalo?"

„Takto prišla," odpovedal Artis za mnou. Pridal som do kroku. Už sme boli takmer v zdravotníckom centre.

„Napadol ju nepriateľ?"

„Kde vôbec doteraz bola!"

Uvidel som pred sebou dvere. Ani som k nim nezdvihol ruku a prudko sa otvorili, až vrazili do protiľahlých stien.

„Wylla!" zreval som do miestnosti plnej sestier a lekárov. Všetci sa vyplašili, no pomedzi nich si to ku mne namierila Wylla. Hneď z diaľky ma spozorovala a rýchlo konala.

„Rýchlo, položte ju sem," povedala a ukázala na posteľ. Mávnutím ruky z nej odhodila na zem všetko, čo na nej bolo. Položil som opatrne Thaleiu na vankúše a Wylla sa k nej hneď sklonila.

Hneď našla zdroj zranenia a bez váhania jej roztrhla oblečenie, aby sa dostala k boku. Keď jej odhrnula šaty, zdesil som sa. Rana bola príliš hlboká. Vzala do ruky mokrú utierku, ktorú jej sestra podávala a rýchlo ranu utierala. Preglgol som, keď som videl, ako stále strácala krv.

„Stráca príliš veľa krvi. Ktovie koľko jej už stratila," zhodnotila a jednala naozaj rýchlo. „Musím jej ranu rýchlo zašiť, inak to nezvládne," povedala a vzala si vlasy, ktoré si rýchlo upravovala do uzla. Pozrela sa na mňa.

Ani som sa to nesnažil skrývať. Mal som na tvári strach. Obrovský strach, že o ňu prídem. Videla to a vážne sa mi pozrela do očí.

„Choďte a ja sa o ňu postarám. Verte mi, prosím. Tu nemôžete byť," prikázala mi, no váhal som. Nechcel som od nej odísť. Čo keby som o ňu prišiel?

„Ale-."

„Eawyn," oslovila ma prísne a pozrel som jej do očí. „Prisahám, že sa o ňu postarám. Preto ťa prosím, choď." Civel som na ňu. Pozerala sa na mňa tak vážne, s takým odhodlaním. Prikývol som. Poslednýkrát som sa bezmocne pozrel na Thaleiu a vzápätí sa rýchlo vytratil z miestnosti.

„Chcem okamžite vedieť, čo sa stalo!" zahrmel som prísne, keď sa dvere zatvorili. Prešiel som pomedzi nich a namieril si to k východu.

„Nikto nevie. Objavila sa tu nečakane," priskočil mi pri bok Symar. „Nasledovali ju muži až od hlavnej brány. Prišla totiž z vonka," povedal a schádzali sme po schodoch do hlavnej haly.

„Bola ešte s niekým?"

„Nie, prišla sama," povedal a vychádzali sme cez bránu von.

„Žeby išla sama za Overmainom?" ozval sa Feshir za mnou.