Nenávidená zradkyňa II.: Dohoda

36. kapitola

EAWYN

Čakalo nás ešte veľa práce, kým sa všetko vráti do normálu. Vojna skončila, no vedel som, že jej účinky na nás budú stále pôsobiť. Niektoré matky prišli o synov, o manželov, bratov, o milovaných. Vedel som, že ich stratu nič nenahradí, no zároveň som veril, že na nich budú rodiny pyšné, že obetovali život za ochranu mesta a aj ich.

So všetkými veliacimi dôstojníkmi som bol v trónnej sále, kde sme rozoberali výsledky. Všetci sme boli stále oblečení v bojových uniformách a nikam sme sa nenáhlili. Niekedy sme dokonca len v tichosti sedeli a popíjali pivo, či víno, ktoré nám sluhovia priniesli. Ani sa nás nepýtali.

Baldwin, statný štyridsaťpäť ročný chlap, sedel rozkročený pri stole a pil jedno pivo za druhým. Na čele mal obrovskú jazvu ešte z minulosti a aj iné, ktoré mu pokrývali telo. Po tvári a dlhých a hustých fúzoch mu stekala pena z piva. Keby to videla matka, bola by pohoršená.

Indewen sedel naproti stolu a na rozdiel od Baldwina, sedel vzpriamene a v tichosti popíjal víno. Tiež bol špinavý, unavený, ale aj tak si zachoval svoju dôstojnosť. Možno to bolo jeho milosrdnosťou a aj tým, že bol starší než Baldwin. Keď sa obaja dozvedeli o Overmainovi, neváhali a hneď prišli na pomoc. Toho zradcu v momente zatratili a priali si jeho smrť.

Avšak nikomu sa to nepodarilo. Ten zbabelec niekam zmizol a nikto nevedel kde je. Prečesali sme okolie, ale nič. Preto zostávala jediná osoba, ktorá by nám ho vedela nájsť.

Ich kroky sa ozvali v sále a moment ticha prehlúšali ako sa k nám blížili. Všetci sme zdvihli pohľady a pozorovali dve alkary, ktoré sa k nám blížili. Aj ony boli stále špinavé a od krvi. Thaleia trochu strapatá, no snažil som sa nepriznať prečo. Môj pohľad však smeroval na ženu, ktorá jej stála po boku. Na krutú alkaru, ktorá keby sa nepridala na našu stranu, bola by to ich možná výhra.

Všetci sme ich pozorovali, až kým sa nezastavili pri nás.

„Zeliju už poznáte," kývla k nej hlavou Thaleia a prevrátila očami. Asi mali svoj rozhovor. Prebodávali ju pohľadmi a akosi netušili, ako sa k nej správať. Možno očakávali, že urobím prvý krok a chcel som to urobiť. Obrátil som sa k nej a urobil krok ich smerom, keď sa to mlčanie zlomilo.

„Mrzí ma to, prosím odpustite mi! Veľmi ma to mrzí!" spustila, až ma to šokovalo a zostal som stáť. „Nemala som na výber, viete vôbec aký je ten človek desivý? A potom ten hlupák, ktorý si myslí, že zhltol všetku múdrosť sveta. Bolo mi z neho zle! Ale keď mal na strane jeho, čo som mala robiť?" hovorila rýchlo a so strachom a úplne sa triasla. Obrátila sa ku mne a vystrela sa, pričom sa začala niekoľkokrát nezmyselne klaňať. „Prepáčte, prepáčte, prepáčte!" chrlila stále dokola a klaňala sa ako bábika.

„Som zmätený," ozval sa Dway a pozrel sa na mňa. Aj ostatní sa na ňu pozerali a Artis sa dokonca začal smiať.

„Už mi nepríde taká desivá," zhodnotil Baldwin.

„Ani nie je," prevrátila Thaleia očami a tresla ju dlaňou po ramene. Po jej rane sa sklonila na zem.

„Prečo ma biješ?" zavrčala a hneď znova osmutnela. „Nie, máš pravdu. Zaslúžim si horšie. Urobila som niečo strašné. Myslíš, že ma zabijú? Preboha, nedovoľ im, aby to urobili. Som ešte príliš mladá, aby som zahynula. Pomôž mi," skríkla so slzami v očiach a dokonca ju objala okolo nohy.

„Pusti ma, ty decko!" kričala na ňu, lenže ona ju nepustila a držala sa jej ako kliešť.

„Takže nie všetky alkary sú také drzé, ako ty, čo?" uškrnul sa generál na Thaleiu a ona sa na neho falošne usmiala.