Journey to the future

hhhhhhhhh

Zobudila som sa na nejakom podivnom mieste a za chvíľu na mňa dolahli všetky udalosti zo včerajška.
Som v inom čase, na inom mieste, kde nikoho nepoznám a netuším ako sa správať!!, pomyslela som si zúfalo.
No potom ma napadlo, že mam inštrukcie.
Načiahla som sa z postele na stolík po ne.
Začala som listovať v tých papieroch a zistila som dôležité veci, ktoré ma ukľudnili.

Mala som tam orientačnú tabuľku o tom, že kto som a kde sa nachádzam a všetky podobné detaily.

Meno: Evelyn Evening
Adresa: Masarykova ulica 13
Škola: Gymnasium Roosevelt
Príbuzný: poznámka od matky- nenavštevuj pribuzných a ani po nich nepátraj!

Poznámka od matky2: v krabici v šatníku máš peniaze, karty, náhradné kľúče od bytu a mobil.
Oblečenie je na vešiakoch topánky sú pri krabici. Tento byt bol navrhnutý vďaka impulzom špeciálne pre teba.

Otočila som stránku, kde boli len detaily používania mobilu, kľúčov od bytu a kde a kedy sa mám hlásiť na škole.
Posledná stránka obsahovala asi to najhlavnejšie- dátum: 22.10.2077.

Pooočkať!, povedala som si a ešte raz som prelistovala na adresu.
Vtedy mi to trklo.
22.10.2077!!!
Som len pár rokov od zavretia toho ústavu!!!
Stavím sa, že ten dotyčný..alebo niečo, čo ma hľadalo, tam ešte stále je.
Musím sa tam ísť pozrieť!, rozhodla som.

No, najprv sa budem musieť zoznámiť s mestom a ľuďmi. Pôjdem na to pekne postupne, povedala som si a ešte raz som pozrela na inštrukcie.

Nástup do školy: 23.10.2077, zajtra.

Prikývla som a pozbierala sa z postele.
Postupne som preskúmavala svoj byt a staré nástroje, ktoré v mojom svete už dávno patria do koša. Bola tu stará širokoúhla plazmová te-le-ví-zia (?), stolový nepraktický počítač, skriňu, ktorá nemá samoukladacie priehradky a jedlo, ktoré musí byť v chladničke. Jediná svetlá stránka je, že nie je práškové. Tie temné stránky sú, že musím mať kľúče, karty a mobil namiesto jedného spratného nakune. Našťastie nie som až v takej minulosti, aby som sa musela naučiť používať aj pe-nia-ze. Yop. Bankovky, mince, eurá, koruny, doláre, kuny, levy a podobné "zvieratá" už nie sú.
Pozrela som sa teda do šatníka a vytiahla nejaké oblečenie. Naš štýl je trochu viac bláznivejší, no dám čokoľvek za to, aby som sa mohla zbaviť cestovateľskej kombinézy.

Zamkla som a vydala sa do ulíc veľkého mesta. Zastavila som sa v Starbuckse a dala si veľkú kávu. Šla som do Central parku rôznymi cestičkami a predtým som sa ešte zastavila v knihkupectve pre nejaké fajnové čítanie. Mám predsa ešte deň voľná a chcem to patrične využiť! Naviac!, v parkoch je super možnosť pozorovať ľudí.
Vytiahla som nepozorovane nakune a ešte prešla pár riadkov poznámok od mamy:
Najlepšie raz za týždeň sa mi ohlás a každý deň rob správu o tvojom dni. PS- Pre lepšie hodnotenie tvojej misie, choď na zaľudnené miesta a píš o ľuďoch.
"Fajn, fajn, mamy", zamrmlala som, "Ako povieš."
Nasadila som na Hlavu NY čapicu a zapadla do davu ľudí križujúcich ulice New Yorku v roku 2077...

:D Masarykova ulica v New Yorku. 'Určite' tam niekde budeee