Journey to the future

qqqqqqqqq

1840, Versailles
Evelyn

Dohrali sme pár priateľských partii kariet a odobrali sa do Adelininej veže.
Adeline mi pridelila jednu izbu pod tou jej osvetlenou.
Moja bola skôr v temnote.
Neviem, či je to len nejaká náhoda alebo niekto niečo chystá.
Teraz skôr narážam na moju dobu, maminu, osud, alebo ako to chcete nazvať.
Narážam proste na to, že sa okolo mňa zvezuje slučka z ktorej som predtým unikla.
No, predsalen dúfam, že to že som nažive je dobré.

Takéto myšlienky stále kolovali v mojej mysli, kým som zaspávala.

JA....
Ja tu vlastne nie som.
Cítim sa ako duch.
Nepatrím do tohto obdobia.
Netuším ako to, že ma kráľ,, kráľovná a Adeline prijali, no nepatrím sem....

"Zlatko? Si tam?", prebudilo ma štegolenie pri krku.
Siahla som na krk a spomenula si: nakune.
Ozvala som sa: "Mami?"
V pološere som sa posadila v posteli a položila nohy na koberec pri posteli.
"Och, si v poriadku. To som rada", povedala.
"Prečo?", telo mi zaplavila zloba a nenávisť. Chytila som konce plachty a naštvane ich stiskla.
V hlave mi stále hučalo- To to neni tvoja mama. Je to len monštrum, čo ťa zradilo.
Zradkyňa. Never jej!

"Mh! Henry a Patrik s tebou už hovorili, však?" spýtala sa podivným chladným hlasom.
Odfrkla som si: "Asi mi nechceš pogratulovať, že som nažive. Čo chceš?"
Ona si len vzdychla: "Čo chcem? Počula si snáď o našej organizácii od Henryho s Patrikom, nie? Bohužiaľ, tentoraz nás čas dobehol a Patrik s Henrym ti ho pomohli postupne ničiť."
"Čože?", nechápala som, "Veď som sa len trochu premiestnila do inej doby. Nič strašné."
"Môžno", povedala posmešne, no potom zvážnela, "No, neviem ťa odtiaľ dostať. Všetky stroje času prestali fungovať. Asi sa tam budeš musieť nejako zabývať", urobila pauzu, až som si myslela že vypadol signál.
Potom však pokračovala: "Prosím ťa. Buď tam opatrná a neurob nič unáhlené. Hlavne nehovor kto si", varovala ma jej milým hlasom za ktorý som jej chcela vraziť jednu do zubov.
Zaškrípala som zubami: "Vieš čo? Radšej sa staraj sama o seba a mňa si nevšímaj. Aj tak som pre teba bola, len pokusné morča", povedala som a zrušila som náš rozhovor.
"No, teda! Tá hnusná protivná ženská mi chce rozkazovať. Veď ja jej ukážem!", povedala som si sama pre seba a pozerala na nakune. Už jemnejšie som nostalgicky povedala: "Ani som nevedela, že ste prežili."
Usmiala som sa na malú kovovú vecičku v mojej ruke.
Zapla som si ju znova na krk a odostrela som záclony na svojich oknách.
Ovorila som ich a pozrela sa von oknom.
Videla som ako slnko vychádza a lúčmi sa dotýka krásnych a upravených záhrad.
Po pár chvíľach už slúžky zaklopali na dvere a išli ma obliecť.
Po prvýkrát to bolo podivné a trápne, no keď ich začnete ignorovať, ony ignorujú vás.
"Ďakujem", povedala som, ony sa vždy nepríjemne zahmýrili, lebo neboli zvyknuté ani na poďakovanie a odprevadili ma dole schodmi.
Prišla s do jedálne na raňajky a usadila sa za stôl.
Za pár minút sa otvorili dvere od kráľovninho krídla a prišla kráľovná a Lady Ma.
Keďže tu nebola Adeline, tak som sa postavila a uklonila.
Potom sme si sadli a čakali na kráľa, ktorého dvere sa v okamžiku tiež otvorili.
Nakoniec dobehla aj Adeline.
Otvorili sa dvere a ona sa v zelených šatách a bielom klobúku oslnivo usmiala a zvolala: "Good morning everybody!
I have an English lesson today.
Dúfam, Lady Ma, že aj moja ochranka, Evelyn, sa jej môže zúčastniť."
Kráľ sa zasmial: "Priam musí, moja drahá.
Je to predsa tvoja ochrana. Bude chodiť všade s tebou", potom uprel vážny, skúmavý a prikazujúci pohľad na mňa: "Je jej povinnosťou položiť za teba aj život, ak to bude nutné."
Ja som pomaly a hlboko prikývla, v zmysle že to myslím vážne a kráľ sa znova usmial.
"Okay", pricupkala Adeline k mojej stoličke a obsadila svoje miesto.
"Aspoň sa niečo podučíš, Evelyn", žmurkla na mňa.
"Neboj sa. Možno budeš prekvapená", vrátila som jej.
Zatvárila sa jemne prekvapene, no nadšenie sa jej pri pohľade na raňajky znova vrátilo.
Zatiaľ čo sme sa rozprávali, nám totiž služobnictvo na stôl poukladalo rôzne dobroty a jedlá.
Dala som si praženicu a croisant s džemom.

Po raňajkách sme šli do salónika na oddych.
Adeline začala rozprávať niečo o krásnom prívesku, ktorý uvidela vo výstavnom obchode v Paríži minulé leto.
Ja som sa len zamerala na svet za oknom.
Salónik bol na prízemí a my sme sedeli pri veľkom okne.
"Tsubaki!", zvolala som a otvorila som okno a vyskočila von.
"Čo? Evelyn!", dobehla za mnou Adeline a keď som odtrhla kvet, podivne sa na mňa pozrela.
"To je Kamélia"
Prikývla som: "Tsubaki."
Vtedy jej to došlo: "V akom jazyku."
"Japončina", usmiala som sa.
"No, teda", pokrútila hlavou, "Ty si samé prekvapenie."
"Sí. Yo quiero saber muchas cosas. Yo hablo español. ¿Y tú?", zasmiala som sa.
"To bola španielčina?", povedala prekvapene.
"Hej. But I'm not very good at speaking. I like writing and I learnt It all at my journeys across the world."
"To bola zas angličtina. Hej, to som už pochopila. Ty si skutočne toľko cestovala ako si nahovorila Lady Ma?"
Ja som znova prikývla a privoňala k tsubaki.
"Pochádzam z krajiny, ktorú už možno poznáš, alebo by si aspoň mala", pozrela som sa do jej modrých očí, "Vieš, kde je Amerika?"
Ona nasadila vážnu tvár: "Samozrejme. Môj otec podporuje 13. kolónii, aby sme naštvali Aglicko.
Možno aj preto sa musím určiť po anglicky. No, veľmi mi to nejde. Lady Ma v tom neni až taká dobrá", zamyslela sa.
Namierila na mňa prst: "Ale ty si skvelá. Môžeš ma učiť?"
Znervóznela som: "Noo, jasné. Naučím ťa toho celkom dosť, no len z jazyka, dobré?"
Ona na mňa vypúlila oči: "Vieš ešte niečo viac?!"
"No", pteglgla som a zasmiala som sa aby som uvoľnila atmosferu, "Ale sú to také somariny, čo viem. To by sa ti nepáčilo."
Adeline zablikli iskričky v očiach: "Teba si teda určite na kráľovskom dvore nechám. Budeš môj poradca. Nie, moja tajná zbraň", vymýšľala a snívala Adeline.
Ja som sa v jej horlivých okamžikoch chcela najradšej vytratiť, pretože už asi tuším, čo mi mamina chcela povedať.
Preglgla som a snažila som sa Adeline ukludniť ďalšou debatou o tsubaki.
Ako dáma sa nechala zľákať a tak sme znova prešli na kecanie o šatách a príveskoch.

Uff, táto Adelinina nažhavenosť na moc a panovníctvo by mohla byť prekážka v našom priateľstve, pomyslela som si a zasmiala sa na jej gestikulácii, keď sa vo dverách objavila Lady Ma a snažila sa nás nájsť.